Domáca škola pre moje dieťa

Naša rodina je neštandardná. Máme päť detí a sme katolíci. Žijeme na vidieku neďaleko Bratislavy v rodinnom dome s veľkou záhradou.

Čo bolo pred nástupom do školy

Pri rozhodovaní, či zaškoliť v septembri roku 2010 naše tretie dieťa – syna Ondrejka sme zodpovedne zvažovali mnohé okolnosti. Narodil sa na konci augusta 2004 po rizikovom priebehu tehotenstva. Okrem vysokého rizika rázštepu mal do polovice tehotenstva extrémne málo plodovej vody. V 20. týždni sa ako zázrakom voda začala tvoriť a chlapček sa narodil s jej normálnym množstvom v termíne, bez komplikácií pri pôrode. Boli sme sledovaní v neurologickej, urologickej a chirurgickej ambulancii. Vo veku od troch do šiestich mesiacov sme cvičili Vojtovu metódu. Jeho intelektuálne schopnosti boli ešte pred dosiahnutím šiesteho roku mimoriadne.

Rád kreslil, vedel pri tejto činnosti stráviť i hodinu v plnom sústredení. Bol rozhľadený, mal skvelú slovnú zásobu. Pri testoch školskej zrelosti sa objavilo zopár chýb pri osovej súmernosti i pravo-ľavej orientácii. Psychologička ma upozornila i na podozrenie z nižšej miery sústredenosti. No po rozhovore sme skonštatovali, že nástup do málotriedky so skúsenou pani učiteľkou by nakoniec mohol byť v poriadku. Mal to byť náš tretí prvák a s manželom sme sa zhodli, že je zo všetkých najpripravenejší. Preto sa s nástupom septembra 2010 rozbehol ďalší prvácky kolotoč.

Spočiatku šlo všetko ako po masle. Žiadny väčší problém. Postupne však prichádzali. Najskôr osovo otočené číslice, zamieňanie písmen a-o, b-d, m-n, slabá sústredenosť,… Postupne stále viac chýb pri prepise a v diktátoch. Narastajúce tempo čítania vykrýval naučením sa textu naspamäť, pretože sme ho čítali dovtedy, pokým ho nevedel „prečítať“ plynule. Ku koncu prvého ročníka  bolo zaostávanie citeľné.

Moje dieťa je dyslektik

Pripúšťam, že patrím medzi ambiciózne matky, pre ktoré neúspech dieťaťa zamená osobné zlyhanie. Dospela som teda k pevnému rozhodnutiu, že mu musím pomôcť. V praxi to znamenalo, že sa môj prváčik okolo obeda vrátil domov, zjedol obed od mamičky a vrhli sme sa do učenia. Najskôr opraviť a prepísať chyby, ktoré urobil v škole. Potom napísať domáce úlohy a nakoniec niekoľkonásobné čítanie zadaného textu. Trvalo nám to 2-3 hodiny. Ondrejko bol absolútne vyčerpaný, ja na pokraji zrútenia.

Ešteže staršie deti nepotrebovali moju pomoc a mladšie sa spoločne zahrali. Videla som, že to úbohé dieťa, ktoré má problém so pozornosťou, nútim ja a škola denne sústredene pracovať približne 8 hodín. Nástupom do druhého ročníka sa dostavil efekt snehovej gule. Postupne sa z neho stával najslabší žiak. Jeho do maxima vybičovaná námaha bola ohodnocovaná dvojkami, trojkami… Na povzbudenie slúžila jedine matematika. Tu vždy vynikal. Jeho logické myslenie a schopnosť vidieť súvislosti sú obdivuhodné. Fascinujúci je i Ondrejov výtvarný prejav.

Prvé septembrové týždne druhého ročníka sme absolvovali na liečení. Využila som tento čas a učila som ho sama. Nezabudnuteľné bolo ráno, keď pribehol ku mne oblečený s matematikou v ruke, pričom ja som len vstávala, a vravel: „Mami, ja si teraz rýchlo urobím matiku a potom pôjdeme spolu pozorovať pavúky. Dobre?“ No, kto by takej ponuke odolal.

