Dostaneš!

Túto vetu sme mnohí v detstve počuli x-krát a hoci nie všetci, podstatná časť z nás ju zažila aj v realite. Fyzické tresty boli tolerovanou a neoddeliteľnou súčasťou výchovy tak doma, ako aj v škole, takže nebolo nič neobvyklé schytať najprv poctivým veľkým pravítkom v škole a potom poctivým socialistickým remeňom doma. Lenže: časy sa menia.

Pomôže či…?

To, že „amerikánsky“ spôsob výchovy je striktne proti fyzickým trestom, a že sa to tam nielen mierne vymyká rodičom z rúk, je zjavné. O trápnych situáciách, ktoré občas vyjdú mediálne najavo, keď rodičia sa usilujú zasiahnuť a sú za to trestaní súdom či odvedením políciou, ani nehovoriac. Pravdou je aj to, že nič sa nedá tak zneužiť na dieťati, ako fyzický trest v zlosti či nezrelosti rodiča. Otázka teda znie, či má fyzický trest ten efekt, aký od neho rodičia očakávajú.

Čítať kdekoľvek diskusie na túto tému je zaujímavé: čím starší sú za fyzický trest ako nevyhnutnosť a to aj v prípade cudzieho dieťaťa. Druhým protipólom je vliezť do diskusie, kde sa bavia cca desaťročné deti… o trestoch, o bití rodičmi či kýmkoľvek dospelým. Ťažké čítanie.

Nech sme boli vychovávaní akokoľvek „rukolapne“, pobyt na niektorej stránke s detskými otázkami tohto typu by mal byť pre súdneho a inteligentného rodiča dostatočnou terapiou a výstrahou, z ktorej jednoznačne vyplynie, že fyzické tresty v štýle opakovaného, častého, ťažkého bitia akokoľvek, kedykoľvek, čímkoľvek a kdekoľvek dieťa nevychovávajú, ale ho minimálne desia, oslabujú, zraňujú a robia ho úplne iným, ako si to trestajúci predstavoval.

Pojmy a dojmy

Striktné delenie táborov na tie, čo by bili a tie, čo sa dieťaťa ani nedotknú, by zjavne mierne znepokojilo presné definovanie telesných či fyzických trestov. Stačí si jednoducho otvoriť Wikipédiu a je to: Telesný trest je trest, ktorého zmyslom je spôsobiť trestanému fyzickú bolesť a to sa deje najčastejšie opakovanými údermi.

Pre tých,  ktorí to potrebujú mať po slovensky, je tu Zákon o rodine 36/2005, paragraf 30:  Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.

Preložené do obyčajnej praxe – vychovávať tak, aby ste nikdy nedali dieťaťu dôvod pochybovať o vašej láske a čo mu neublíži ani na tele ani na duši, a to aj v prípade, že urobí niečo, čo nie je správne.

Takže poďme sa na fyzický trest pozrieť znovu: čo teda ním je a čo nie? Som si istá, že mnohým rodičom sa riadne uľaví a nebudú sa cítiť ako asociáli, ktorých treba čím najskôr nahlásiť sociálke a polícii.

Pri väčších deťoch – ak je to potrebné – sa dá použiť v kritických momentoch pevné zovretie rukami (do náručia či do objatia by sa už mnohé nezmestili) a pokojne vysvetliť s pevným pohľadom do očí, čo si neželáte práve preto, že ho máte radi – kým sa dieťa neupokojí.

Rozhodne nie je riešením vrešťanie na dieťa vo forte za cenu, že sa ho ani nedotkneme… ani vydieranie či vyhrážky – tým autoritu ako rodičia len a len strácame.

Pre dieťa akéhokoľvek veku je nutné v niektorých okamihoch vedieť, cítiť a zažiť, že existuje prevaha zrelej osobnosti rodiča, ktorá ho zastaví – ale v láske, pokoji, rešpektovaní ako osoby, bez ubližovania slovom alebo úderom.

Ide presne o to, čo dosiahli kedysi tie výchovné facky či výprasky: aby dieťa pocítilo, že existujú hranice, že rodič ich myslí vážne a že to robí z lásky a s láskou pre to, aby dieťa nasmeroval správnym smerom k dobru. Príde čas, kedy to pochopí a bude za naše pevné postoje vďačné – aj bez jednej výchovnej.

P.S.: Ale samozrejme, koľko ľudí, toľko chutí. Každá z nás je iná, a ani deti nie sú podľa jedinej šablóny. Aj u nás na fóre – kuknite k trestom a skúste si predstaviť, čo by ste urobili vy.