Najlepšie sa kojí v spovedelnici

Oveľa viac sa mi osvedčilo chodiť priamo do kostola, už s malým bábätkom. Kým boli v kočiariku a veľa toho nevnímali, sme boli väčšinou vzadu, aby sme v prípade plaču alebo potreby nakojenia, sme mohli rýchlo vybehnúť von. Ináč výborne sa kojí aj v spovedelnici  😉

S väčšími deťmi – keď už neprespali celú omšu (cca 10 mesiacov a viac – podľa povahy dieťatka) sme chodili do prvej lavice. Deti nie sú schopné vydržať celú sv. omšu v pokoji, ak sa majú pozerať na chrbáty ľudí pred nimi. To, čo sa deje pri oltári ich zaujme.

Hračkárstvo nie

Kritická chvíľa zvyčajne bola kázeň, vtedy som vytiahla nejkú knižku s náboženskými obrázkami, aby sa dieťa na tú chvíľu zabavilo. Hračky v kostole veľmi neuznávam, dieťa potom necíti rozdiel medzi týmto miestom a herňou.

Nerobme piknik v kostole

Tiež sa mi potvrdilo, že dieťa, ak ho doma nakŕmim a dám mu piť, vydrží jednu hodinu bez jedla. To sa samozrejme netýka kojených bábätiek, no detičky som okolo roka začala učiť, že sa nekojíme úplne všade. Samozrejme závisí od situácie, ak sú veľké horúčavy, treba mať poruke fľašku s čistou vodou, no netreba  piknik v kostole. Väčšinou, keď im dáte napiť tesne pred omšou, tak tú hodinu vydržia.

Cikááť

Tiež je dobré pri starších deťoch dať ich pred odchodom na omšu vycikať. Zakaždým, keď sme na to zabudli, mi synček hneď po úvodnom prežehnaní sa zahlásil: “Cikať” 🙂 

Môžte si byť istí, že zvyšok detí si v tom momente uvedomí tú istú potrebu a v procesii (jeden dospelý a všetky deti) pôjdete cez kostol hľadať vhodné miesto na vykonanie potreby.

Na rukách

Čo mi veľmi pomohlo bola táto zásada: ak dieťa nesedí v kočíku, je dobré ho držať počas celej sv. omše na kolenách alebo na rukách. Ak sa príliš ťahá dole a hrozí plač, radšej s ním vyjsť von, no nepustiť ho behať, a to ani vonku.

Všetky tri deti, a to sú povahovo úplne iné, sa cca. od roka naučili v tichu obsedieť celú sv. omšu na kolenách, prípadne na mojich či manželových rukách. V tichu neznamená, že sedia vzorne ako sviece, náš 5-ročný sa niekedy vrtí na mieste ako “prd v gatiach”, no naučili sa, že po kostole sa nebehá a že sa nevykrikuje, aj keď občas tiež niečo zahlásia, no je to naozaj len občas.

Cca. od dvoch rokov sme ich dávali sedieť vedľa nás. A teraz to dôležité, medzi dve deti treba dospelého, hlavne medzi tie mladšie. Ak sa nezačnú poštuchávať a naťahovať, tak sa budú bozkávať a objímať, až kým obaja z tej lavice nespadnú  🙂 

(31 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)

Loading...