Melissa Willets je mama troch dievčat a samu seba hodnotí ako veľmi prísnu mamu. Je na to hrdá, pretože prísnosť vo výchove prináša jej deťom viac úžitku, ako skutočných obmedzení.
Shutterstock
Pravidlá sú aj pre môj pocit bezpečia
Svet môže byť niekedy strašidelné miesto. Zvlášť, ak ste rodič, nekonečná starosť, čo všetko vonku na deti číha, vám môže priniesť veľa bezsenných nocí.
Rozrušiť ma môže už len to, keď odprevádzam deti do školy a začnem myslieť na to, čo všetko sa deťom môže bezo mňa stať. Počnúc streľbou na školách, násilnými deťmi, ktoré šikanujú ostatných, či online zneužívaním. Je toľko potenciálnych hrozieb, ktoré deťom môžu ublížiť.
»»»»»» Vytočil vás tento poučujúci článok ? Skúste magnézium »»»
Preto sa nebudem ospravedlňovať svojim deťom, ani tejto spoločnosti za to, že nemám inú možnosť, ako byť veľmi prísna mama. Iste, moje deti sa často sťažujú na dlhý zoznam mojich pravidiel, ale to mi vôbec nerobí starosti.
Viem, že moje príliš ochranárske správanie je nevyhnutné, aby boli moje deti v bezpečí tak dlho, ako je len možné. Okrem toho som presvedčená, že moja prísnosť mojim deťom prospieva oveľa viac, ako ich obmedzuje.
Pokiaľ ide o výchovu mojich troch dievčat vo veku štyri, sedem a deväť rokov – toto sú moje štyri najdôležitejšie pravidlá:
1. Žiadny mobilný telefón
Samozrejme, nie navždy. Moja dcéra, ktorá chodí do štvrtého ročníka základnej školy, tvrdí, že je jediné dieťa v triede, ktoré nemá vlastný mobilný telefón. Dobre. Je mi jedno, či si jej rovesníci myslia, že je divné, že nemá niečo, čo som ja nedostala až do odchodu na vysokú školu.
Iste, neplánujem čakať tak dlho, aby som jej dala mobil, ale v tejto chvíli to nepovažujem za potrebné. Ak ju môžem ešte nejaký čas držať mimo sociálnych sietí a ich negatívnych vplyvov, urobím to.
Jediný dôvod, prečo by mala mať mobil je, aby mi v prípade núdze zavolala, ale ešte stále je dosť iných možností, ako to môže urobiť.
»»»»»» Prečítajte si aj: Kokain by sme im nedali, ale smartfón deťom dovolíme .
2. Žiadne hry doma u detí, ktorých rodičov nepoznám
Presne tak. Nedovolím rodičovi, ktorého nepoznám, „vyzdvihnúť“ moje dieťa zo školy, rovnako deti nepošlem domov k ľuďom, o ktorých nič neviem. Radšej nech majú moje deti menej kamarátov, ako im dovoliť hrať sa u cudzích a neskôr ľutovať, keď sa stane niečo, čo sa mi nebude páčiť.
Už mám jednu takú skúsenosť, keď moja dcéra bola prinútená dať si dole nohavice doma u jej nového kamaráta. Povedzme, že odvtedy sa nechcem ospravedlňovať za to, že som „prehnane“ opatrná.
3. Žiadne prespávačky mimo domu
Chcem mať istotu, že moje deti sú v bezpečí pod mojou strechou, keď idem spať. Pokiaľ tú osobu, u ktorej by mali deti prespať, nepoznám veľmi dobre a nemá moju dôveru, moja odpoveď na otázku, či môžu dievčatá prespať u kamarátov, je „nie.“ Našťastie, takéto nápady nemávajú často.
Možno časom od tohto pravidla upustím, ale zatiaľ nie je dôvod na to, aby som kvôli tomu nespala celú noc. Bude na to ešte dosť príležitostí, keď raz dievčatá odídu na vysokú školu.
»»»»»» Prečítajte si aj: Hyperprotektívny rodič. Udržuje dieťa v závislosti .
4. Žiadne ponocovanie
Moje dievčatá vedia, že „ísť do postele“ znamená u nás doma „ísť do postele.“ Česť výnimkám. Prečo? Pretože pevne verím, že moje deti potrebujú spánok a nie je dôvod, prečo by mali byť dlho bdelé a na druhý deň unavené, nevrlé, nesústredené.
Keď deti vyrastajú, potrebujú pevné pravidlá, nie nekonečnú slobodu, aby si vytvárali vlastný rozvrh dňa. Jedinou výnimkou, kedy dovolím ísť deťom spať neskôr, sú rodinné dovolenky.
Vo všetkých ostatných prípadoch, dokonca aj cez víkendy, sa u nás doma odchádza spať v rozumnom čase, pretože ako mama viem, že je to pre ich dobro.
Pravidlá sú pre dobrý život
Toto nie sú jediné pravidlá, ktoré máme, len taká malá ukážka tých, ktoré považujem za najdôležitejšie.
Ako som už spomenula, mám za to, že prinášajú stále viac výhod ako skutočných obmedzení. A mne poskytujú aj trochu pokoja v tom inak strašidelnom a nekontrolovanom prostredí.
Svoje deti povzbudzujem, aby skúšali nové veci a boli dobrými kamarátkami, aj dobrými ľuďmi. Len nie v neznámych domoch alebo po 20:30.
»»»»»» Prečítajte si aj: 8 dôvodov, prečo som prísna a nie cool mama .
Loading...
Noo neviem, nic prisne tu nevidim, vsetci rodicia by mali mat aspon tolkoto rozumu
toto je úplne normálne, a to že majú ísť spať o 20:30 taktiež, rodičia majú tiež právo na svoj čas a nie padnúť skapatí do postele kým sa mládeži uráči ísť spať kedy by uznali za vhodné
Z tychto pravidiel mam len jedno (ostatne som zatial nemusela riesit, alebo ich dodrziavame inak). Ale je “zaujimave”, ze druhy rodic to nepovazuje za pravidlo, ale za to, ze vsetko musi byt po mojom..
Toto nie je prisne. Toto je absolutny zaklad normalneho rodicovskeho pristupu.