Naučiť sa chváliť

… je niekedy pre nás, rodičov vyrastených v socíku, dosť náročná záležitosť. Vtedy sa to nejako nenosilo nikde. Lenže aj my máme deti a potrebujeme ich motivovať pozitívnym spôsobom, lebo to nakoniec robí dobre aj nám.

O to viac, ak vlastníme doma kusy potomstva, ktorých vek sa končí na –násť. Dobrý tip vám preto ponúkneme aj teraz.

Zrušiť jednotvárnosť

Možno sa aj snažíme – obojstranne  – si občas poštekliť ego pochvalou. Pravdou však je, že ak je to stále len o tom „OK“, „dobre“ alebo „môže byť“, tak to zovšednie a už tak veľmi neteší. Čo s tým?

Aby sme sa naučili všetci za dverami s našou menovkou byť vynachádzaví aj v pochvalách a mali inšpiráciu stále pod nosom, stačí obetovať len jednu hodinku spoločného sedenia, vziať veľký papier – ideálne baliaci – a fixy. Ostatné už je na nás a našej fantázii.

Úloha prvá: každý člen rodiny – vrátane detí aj rodičov, psa môžeme vynechať – sa má snažiť napísať na spoločný veľký papier čo najviac ekvivalentov (variant, iných vyjadrení) slova „dobre“. Ideme dokola po jednom a každé nové slovíčko, vyjadrujúce ocenenie, okomentujeme a snažíme sa z neho tešiť (zábava je samozrejme prípustná… ). Cieľom celého sedenia je napísať 51 takýchto výrazov a zapísať ich čitateľne fixou.

Až budeme hotoví, bez ohľadu na druh dekorácií a ročné obdobie treba výsledné inšpirácie zavesiť na stenu na frekventované miesto domácnosti: aby bolo každému na očiach. Nové pochvaly je možné stále dopisovať, taktiež možno viesť evidenciu (jednoduchými čiarkami za každé použitie) k slovíčku, ktoré bolo použité alebo zvlášť dobre padlo.

Čo to prinesie v globále?

Po čase zistíte, že ono nie je problém pochváliť a zabudnete na to, že kedysi existovalo len „OK“. Pokiaľ vám zovšednie aj tých pôvodných 51 kusov „nových“ pochvál, skúste hľadať ďalej – aj keď takýto variant nepredpokladám tak skoro. Zato viem predpokladať, že vzájomná nápaditá pochvala urobí viac, ako ktovieaký dlhý preslov plný slov, ktoré sa nedobre počúvajú.

A zrazu zistíte, že vy vlastne máte doma celkom skvelé deti a deti celkom normálnych rodičov. Čo je zo strany puberťákov ocenenie porovnateľné s Nobelovou cenou. A to stačí, nie?

Z knihy Tvořivé činnosti pro terapeutickou práci s dětmi.