Vyvalené oči, ticho.
No dobre, druhé kolo IQ testu: „Prečo som našla na mojom NB tvoje prihlasovacie heslo na facebooku?“
Ticho, pomrvené.
Prejdeme teda k veci, keď je náhla strata komunikačných zručností, hoci ju bolo počuť aj z poschodia dolu k počítaču.
„Máme jasnú dohodu, že všetci dodržujú pravidlá práce s PC: že si ho musia vypýtať od rodičov a že musia dodržať čas preň určený. Ty si podvádzala.“
Tak, prosím, teraz nasledovala hlučná vsuvka. Dosť dlhá, výbojná a útočná. Bez rozlišovania synoným, prídavných mien a sily zvuku. Nikdy však nespomenula slovo „prepáč“ ani svoje meno.
Sedela som pokojne.
Začneme teda štvrté kolo. „To, čo robíš, je nielen o porušení pravidiel u nás doma, je to fakt, ktorý si prenesieš do života. Myslíš, že mám chuť mať dcéru podvodníčku? Neriešili sme to už x-krát? Nedostala si niekoľkokrát novú šancu?“
Ticho.
„Takže, moja milá, vzhľadom na to, že si bez vedomia rodičov šla na fb, na týždeň je počítač zatrhnutý. Sedelo sa ti tam dobre, keď si musela byť stále v strehu, či už nejdeme?“
„Som si vybavila doučko z informatiky…“
„To je ok, ale nebolo by ti pokojnejšie a lepšie, ak by to bolo s mojím vedomím? Bola si tak spokojná?“
Ticho.
„Trest teda platí. Podľa dohody. Nabudúce si rozmysli, či to urobíš znovu.“