Dobrodružstvo výchovy

Fakt dobrodružstvo?

Možno sa opýtajú niektorí, ktorým výchova tak ani nepríde. Áno, je to úplné dobrodružstvo, stačí, ak si to slovíčko „rozoberieme“  a pozrieme sa naň viac zblízka. Je zložené z dvoch slov:

DOBRO – čo znamená viac významov: niečo, čo spĺňa mravné normy, prospech, osoh, blaho, opak zla alebo tiež brnkací nástroj dobro, podobný gitare. (Trnaváci vedia).

DRUŽSTVO – znamená dobrovoľnú organizáciu na spoločnú činnosť alebo tiež organizovanú skupinu, jednotku.

Celé slovo DOBRODRUŽSTVO má tieto významy: vzrušujúca udalosť, odvážny skutok, ľahkomyseľný skutok, skutok, spojený s nebezpečenstvom.

Ak sa opýtame ešte na VÝCHOVU, mali by sme vedieť, že je to sústavné cieľavedomé pôsobenie na človeka, zabezpečujúce jeho všestranný rozvoj, systematické vzdelávanie v istej oblasti alebo aj sústavné, cieľavedomé pôsobenie v pestovateľskej starostlivosti o dreviny.

Chceme dobro pre deti?

Možno aj to trnavské, ale vtlačiť do nich dobro ako celoživotný postoj chce asi väčšina normálnych rodičov. Je z nás pri výchove družstvo? Určite minimálne s našim životným partnerom, ideálne, ak sme aj s deťmi jedna partia – lebo sa vychovávame aj navzájom. Zažívame dobrodružstvo? Občas sme sa v stave zaľúbenosti veruže pozerali na výchovu príliš naivnými, až ľahkomyseľnými očami s predstavou, aké budú naše deti milé, poslušné, ohýbateľné a bezproblémové, ako to všetko pôjde ako po masle.

Nuž, zažívame všelijaké vzrušujúce udalosti, občas sme nútení v rámci výchovy urobiť odvážny skutok, a niekedy je to riadne nebezpečné – minimálne vzťahovo. Čo je ale problém, výchova sa napriek nášmu chceniu a únave deje pomaly – teda nie skokmi, ale systematickými postupnými krokmi.

Pravidlá výchovnej „muštárne“

Ak má byť niečo z našej výchovy a má mať ten úspech ( a pre nás pokoj v duši, po ktorom túžime v čase dospelosti našich ratolestí), je dobré si uvedomiť zopár základných rád platných pre všetkých rodičov:

• Výchova začína v dojčenskom veku. Dieťa veľmi rýchlo zistí, či je senzáciou a môže svojim rodičov vládnuť. Stačí, že kričí alebo neje, ale ten pocit, že je stredobodom, že ovláda situáciu, je prvá prehra rodičov a výchovy.
• Vyšší level od kriku a odmietania jedla je vyjednávanie – stačí štýlom „a čo za to dostanem?“ Svojím spôsobom ho k tomu vedieme od malička podmieňovaním nejakej činnosti: ak sa napapáš, dostaneš hračku… ak umyješ riad, pôjdeš von… A mnohí rodičia ani netušia, ako sú v tom vedľa a aký bič si na seba šijú.
• Motivácia – áno, ale správna. Nie ak-tak, ale napríklad formou súťaže: Idem pripraviť lyže, kým si ty upraceš poličku. Nesklam kamarátov, čakajú ťa pred domom, napíš si tie úlohy šikovno… Na správnu motiváciu treba vždy dobre odhadnúť situáciu, motivácia nemá jeden neomylný recept.

Rodičia, kamaráti alebo len zásobovači?

Ak máme vychovávať, to znamená, že máme viesť, byť istým spôsobom nad deťmi a mať nad nimi nielen vekovú a skúsenostnú prevahu – samozrejme v láske, ktorú musia cítiť. Preto: nebojte sa mať kormidlo pevne vo svojich rukách! Deti musia jasne vedieť, že v rodine je niekto skúsenejší, kto pevne, múdro a s láskou všetko usmerňuje. 

My ako rodičia sme tí, ktorí svojimi postojmi dávajú dieťaťu základ šťastných alebo komplikovaných vzťahov k ľuďom. Nevzdajme sa preto úlohy vychovávať, nedovoľme deťom vyjednávať- aby sa z nás nestali len postavičky, ktoré zabezpečia financie, full servis a komfort podľa želania. Naša úloha je v niečom úplne inom, a to aj vtedy, ak sa to našim deťom – a ako často – nie veľmi pozdáva.

Z prednášky Lýdie Čeledovej spracovala Mária Kohutiarová

(6 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)

Loading...