Naozaj chceme poslušné deti?

Poslušnosť ako cnosť

Aj dvaja najhorší diktátori 20. storočia, Hitler a Stalin, zažili krutú výchovu s telesnými trestami a ponižovaním. Ale ovládnuť masy by sa im nepodarilo, keby k tomu neprispel jeden podstatný faktor, ktorým bola veľmi prísna autoritatívna výchova v rodine aj v škole. Výchova, kde bola poslušnosť chápaná ako cnosť.

Takáto výchova je dodnes veľmi prítomná v totalitných krajinách, ale aj u nás, keďže sme sa od Nežnej revolúcie zásadne neposunuli.

Stále tu máme časť obyvateľstva, ktorá rada volí mužov búchajúcich do stola, do parlamentu sa opakovane dostávajú fašisti. Nevolia ich vyholené hlavy v maskáčoch, ale vaši umiernení susedia, ktorí v zásade vyrastali v láskyplnom prostredí, len boli vedení k poslušnosti, ktorá sa od nich vyžadovala aj v škole.

Náš školský systém stále vychádza z modelu, ktorý založila Mária Terézia v 18. storočí. Mal vychovávať hlavne poslušných poddaných, hoci teda aj gramotných.

Poslušný znamená nezodpovedný

Poslušný a poddanský sú vlastne synonymá. Rovnako k poslušnosti významovo patria slová ako pokorný, ovládateľný, skrotený. Poslušný je podľa slovníka ten, ktorý sa ochotne, bez odporu podriaďuje rozkazu, rade, želaniu niekoho.

Keď nám niekto niečo nariadi a my ho musíme poslúchať, znamená to nielen to, že situáciu nemáme v rukách my, ale ten druhý, ale že nemáme ani zodpovednosť za to, čo sa stane.

Autori publikácie Rešpektovať a byť rešpektovaný v tejto súvislosti hovoria, že kedykoľvek vyžadujeme od detí poslušnosť, učíme ich vlastne neprijímať zodpovednosť za svoje konanie.

Poslušný človek sa nevie rozhodovať, nie je zvyknutý samostatne premýšľať, je manipulovateľný a zneužiteľný.

»»»»»»» Prečítajte si aj: Prečo niektoré deti skáču rodičom po hlave?

Opakom poslušnosti nie je neposlušnosť

Rešpektujúca výchova nevedie deti k tomu, aby si robili, čo chcú, ale k zodpovednosti za svoje rozhodnutia. Je veľký rozdiel riadiť sa niečím – tým, čo je správne, svojimi hodnotami, a podriadiť sa niekomu, autorite.

Rešpektujúca výchova nie je opakom autoritatívnej výchovy, nie je to voľná výchova, anarchia, ktorá deťom dovolí všetko, výchova, v ktorej nie sú pravidlá alebo sú len nejasné, vznikajú od buka a nie sú záväzné.

Dospelý má v rešpektujúcej výchove za úlohu strážiť hranice, ktoré objektívne existujú a platia pre všetkých bez rozdielu. Jasne signalizuje, kde sú a nepripúšťa ich prekročenie.

Rešpektujúca výchova vedie k zodpovednosti

Rešpektujúci rodič

• Drží sa prítomnosti, čo je tu a teraz. Vyhýba sa vyčítaniu (Zase sa neučíš!), varovaniu (Nie aby si pokazil písomku!), prorokovaniu (Takto z teba nič nebude), nálepkovaniu (Ty si strašný lajdák!), skôr situáciu popisuje (Hovoril si, že zajtra máš písomku a že to veľmi nevieš), prípadne sa drží informácií (Písomka bude z učiva za celý polrok a bude mať trojnásobnú váhu oproti päťminútovke).

• Drží sa problému, a nie hodnotenia osoby (Ty si bordelár/v tvojej izbe asi vybuchla bomba), nepoužíva ponižovanie, ani iróniu (Žiješ tu ako prasiatko Peppa Pig), porovnávanie (Choď sa pozrieť do bratovej izby), vydierania (Mňa raz z teba porazí!), stačí mu poznamenať, v čom je problém a čo je treba urobiť – opisne, informatívne (Myslím, že by tvoja izba potrebovala upratať).

• Drží sa princípu „prečo a ako,“ preto obmedzuje príkazy, pokyny, inštrukcie, básnické otázky (Umy riady! Ty si tú umývačku ešte nevyložil?), namiesto toho podáva informácie (Potrebujem voľné umývadlo, aby som mohla uvariť večeru), prípadne ja-výrok, ktorým dávame najavo, ako sa cítime a čo potrebujeme (Som unavená a už sa o tom riade nechcem baviť. Rada by som počula od teba jasnú odpoveď, ako to vyriešime).

• Necháva priestor, namiesto príkazov a pokynov (Napíš si úlohy!), vyhrážok (Keď si neurobíš úlohy, nepôjdeš von), manipuláciou k pocitom viny (Prečo zrovna ja musím mať dieťa, ktorému je treba tisíckrát pripomínať, čo má robiť), ponúka spoluúčasť na riešení (Hovoril si, že máš zajtra tri písomky a chceš stihnúť aj dnešný tréning, ako si to naplánuješ? Alebo dáva možnosť voľby (Naučíš sa všetky predmety naraz alebo si necháš niečo po tréningu?)

• Zameriava sa na pozitíva, pretože tie motivujú viac než výčitky, hľadanie chýb a kritika. Rodič si všíma, čo dieťa zvládlo, v čom bolo úspešné. Namiesto prednášok a litánií používa jasné informácie, ja-výroky, vyjadruje očakávania, šetrí slovami, dáva si pozor na tón.

Zdroj: Respektovat a být respektován, autori: Jana Nováčková, Dobromila Nevolová, Pavel Kopřiva, Tatjana Kopřivová

(6 hlasov, priemerne: 3,30 z 5)

Loading...