Mám doma veľkého kutila, malého kutila a malú pomocníčku týchto dvoch kutilov. Vždy tak začiatkom apríla u nás začína „stavebné pudenie“. V preklade – začneme plánovať, čo tento rok zbúrame, postavíme, prerobíme, dorobíme … Predpokladám, že na pár ďalších rokov to tak bude, kým náš malý domček dostaneme do stavu, ako si predstavujeme. A potom pôjdeme odznova, lebo veď v dome, je vždy čo robiť 🙂

Domáci majstri

Nie každý chlap má vzťah k robotám okolo domu, niekto nielen vzťah, ale ani zručnosť. Neva, veď každý má nejaké iné prednosti … Vďaka tomu, že môj muž má aj tú zručnosť, aj vzťah, tak sme sa mohli pustiť do prestavby domu. Pomalej, postupnej, ale radostnej. Tento proces so sebou nesie aj to, že máme pri dome stavebný dvor a naše deti nemajú k dispozícii pekne pokosený trávniček, ale štrk, piesok, kelne a miešačku. Keď začne sezóna, veľmi radostne si dovlečú vedrá s vodou a na dvore si stavajú svoj vlastný, malý domček.

Keď murujú veľkáči, tak oni hádam neostanú bokom!

Okrem toho, že sa na dvore (pre niekoho v nekonečnej špine a prachu – no a čo, imunitu majú dobrú) hrajú a láka to aj deti od susedov, tak sa z nich stali skvelí pomocníci. Najmä zo staršieho syna (gender – negender, baba ide radšej miešať cesto na koláč…).

Odpozerané od mala

Vďaka tomu, že naša domácnosť disponuje rôznymi vŕtačkami, šróbovákmi, tisícami skrutiek, klincov, hmoždiniek, tak sa naše dieťa od mala priúča rôznym prácam. Stačí sa predsa pozrieť na tata a viem, ako sa to robí. Teda ja neviem, ale on áno.

Postupne sa vypracoval na betón miešača – ovláda zloženie, pomery, zapne miešačku. K dobrému pocitu, že viem, ako sa to robí, patrí snáď aj to, že som s tými veľkými chlapmi a môžem robiť to, čo oni.

A tak je to zrejme u väčšiny detí – radi robia to, čo my dospelí, preto sú hračkárstva plné imitácií kuchynského náradia, tkáčskych stavov, vŕtačiek pre malých drobcov a podobných záležitostí. Keď ich však pustíme k tomu ozajstnému – mixéru, háčiku a vlne, miešačke, vŕtačke – sú nekonečne hrdí, akí sú už veľkí a zruční.

Bezpečnosť

Nech sa akokoľvek tešíme z domácich prác my i deti, je potrebné dbať na bezpečnosť. Vždy pod dohľadom dospelého, aby nedošlo k úrazu. To je jedna vec. Druhá vec je oblečenie a iné ochranné pomôcky. U nás doma sme zatiaľ čo sa oblečenia týka využívali zásoby staršieho šatstva, ktoré na dvore mohlo aj „zahučať“ – jednoducho mi nevadilo, keď nejaké tričko získalo naodstrániteľné fľaky alebo zrazu sa objavila diera na gatiach. Čo sa však nahradiť nedá sú pracovné rukavice, ochranné okuliare a respirátory – keď sa robia nejaké naozaj prašné veci.

Dnes sa už dajú kúpiť aj detské montérky alebo nejaké iné ochranné oblečenie. Lebo aj to je dôležité, aby rukavice dobre sedeli a nemohli sa niekde zošuchnúť, zachytiť. Tento rok už zakúpime aj monterky alebo overal pre malého majstra. Po minulé roky obišiel občas s nejakým škrabancom – k práci to tiež patrí. Ale kto vie do akého levelu sa od miešačky posunie tento rok?

Zatiaľ ho tieto majstrovačky bavia, tak nech môže pracovať bez obáv (najmä mojich) z poranenia. A to, čo je nemenej dôležité – že sa bude podobať tatovi aj tými montérkami 🙂

Foto: DA MK (so súhlasom fotografovaných)