Fantázii zelenú, prosím!

„Mamí, ja som dnes slon! Pozor, som veľmi ťažký!…“ Detské vymýšľanie si a bujará predstavivosť nám rodičom prídu často rozkošné, niekedy smiešne a niekedy otravné. Nech už sa k detskej fantázii staviame akokoľvek, stále sa upokojujeme, že však ono z toho vyrastie. Málokto z nás rodičov pritom vie, akú dôležitú úlohu má práve táto ríša fantázie pre naše deti.

Čo je fantázia a jej význam pre dieťa

Prvé prejavy fantázie a predstavivosti – čiže schopnosti predstavovať si veci a deje v myšlienkach – začínajú byť zjavné u dieťaťa vo veku 1,5 roka, a postupne jej prejavy silnejú. Pre dieťa je fantázia nielen ríšou, kde sa všetko dá, ale aj určitou formou ochrany proti strachu a veciam, ktoré nevie v sebe dostatočne spracovať. Podľa toho, aké sú prejavy fantázie u dieťaťa, má dieťa z týchto predstáv príjemné alebo nepríjemné pocity.

Fantázia u dieťaťa má jednu nezastupiteľnú, dôležitú úlohu: privádza dieťa k získaniu a formovaniu inteligencie. Na to, aby inteligencia dobre fungovala, je potrebná predstavivosť – teda schopnosť vidieť veci a javy, seba aj iných v rôznych pozíciách, čase, situácii. Vďaka tejto predstavivosti je schopné dieťa a neskôr dospelý človek mať neuveriteľné množstvo myšlienok, ktoré mu pomáhajú nielen rozhodovať sa, ale hľadať aj nové, často netušené riešenia a raziť si cestu životom s odvahou. Predstavivosť iných riešení prináša so sebou nadšenie a novú chuť do života, vďaka čomu sa dieťa – dospelý cíti byť vnútorne istý a vedomý si svojej dôležitosti.

Bez podporovanej fantázie by sme dnes boli chudobnejší o množstvo vynálezov, ktoré nám dnes prídu úplne samozrejmé. O mnohých mysliteľoch a objaviteľoch kolujú mierne uštipačné historky, že boli snílkovia, ktorým možno nešlo v škole všetko tak, ako malo. Na druhej strane práve ich perfektná fantázia prenesená do reality a vylepšená videním v predstavivosti, čo by sa ako dalo posunula ľudstvo ďalej. Očividne teda nebol problém s inteligenciou, ale s nudou na hodinách, ktoré nijako nepasovali k fantazijným obrazom.

Z tohto pohľadu je jasné, že sedia tvrdenia Bruna Ferrera alebo známeho „výmyselníka“ Karla Čapka. Bruno hovorí, že fantázia je viac, ako poznanie. Karel Čapek pridáva: „Fantázia nie je predstavovať si, čo veci nie sú, ale urobiť niečo, čo by mohli byť.“

Fantázii zelenú, prosím!

Ak vidíme teda fantáziu či predstavivosť u detí z tohto pohľadu, mení sa zásadne aj náš postoj k prejavom fantázie u dieťaťa. Už nás nebude hnevať či vyrušovať onen slon, ktorý nás distingvovane upozorní na svoju váhu, aby sme sa uhli – aj keď to bude x-tý krát za deň. Podľa Zdeňka Matějčeka, známeho detského psychológa, to nie je zo strany detí ani klamstvo ani  žiadna diagnóza pre psychológa, hoci nám niektoré prejavy prídu minimálne zvláštne z nášho pragmatického rodičovského pohľadu.

Matějček tvrdí, že všetky tie extrémne prejavy, ktoré nás niekedy až vytáčajú a nevieme, čo s nimi, vymiznú nástupom do školy – ale ich dôležitosť pre rozvoj inteligencie a vnútornej sebaistoty sa nedá poprieť. A tak nehovorme: „Prestaň!“, „Nevymýšľaj si“, „Toto je blbosť“, či dokonca „Správaj sa normálne“. Ak už nevieme sa pridať, lebo sme vlastnú fantáziu kdesi zamkli či dokonca stratili, tak nechajme tento dôležitý čas vychutnať naše deti.

Pre rodičov, ktorí zúfalo hľadajú, čo a ako  a odkiaľ pokiaľ, je dobrou pomocou práve kniha Bruna Ferrera Šťastní rodičia z vydavateľstva Don Bosco, kde okrem iného je vynikajúca stať o postoji, prijatí a podpore fantázie u detí. Hry a tvorivé aktivity, ako napríklad kreslenie, sú pre dieťa osobitným jazykom na vyjadrenie pocitov a vnímania sveta v sebe samom a zároveň tak môže reagovať na to, čo prežíva okolo seba. Dobrí rodičia už vedia, že predstavivosť je taká potrebná a vzácna, že ju budú doslova vychovávať a „kŕmiť“, pretože pre dieťa, ktoré sa pohybuje v súčasnom svete, kde je všetko „hotové“ a „položené na tanier“, je veľmi ťažké si nejakú funkčnú predstavivosť vôbec vybudovať.