Rodičia, ktorí dajú deťom do izby telku a nevezmú im na noc mobily, sú buď slepí, alebo ignoranti

Chronický deficit spánku

Deťom, ktoré majú povolenú elektroniku alebo telku ešte aj pred odchodom do postele a lúčia sa s ňou až po umytí zubov, mesačne chýba 14 hodín spánku. Ročne je to 1100 hodín.

Chronický deficit spánku je masovým javom najmä pri adolescentoch navštevujúcich strednú školu. Tí sú na elektronike aj do ranných hodín, neraz si kontrolujú telefóny uprostred noci a potom majú problém vstať do školy a fungovať.

No nezaostávajú ani mladšie deti na základných školách. Stačí, ak ich nechajú rodičia telefónom napospas a príliš neriešia, koľko času strávia ich deti pred obrazovkami, prípadne, či s telefónmi nezaspávajú.

Čím viac času strávi dieťa na telefóne pred spaním a čím viac obsahu stihne prijať pred odchodom do postele, tým horší má spánok. Pri menších deťoch si to predstavte niekoľkonásobne.

Prečo nemôžu spať

Mnoho dospelých si už uvedomuje, že pracovať pred spaním na počítači alebo si brať telefón do postele, negatívnym spôsobom ovplyvňuje to, ako vyzerá ich zaspávanie. Elektronika to dokáže pekne pokaziť. Deťom však oveľa viac, pretože ich nervová sústava je ešte dlho nezrelá.

Najhoršie pôsobia adrenalínové hry plné strieľania, prenasledovania a konfliktov, teda presne tie hry, ktoré má väčšina detí najradšej. Pri takýchto hrách sú deti neustále v strese, pod vysokými dávkami stresových hormónov. Telo očakáva veľkú fyzickú aktivitu, ktorej sa mu však nedostáva, pretože sa hrajú len očami a prstami.

Nabudené dieťa sa nedokáže len tak „vypnúť,“ zvyčajne máva problém zaspať a ak sa mu to aj podarí, môže sa v noci často budiť, či mať pocit, že vôbec nespalo.

Hrajú sa, aj keď spia

Psychológovia, ktorí sa venujú deťom závislým na hrách, hovoria, že od detí často počúvajú, že vypnutím hry pred odchodom do postele sa pre nich akoby nič nemení.

Po hraní majú zvláštne, živé sny, snívajú, ako keby boli súčasťou hry, akoby v nej boli uväznené. Ak nemajú dosť času, aby sa ráno mohli dospať, budú oveľa unavenejšie, nervóznejšie a podráždenejšie ako deti, ktoré to s elektronikou nepreháňajú.

Pre zdravý spánok v noci potrebuje dieťa viesť zdravý život počas dňa. K tomu patrí aj pohyb celého tela, nielen prstom po obrazovke, nielen očami, nielen so zapojením zopár mozgových cievok: potrebné je využitie všetkých zmyslov, skutočný kontakt s inými ľuďmi, zvieratami, využitie logiky, predstavivosti, emócií.

Hyperaktívne deti nie sú pred obrazovkou pokojnejšie

Nie všetkým deťom spôsobuje časté hranie hier a pozeranie televízie viditeľnejšie problémy. Deťom, ktoré majú dobre rozvinutú pozornosť a vedia sa koncentrovať, neškodia hry do takej miery ako ich rovesníkom s poruchou pozornosti, či s hyperaktivitou, ktorým robí problém sústrediť sa.

Rodičom detí s ADHD sa môže javiť, že pred obrazovkami sú ich deti pokojnejšie. No je to sebaklam, len zdanlivý pokoj. Po vypnutí obrazovky sa zvyšuje nepokoj a nervozita, zhoršuje sa pozornosť, znižuje sa aj školská efektivita.

Vychovala ma telka

Pri menších deťoch, ktoré ešte netrávia hodiny času na telefónoch a tabletoch, by si rodičia mali dávať pozor na iné obrazovky, ktoré nie sú o nič menej nevinnejšie. A to tie televízne, pred ktorými dokážu deti sedieť enormne veľa času.

Dnes máme k dispozícii stanice, ktoré vysielajú kreslené rozprávky pre deti od rána do večera a rodičia sú za ne vďační, pretože deti pred nimi sedia, „dobré“ a „pokojné,“ a oni si konečne môžu dokončiť prácu.

Rodičia sa tešia, keď deti používajú anglické alebo české slovíčka, ktoré sa naučili sledovaním rozprávok. No neuvedomujú si, že aj to je znak toho, že v skutočnosti meškajú v rečovom vývine – kvôli nedostatku živej komunikácie s rodičmi a druhými deťmi.

Závislosť na hrách a telefónoch

Deťom trvá deň rovnako ako nám dospelým: má 24 hodín. Pokiaľ bude dieťa osem hodín na elektronike, logicky, že sa mu do života už nezmestí čas na fyzickú aktivitu, šport, socializáciu. Deti sú pomalšie, nemotornejšie, majú tendenciu priberať. No ich fyzické konto nie je jedinou oblasťou, ktorá utrpí.

Čoraz častejšie sa stretávame s fenoménom závislosti na počítačových hrách. Len čo dieťa musí prerušiť hru, vyvolá to výbuchy hnevu, nervozitu, dieťa nevie, „čo so sebou,“ nevie si nájsť inú aktivitu, ktorá by ho zaujala, pretože nie je schopné sústrediť sa. Závislosť so sebou prináša depresiu, problémy s pamäťou, zhoršuje sa logické myslenie.

Závislosť na elektronických hrách podporujú najmä hry hrané v tímoch cez internet. Je dôležité, aby to rodičia vedeli, mali na zreteli. Pretože hoci sú hry aj filmy označené minimálnym odporúčaným vekom na pozeranie, napr. 15+, či 18+, málokto ich dodržiava.

Ohrození však nie sú len chlapci kvôli počítačovým hrám.

Pri dievčatách sa závislosť prejavuje chorobným držaním telefónu v ruke, bez ktorého sa nikam nejde. Celý deň kontrolujú správy, notifikácie, trávia celé hodiny na niektorej zo sociálnych sietí. Pokiaľ im niekto zoberie telefón, je to ako väzenie, násilné uvrhnutie do elektronickej sociálnej izolácie.

Závislosť sa u dievčat prejavuje nervozitou a depresiou, obsesívnym myslením na to, ako byť znovu online.

(9 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)

Loading...