Od istého číselka IQ už prestáva platiť, že čím vyššie skóre, tým lepšie. Deti s výnimočne vysokým IQ vám to potvrdia.

Čo si predstavíte, keď sa povie: mimoriadne nadaný žiak?

Čo si predstavíte, keď sa povie: mimoriadne nadaný žiak?

Šikovníka, ktorý všetko vie a všetko sa rýchlo naučí?

Ktorý sa rád učí a vo voľných chvíľach študuje encyklopédie a výkladové slovníky?

Ktorý vedel čítať už v 4 rokoch a v 5 rokoch sa zapísal do knižnice, pretože knihy čo má doma mu už nestačia?

Ktorý používa dlhé odborné slová a tvorí zložité, košaté súvetia?

Ktorý v prvej triede riešil siedmacku matematiku a programoval ako maturant z informatiky?

Ktorý pred koncom základnej školy ovláda tri cudzie jazyky?

Ktorý opraví hocičo, čo chytí do ruky?

Ktorý preskočil zopár ročníkov a vyhráva celoslovenské súťaže?

Asi nebudete ďaleko od reálneho obrazu nejakého reálneho nadaného dieťaťa.

Už ste si niekedy robili IQ test? Chceli ste získať čo najvyššie skóre? Verte mi – od istého číselka už prestáva platiť, že čím vyššie skóre, tým lepšie. Deti (a aj dospelí) s výnimočne vysokým IQ vám to potvrdia.

Ja si totiž pri slovách “mimoriadne nadaný žiak” predstavím dieťa, ktoré sa borí s hypersenzitivitou a nerovnomerným vývinom. Predstavím si socio-emocionálne nevyzreté dieťa. Predstavím si dieťa, ktoré trpí tým, že všetci okolo neho sa mu zdajú pomalí, hlúpi a prispatí. Ktoré má problém sústrediť sa. Ktoré sa v škole nudí do takej miery, že sa mu znechutí formálne vzdelávanie. Ktoré nechápe, prečo si učitelia tak zakladajú na tom, aby im žiaci vykali a oslovovali ich priezviskom. Ktoré frustrujú domáce úlohy s primitívnym obsahom. Ktoré je opakovane trestané a ostrakizované za to, že otvorene prejavuje svoj názor. Ktoré k učeniu sa vyžaduje sokratovský rozhovor a dostáva sa mu len direktívne diktovanie. Ktoré priam fyzicky cíti, ako mu čas života preteká pomedzi prsty, keď musí čakať kým sa v triede po siedmy krát opakuje niečo, čo ono vedelo predtým, než to učiteľka prvý krát vysvetlila. Ktoré je šikanované. Ktoré je využívané a zneužívané vo svojej naivite a zraniteľnosti. Ktoré by potrebovalo intelektuálny prístup na úrovni stredoškoláka, aj keď sa ešte bojí snežného obra v rozprávke Ľadové kráľovstvo.

Vidím dieťa, ktoré má na prvom stupni klinické depresie z politickej situácie a ničenia životného prostredia. Dieťa, ktoré trpí úzkosťami, pretože jeho hlava rieši a rozoberá témy, na ktoré jeho srdce a duša ešte nedorástli, ako napríklad: genocída, rasizmus, riziko výbuchu supervulkánu, netransparentnosť jadrového zbrojenia vo svete, izolovanosť seniorov v domovoch dôchodcov a podobne. Vidím dieťa, ktoré je chorobný perfekcionista, má nízke sebavedomie a je neschopné nadväzovať vzťahy s rovesníkmi.

Rodič, ktorý má takéto dieťa sa naozaj niekedy potrebuje posťažovať, vyrozprávať, potrebuje povzbudiť a ubezpečiť o tom, že to svoje rodičovstvo robí dobre. Prečo sa potom oveľa viac sympatií, účasti a porozumenia dostane napríklad maminke, ktorej dcérka má “iba” problémy s písaním?

Však je nadaný, tak na čo sa sťažuješ?!

Možno preto, že pre väčšinu ľudí nadaný = bezproblémový, múdry, bystrý, šikovný, vnímavý, výkonný, kreatívny, jednotkár bez námahy, atď.. Bežná reakcia je: “Však je nadaný, tak na čo sa sťažuješ?! Buď rada, že nemá v škole problémy!” Čo sa na to dá povedať? Ako na to reagovať? Zúfalým, tichým plačom od únavy a sklamania z toho, že snáď neexistuje miesto, kde sa dá nájsť pochopenie?

Na záver napíšem, že rodičia nadaných detí ich určite milujú nadovšetko a nikdy by ich za nič na svete nevymenili. Niekedy si však možno tajne predstavia, aké by to bolo, keby bolo to ich dieťa len úplne obyčajne šikovné. A potom zistia, že sa to predstaviť nedá, pretože potom by to už nebolo ich jedinečné dieťa, ktoré milujú nadovšetko.

(2 hlasov, priemerne: 3,00 z 5)

Loading...