Návrat do školy nebol jednoduchý. Naša skúsená pani učiteľka tiež videla narastajúce problémy. Po spoločnom rozhovore sme išli na diagnostiku k psychologičke. Záver: dyslektické ťažkosti na základe niektorých čiastkových funkcií a pozornosti. Ďalšia cesta viedla k špeciálnej pedagogičke, ktorá ma uistila, že Ondrejko problém síce má, no cielenou prácou a každodenným cvičením môže dobehnúť všetko zameškané.

Dni a týždne do návštevy špeciálnej pedagogičky, počas ktorých som čítala všetko, čo som na internete o dyslexii našla boli pre mňa veľmi stresujúce. Nešťastná som bola z bezvýchodiskovosti situácie v škole. Ak dyslektik nedostáva možnosť nižšieho tempa a zľavnených nárokov, nemá šancu na dobré výsledky. Ak naň učiteľ prihliada, ostatní spolužiaci sa cítia ukrivdení. Zvládať tempo v škole a potom vyvíjať obrovské úsilie pri domácej príprave, dá zabrať každému. Z týchto dôvodov sme domácu školu pre Ondrejka zrealizovali do týždňa. Naša škola k nám bola veľmi ústretová, za čo som nesmierne vďačná.

Domáce vzdelávanie

Je pravdou, že domáce vzdelávanie nás nadchlo od prvej chvíle, ako sme sa dopočuli o jeho experimentálnom overovaní v Česku. Vtedy mala naša prvá dcéra sotva rok a my sme si naivne mysleli, že pokým začne jej školská dochádzka, bude táto možnosť i u nás. Na Slovensku však možnosť domácej školy prišla až v roku 2008. Právna úprava, ktorá doteraz platí, dovoľuje rodičovi individuálne vzdelávanie svojho dieťaťa na prvom stupni len za predpokladu jeho vysokoškolského vzdelania v odbore učiteľstvo prvého stupňa ZŠ. Inak si musí rodič najať učiteľa pre svoje dieťa. Toto právne znenie patrí medzi najprísnejšie na svete. Celé znenie zákona nájdete tu. Možnosti individuálneho vzdelávania sa týka paragraf 24.

Ondrejko je vzdelávaný doma a prebieha to celkom hladko. Učiť sa začína už o pol ôsmej, keď ja odvádzam deti do škôlky a školy. Matematiku spraví hravo sám, prípadne s mojou malou pomocou. Samostatne vypracuje i každodenné cvičenia na zrakové vnímanie. Spolu sa venujeme slovenskému jazyku, kde sa jeho dyslektické ťažkosti prejavujú najviac. No hoci takto pracujeme len pár týždňov, slabý posun vpred začíname cítiť. Na gauči pri peci s kávou v ruke čítame knižku, ktorú si sám vybral z obecnej knižnice.

Čítanku pre 2.ročník sme odložili, lebo takú hustotu nevhodných textov pre deti nezvládam. Navyše cieľom predmetu je naučiť dieťa čítať a to sa v princípe dá s každou knihou.   Prírodovedu sa učíme v prírode: púšťame šarkana, pozorujeme znečistenie prostredia, … Vlastivedu riešime kde sa dá. Ak je reč o dopravných prehreškoch vodičov ako nepripútanie dieťaťa v autosedačke, pozrieme si crash testy. Keď ideme okolo smetiska, hovoríme o separovanom odpade a o možnostiach recyklácie, atď.

Najdôležitejšie na zmene, ktorou sme prešli, je pokoj v našej rodine. Školské povinnosti stíhame urobiť za 4 hodiny aj s namaľovaním obrázkov. Popoludní sa Ondrej môže hrať, ísť na výtvarný i hudobný krúžok. Vidí, že všade okolo nás je mnoho zaujímavých vecí, na ktoré sa pýta a snaží sa im porozumieť. Hoci má problém s čítaním, jeho aktuálnym hitom je kniha o dinosauroch. Dobrovoľne bojuje so slovami ako „confuciusornis“ , hoci len s tažkosťami prečíta bežné slovenské štvorslabičné slovo. Namiesto rezignácie a odporu k učeniu a čítaniu, ku ktorým sme smerovali, prišla obrovská chuť spoznávať svet.

foto: autorka