Ak si máte vybrať, či deťom rozprávať alebo dať do ruky zažiť, aby niečo pochopili, vďačne sa chytíte verzie „B“. Tento istý princíp platí aj pri predmetoch, ktoré deti vidia v kostole. Ponúkame vám vďaka iniciatíve pár mladých mamičiek fotoseriál, kde sa veci trošku „upracú“ a dostanú svoje meno a vysvetlenie nielen v hlavách detí.
Kde?
Všetko, čo na fotografiách budete vidieť, vzniklo vďaka pedagogike Marie Montessori a inštitútu Dobrého Pastiera v neďalekom rakúskom Trumau, kde sa nachádza Medzinárodný teologický inštitút. V rámci neho existuje ATELIER, v ktorom majú deti možnosť naživo chytiť, zažiť, vyskúšať mnoho kostolných vecí, čo im pomáha rozumieť prostrediu a použitiu a tak koncentrovanejšie prežívať chvíle v ňom. Pre tých, ktorým to nie je priďaleko, je možnosť skontaktovať sa s Ginger Mertensen a prípadne dohodnúť „lekciu“ aj s deťmi.
Nech sa páči, vstúpte teda s nami…
Prvé, čo zbadáš pri vstupe je, že sa tam mnoho vecí zmenšilo. Malá stolička (alebo tiež sedes, teda miesto, kde sedí kňaz), skrinka s bohostánkom a sviečkou, malý stolík a ambon (miesto, odkiaľ sa číta čítanie a evanjelium) sú deťom dostatočne blízke.
Na boku je postavená starodávna tajomná komoda s malými šuflíkmi. Na nej stojí veľká kniha, ktorá sa normálne volá misál a v nej sú napísané všetky modlitby, ktoré sa kňaz modlí počas bohoslužby obety. A aha: na opačnom konci komody je zvonček – ten dôverne deti poznajú zo zvonenia počas pozdvihovania. Dobre si asi pamätáš, že ešte sa používa jedna iná kniha, z ktorej sa čítajú čítania a evanjelium, tá sa volá lekcionár.
Vieš, ako to vyzerá pred sv. omšou a čo vlastne urobí taký kostolník? (Teda človek, ktorý sa stará o kostol). Musí pripraviť v prvom rade oltár, teda obetný stôl, na ktorom sa všetko najdôležitejšie počas sv. omše odohráva. Najprv vystrie na oltár oltárnu plachtu, ktorá býva často vyšívaná rôznymi motívmi podľa sviatku alebo obdobia cez rok, ale môže byť aj takáto biela.
Samozrejmosťou je kríž, kalich a paténa, teda ten malý plochý tanierik zo vzácneho kovu (alebo môže byť tiež z keramiky), na ktorý sa kladie veľká hostia. Nesmieme zabudnúť na sviečky!
Keď zapálime sviečku na oltári, ale aj doma pri modlitbe, má nám to pripomínať prítomnosť Pána Ježiša, ktorý je svetlo sveta…
Teraz by to bolo dobré vyskúšať naživo, ako toto dievčatko, však? Šikovná mama či tato alebo veľký brat môžu pomôcť zažiť drobcom aj takýto okamih – sviece horia, misál je roztvorený, všetko je tak, ako má byť.
Hm, a čo má teraz kostolník na starosti? Prichystať omšové rúcho pre kňaza. Vieš, ako sa to volá? Áno, volá sa to ornát a má niekoľko farieb – tu ich vidíš pred sebou. Ornát nosí kňaz vždy na vrchu, pod ním má takú dlhú bielu košeľu, ktorá sa volá alba. Ešte vieš, že kňaz nosí aj takú inú košeľu – až po zem s množstvom gombíkov a čiernu ako noc – a tá sa volá sutana alebo reverenda.
A ako je to s tými farbami ornátov? Môže si kňaz obliecť hocikedy hocijakú farbu, aká sa mu práve páči? To nie… Každá farba niečo znamená a podľa toho kňaz vie, kedy si má akú obliecť. Napríklad zelená sa oblieka vo všedný deň v období cez rok a v obyčajnú nedeľu, keď nie je slávnosť alebo sviatok. Je farbou nádeje, a tiež aj každodennej cesty k Bohu. Červená farba znamená, že je sviatok mučeníka alebo Ducha svätého, keďže je farbou lásky a obety. Fialová farba sa oblieka počas pôstu alebo adventu. No a biela, farba čistoty, najčastejšie vtedy, keď má sviatok Panna Mária, ale tiež na Veľkú noc a Vianoce.
