Jedna z vecí, ktoré si o sebe idealizujeme na začiatku rodičovstva, je naše hrdinské presvedčenie, že nikdy nebudeme kričať na deti. Ani len nezvýšime hlas!
Možno sme si predstavovali, že na deti vrieskajú iba rodičia, ktorí sa s výchovou moc nebabrú a je im to jedno. Nakoniec zistíme, že sme to aj my. Obetaví rodičia, ktorí sa idú pre svoje deti zodrať. Ako sa nám stalo, že riešime, ako menej kričať?
Neobetujme deťom všetko
“Keď ma deti v noci neustále budili, bola som na pokraji síl a každý deň som takmer vybuchla. Žiaľ, nemala som energiu na empatickejšie zvládanie výbuchov hnevu dieťaťa. Keď sa naše potreby nenaplnia, nemáme z čoho dávať,” píše Hunter Clarke-Fields, autorka bestselleru Ako vychovať z detí dobrých ľudí.
S najväčšou pravdepodobnosťou strácame pri deťoch nervy, ak nemáme dostatok spánku, naopak máme priveľa povinností, neustále sa nám kopia úlohy a v hlave nám víria samé negatívne myšlienky.
Naša zodpovednosť za stres
Keď sústavne obetujeme svoje potreby v prospech dieťaťa, všetci trpia. Najviac deti, ktoré nevnímajú obetavého rodiča, ale nevyrovnaného rodiča, ktorý ulietava a hučí.
Naša rodičovská zodpovednosť však je, aby sme sa o seba starali a aby sme ten stres, z ktorého potom pramení aj krik a nervy, znížili, tvrdí Clarke-Fields. Podľa mentorky sú toto 3 najdôležitejšie činnosti na zmiernenie stresu:
- Pravidelné cvičenie. Pohyb potrebujeme pre fyzické aj mentálne zdravie. Ventilujeme ním stres a nášmu telu pomáha uvoľniť endorfíny, ktoré zvyšujú pocit blaha. Nájdite spôsob, ako sa zapotiť, ktorý vás bude baviť.
- Dostatok spánku. Nedostatok spánku môže negatívne ovplyvniť každučkú vec, ktorú robíte, ako aj vaše vzťahy. Existuje mnoho vecí, ktorými môžete zlepšiť vaše spánkové návyvky – od stratégií na lepšie rozvrhnutie času až po relaxujúce techniky, ktoré vám pomôžu zaspať a vychutnať si kvalitný spánok.
- Čas s rodinou a priateľmi. Sociálna podpora vás udrží v zdravej a veselej pohode a vytvorí nárazník proti stresu. Priatelia vás rozosmejú, keď ste smutní, poskytnú nadhľad, keď si neviete rady, a zabavia vás, keď sa potrebujete uvoľniť a vypustiť paru. Uprednostnite čas strávený s milovanými.
A ešte jedna: všímavá meditácia, pomocou ktorej si budete viac uvedomovať prítomnosť.
Buďte príkladom pre svoje deti, ako správne žiť, radí Clarke-Fields. Pretože naše deti sa učia od nás, ako sa starať o seba a svoje potreby zdravým spôsobom. A zrejme im nechceme dať návod na nedostatok sebaúcty a sebahodnoty.
Prečítajte si aj:
Keď predsa len stratíte nervy
Hnev je emócia, ktorá môže ublížiť iným (napríklad deťom, keď na ne kričíme) alebo nám, keď ho v sebe dusíme a nechávame potichu bublať. Vtedy ničí naše telo. Podľa Clarke-Fields sa však môžeme naučiť “postarať sa” aj o hnev: uvoľniť ho a upokojiť nervový systém.
Keď sa vám zdá, že čochvíľa vybuchnete, môžete vyskúšať tieto techniky a osvojiť si ich ako svoj plán na zvládanie kriku.
- Ustúpte. Napríklad položte dieťa do postieľky, kde je v bezpečí a choďte sa vydýchať na balkón.
- Uchláchoľte sa. Dajte vášmu nervovému systému, že ste v bezpčí a povedzte si, že to zvládnete.
- Vytraste hnev. Doslova traste rukami, nohami, celým telom, aby ste uvoľnili energiu. Napnite a uvoľnite svaly.
- Dýchajte. Predýchajte to. Hlboký nádych nie je len klišé.
- Vytvorte si svoju mantru, ktorú budete opakovať, aby ste si zachovali chladnú hlavu. Napríklad “Keď deti začnú kričať, ostanem pokojná.” “Som pokojná ako rieka.” “Vyberám si pokoj.” “Toto prejde. Zhlboka dýchaj.”
- Premýšľajte ako učiteľ, radí Clarke-Fields. Neberte vystrájanie osobne. Vnímajte ho ako príležitosť na poučenie. Položte si otázku: Čo sa teraz moje dieťa potrebuje naučiť a ako to docielim?
Väčšinu z nás nikto neučil, ako sa zachovať, keď v nás kypí hnev, píše Clarke-Fields. Keď sa tak nakoniec stane, sme stratení. Reagujeme tak, ako naši rodičia: kričíme a stratíme nervy. Naučiť sa ovládať hnev je nesmierne silná schopnosť. Keď si ju osvojíme, získame bonus navyše: ukážeme deťom súcitné a efektívne zvládanie emócií.
Spúšťače hnevu v nás môžu byť hlboko zakorenené. No môžeme sa naučiť vnímať, kedy tieto pocity vzniknú – u nás alebo našich detí, a to skôr než vyeskalujú do hnevu či záchvatu zúrivosti.
Spúšťače hnevu v nás môžu byť hlboko zakorenené. No môžeme sa naučiť vnímať, kedy tieto pocity vzniknú – u nás alebo našich detí, a to skôr než vyeskalujú do hnevu či záchvatu zúrivosti.
Prečítajte si aj:
(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Bábätká, ktoré spia s mamou, sú šťastnejšie
NsP Trstená
Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?
Prvé príznaky tehotenstva - skôr, ako si urobíte tehotenský test
Rodičovský príspevok do 6 rokov veku dieťaťa: predĺžený rodičovský
Ako zmierniť rodičovský stres a menej kričať
