Akú sú následky mäkkej, kamarátskej výchovy

Anna Veselá 0

Rozmaznané dieťa je dielo výchovy mäkkých a benevolentných rodičov, ktorí si často svoju rolu zamieňajú za kamarátsku.

Nechce sa im byť rodičmi – lebo to znamená, že niekedy musíte robiť aj veci, ktoré sa deťom nepáčia. Že im musíte často hovoriť nie. Že musíte zniesť, že sa na vás hnevajú a v istých chvíľach vám možno vykričia aj to, ako vás za to „nie“ nenávidia.

Shutterstock

Rozmaznané deti sú zanedbané

Výsledkom kamarátskej výchovy sú rozmaznané deti: deti, ktoré nemajú hranice a pravidlá. Budú pišťať, plakať, kričať, až kým nedostanú čo chcú, majú pocit, že na všetko si stačí dupnúť, kedy si zachcú – a tak bude.

Rozmaznané deti majú spravidla rodičov, ktorí za ne robia aj to, čo už by v tom veku mali zvládnuť samé. Spravidla nemajú žiadne domáce povinnosti, úlohy, zodpovednosť primeranú veku.

Za to však majú veľa vecí, na ktoré si ukážu prstom. Lebo rodičia im chcú dať „všetko.“ Často je to preto, že oni sami zažili pocit nedostatku, a preto ich drží predstava, nech sa má ich dieťa lepšie.

Život vo vatičke je vlastne ukážkovou formou rodičovského zanedbávania. Rodičovi nejde o dobro dieťaťa.

Inak by ho viedol k samostatnosti a zodpovednosti, dával by mu hranice. Odovzdal by mu skúsenosť, že ak chceme v živote dosiahnuť nejaké ciele, nerobíme len to, čo chceme robiť, robíme aj veci, ktoré robiť musíme.

»»»»»»»» Prečítajte si aj: Epidémia mäkkých rodičov a benevolentnej výchovy.

Rozmaznané deti nemôžu dospieť

V dospelosti majú rozmaznané deti ťažký život, lebo sa dostatočne nenaučili zaobchádzať s frustráciami.

Nemali šancu dospieť, vnútri zostávajú deťmi.

Odhaliť, kto bol v detstve rozmaznávaný, sa nedá prehliadnuť: v dospelosti sú to nesmierne urážlivé osoby, majú sklon dramatizovať, veľmi ľahko strácajú kontrolu nad emóciami, ako je strach, hnev, smútok. Zvyknú si „pomáhať“ chorobami.

Nezriedka sa správajú hystericky – pri malom dieťati sa tento obraz ešte dal ako tak uniesť, ale predstavte si tridsiatnika, či štyridsiatnika, ktorí trieska predmetmi o zem, vyhadzuje z okna veci. Nie je to pekný pohľad.

Shutterstock

Rozmaznané deti nič nevie uspokojiť

Často cítia prázdnotu a nudu, sú depresívni, nespokojní. Je to tak preto, že v detstve stále len niečo dostávali, čokoľvek, čo sa im na očiach videlo, a predsa ich to nemohlo uspokojiť, či zasýtiť.

Pretože tento pocit sa dostaví vtedy, keď človek sám niečo vytvorí, získa, vyrieši ťažký problém, niečoho sa vzdá, či dokáže zniesť nepohodlie, istú mieru frustrácie.

Ale keďže sa to nemali kde naučiť, chcú dieru zaplniť všetkým možným, vrátane drog alebo sexu: rýchlo si dokážu vytvoriť závislosť na návykových látkach. Striedajú partnerov, ich sexualita sa zvrháva na chorobnú závislosť. Strácajú citlivosť.

Rozmaznané deti sú závislé a bezmocné

Vo vzťahoch sa správajú závisle. Stále očakávajú, že o ich dobrý pocit sa postarajú iní. Môžu mať veľký talent pre manipuláciu s druhými tak, aby uspokojovali ich potreby a zneužívať ich – na ľudí, ktorí nedokážu povedať „nie“ majú vyvinutý šiesty zmysel.

Rozmaznané „deti“ majú slabý pocit vlastnej hodnoty, vnútri sa cítia menejcenní. Nevedia, ani čo skutočne chcú, čo si môžu dovoliť, na čo si môžu trúfnuť.

Často sa im stáva, že nesplnia nejakú úlohu, že opakovane „pohoria,“ že zvyknú zmiznúť práve vtedy, keď sa rozdávajú úlohy, dúfajúc, že to za nich spraví niekto iný. Sú tiež majstrami výhovoriek.

Shutterstock

Rozmaznané deti sú nešťastné

Rozmaznávanie v detstve privádza v dospelosti do nešťastia. Všetko, čo zadarmo dostali, každá cestička, ktorú pred nimi pozametali, je pre nich príťažou a prekážkou.

Musia prekonať neskutočne veľa práce, aby sa dokázali postaviť na vlastné nohy a zmeniť svoje doterajšie fungovanie: najmä k disciplinovanosti a pevnej štruktúre dňa.

To, o čo ich pripravila kamarátska výchova, si musia v dospelosti vydrieť: prevziať zodpovednosť za seba a svoj život. Dať mu zmysel.

»»»»»»»» Prečítajte si aj: Prečo sú deti znudené, nevedia čakať a nezvládajú frustráciu?

Pre rodičov, ktorí nechcú rozmaznané deti

  • Buďte rodičmi, nie kamarátmi.
  • Deti potrebujú vaše pravidlá a hranice, aby z nich mohli vyrásť šťastní a zdraví ľudia.
  • Rozmýšľajte o tom, čo je pre nich dobré – nie o tom, čo si želajú, či neželajú.
  • Nebojte sa hovoriť nie.
  • Trénujte ich trpezlivosť, nemusia dostať všetko hneď a zaraz.
  • Veďte ich k zodpovednosti, prideľte im povinnosti, nerobte za nich úlohy.
  • Nepodceňujte ich, že na toto sú ešte malí, toto nezvládnu.
  • Nezachraňujte ich pred následkami ich rozhodnutí.
  • Nie, vaše dieťa nemusí mať všetko, a je to tak v poriadku.
  • Starajte sa nielen o potreby svojich detí, ale aj o tie vlastné.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (4 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Author image

Anna Veselá

Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :)

články autora...

Pridaj komentár