Václav Mertin je detský psychológ, autor knihy o výchove bez trestov. Tvrdí, že s trpezlivosťou, láskavosťou a dôslednosťou vyhráme, aj keď netrestáme.
„Som presvedčený, že väčšina rodičov stále uvažuje priamočiaro,“ hovorí Mertin. „Keď oni niečo vyviedli, niekto na nich zakričal alebo im dal na zadok, a preto nevedia nič iného, to je ten problém. Ja si myslím, že je na nás dospelých, aby sme sa naučili iné spôsoby prístupu k dieťaťu.“
Má väčší efekt bitka alebo dobré slovo?
“Mnoho ľudí si myslí, že čím silnejšie dieťa trestáme, tým bude efekt väčší. Náš naivný predpoklad je, že keď dieťa poriadne švacneme, ono to už nikdy neurobí, no výskumy ukazujú, že to urobí čoskoro zas,” hovorí Mertin, podľa ktorého namiesto fyzického trestu celkom stačí “iba” vyjadriť nesúhlas s tým, čo dieťa urobilo:
“My tým dieťaťu vysielame signál, že to, čo robí nie je korektné, nepáči sa nám to, porušuje to normy a často to úplne stačí na to, aby sa dieťa zmenilo.
Následok nevhodného správania by rozhodne nemal byť pozitívny, no musí to byť niečo, čo dieťaťu pripomenie, že neurobilo dobre. Môžeme mu napríklad niečo odobrať, samozrejme nie chleba, ale nejaký nadštandard, ako napríklad dnešný Večerníček.”
Výchova bez trestov nie je výchova bez hraníc a bez následkov
“Dieťa musí mať hranice a musíme mu ich vymedzovať,” pripomína Mertin.
“Že to je niekedy ťažké, to ja viem, ale keď sme láskaví, trpezliví a dôslední, tak na koniec vyhráme, aj keď to dieťa netrestáme. Ak nás napríklad dieťa opakovane ignoruje, nemusíme ho za to udrieť, môžeme ho zobrať za ruku a doviezť ho k tomu, eventuálne mu trochu pomôcť, aby to zvládlo. To je tá alternatíva, a nie tvárenie sa, že je všetko v poriadku.”
Mám súcit s rodičmi, ktorí sú v strese, ale…
„Nezabúdajme na to, že plesnúť dieťa je menej komplikované a časovo náročné, ako venovať sa mu a doviezť ho k požadovaným výsledkom. Rozumiem tomu, že rodičia sú niekedy tiež v strese a súcitím s nimi. Preto si myslím, že by svoj prístup mali mať rozmyslený dopredu, keďže v stresových situáciách musíte často niečo urobiť veľmi rýchlo.
Napríklad, keď dieťa takmer vbehne na cestu. Vtedy nesmiete meditovať nad výsledkom a musíte ho schmatnúť za ruku. Ale musíte ho za to biť? Nemusíte. Musíte naňho kričať? Tiež nie.
Musíte si to iba v hlave usporiadať, aby ste nabudúce, keď budete pri ceste, zobrali dieťa za ruku už 20 metrov predtým a bude po probléme. Vyžaduje to predvídavosť a premýšľanie.“
Prečo by sme nemali dieťa fackať?
“Keď dieťa dostane facku, nie je to nejaká veľká fyzická trauma. Fakt, že mu ublížila a že sa naňho hnevá najmilovanejšia osoba je však omnoho horší ako samotná facka. Je to pre dieťa veľká psychická záťaž.”
Podľa Mertusa je to podobné aj vtedy, keď dieťa urobí niečo zlé a my s ním prestaneme hovoriť, hneváme sa na neho:
“Často totiž zabúdame, že keď trestáme, malo by sa to týkať činu, ktoré dieťa urobilo alebo neurobilo a nie jeho osobnosti. Ale my to niekedy spojíme – dieťa urobilo niečo zlé a my s ním prestaneme hovoriť, hneváme sa naňho.
Prenesieme to, že dieťa urobilo niečo s čím nesúhlasíme, na jeho osobnosť a vysielame signál, že ono samotné je zlé a nemáme ho radi.
Naopak, mali by sme vyjadriť, že iba jeho čin bol zlý, adresovať to a posunúť sa ďalej, no zároveň dať dieťaťu najavo, že je stále rovnaké a naše pocity sa k nemu sa nezmenili.”
(10 hlasov, priemerne: 3,90 z 5)
Loading...
Dobre sa zamilovať je dôležitejšie, ako zmaturovať
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Mať X-té dieťa v 40tke. Nástrahy.
Preventívne prehliadky detí podrobnejšie
Príplatok k prídavku na dieťa
Určenie otcovstva