Na bočnom stolíku majú ešte miništranti odložené pomôcky – nájdeš tam ampulky, misku na vodu a tiež purifikatórium. Ampulky sú dve, môžu byť z kovu, brúseného skla alebo keramiky a v jednej je víno a v druhej voda. Vodou si kňaz umýva ruky po príprave obetných darov, voda tečie do misky a utiera si ich do tej bielej peknej vreckovky s ťažkým menom purifikatórium.
Už je to všetko, čo patrí na oltár alebo je potrebné na sv. omšu? Skoro… oltár treba aj ozdobiť, vyskúšaj si to doma aj ty takto: do malých vázičiek naarazžovať kvetinky, aké sa ti páčia. V kostole bývajú kvety zväčša pri alebo pred oltárom… aby bolo dobre vidieť všetko čo sa tam odohráva.
Výborne, tak sa už všetko môže začať – a ty už vieš veľa nového, a tak môžeš najbližšie dávať v kostole viac pozor…
Fotografie: Martina Jokelová-Ťuchová, Lenka Šústová
Nafotené v Atrium – Medzinárodný teologický inštitút Trumau.
(12 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...
Ako zistím, že mám dosť mlieka?
Reflux, alebo Prečo bábätko grcká?
Besnota na Slovensku? Najmä v okolí hraníc
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Pohodový ocko verzus ukričaná a nervózna mama
Keď sex po pôrode bolí...
Tento clanok by mal byt spravne oznaceny: “Co je co v KATOLICKOM kostole” aby hned jasne upozornil citatela na to, akej natury ten clanok asi bude. Velmi ma mrzi, ze rodinka uverejnuje taketo jednostranne clanky propagujuce jedno nabozenstvo – akokeby to bola automatika. My tiez chodime do “kostola”, ale u nas sa taketo vselijake nebiblicke nastroje nepouzivaju. Takze ja ked som si tento clanok otvorila, bola som dost nemilo prekvapena tym, co som v nom nasla…Takze by som uvitala trochu viac ohladupnostio a uvedomenia si, ze sme tu aj ludia inych vierovyznani a aj nam by bolo dobre mozno vyjst trochu v ustrety.
Kat, mrzí ma, že sa ťa to dotklo. Je tu dosť veľká komunita veriacich rodičov, samozrejme že z viacerých strán pohľadu na Boha. MOžno je problém, že tu nie je nik, kto by vedel podať takéto informácie zo strany napríklad evanjelikov. Ale môžem Ti sľúbiť, že jednak skúsim niečo vymyslieť s tým nadpisom, a jednak oslovím svojích dobrých priateľov evanjelikov s prosbou o ich pohľad do kostola. Aj keď napríklad: v čom je nebiblický evanjeliár? Čítanie z Písma je predsa, pokiaľ viem, aj v iných Cirkvách dôležité a tiež majú na to svoju knihu… Dám vedieť, či sa mi niečo podarilo vyzistiť, a pošlem ti ss.
Ja tiež nie som katolík ale mne sa tento článok veľmi páčil. jednak sa mi páči, že sa našiel niekto, kto takto odokrýva tak trochu tabuizovanú tému akou je kostol a dvak som sa sám niečo poučil, niektoré z výrazov z katolíckeho kostola sa používajú aj v literatúre priznám sa, že až vdaka tomuto článku som si v tom spravil poriadok.
“Čítanie z Písma je predsa, pokiaľ viem, aj v iných Cirkvách dôležité a tiež majú na to svoju knihu… ”
ano… a vola sa Biblia
slniečko, pokiaľ viem, nielen v rkc sa pri obradoch používajú vyňaté texty z biblie, nie práve celá originál biblia… má to svoj názov, takže áno, je to čítanie z biblie, ale s iným “pracovným” názvom.
Maria, tesim sa, ze o danych veciach komunikujete, ale zda sa, ze to vyslo naprazdno – na clanku, ani jeho nadpise sa nic nezmenilo.
Slniečko, toto je moja chyba, Maria ma o zmenu nazvu članku poprosila, no popri inych povinnostiach som pozabudla.
Inak, pokial by si chcela napisat clanok o obradoch v ECAV, budeme radi.