Drzé, nevychované, rozmaznané. Dieťa, ktorému rodičia zabudli postaviť hranice. Ťažko sa pozerá na výsledok takejto „práce“ – lebo toto dieťa veľmi nahlas a jasne vyjadruje svoje želania, znejúce skôr ako rozkazy.
Malý šéf… Poznáte aspoň jedného takého? Dúfame, že ho nemáte doma!
Nehovorí rodičovi mama, či otec, ale volá ho menom
Geniálna taktika, ktorá automaticky dáva dolu rodičovskú autoritu. Naozaj drzé dieťa si dá záležať aj na tom, aby zvolilo príslušný kárávý tón, môže pritom dupkať nohou, prípadne k menu rodiča doplní priezvisko. Baví sa s rodičom ako so sluhom druhej kategórie.
Trpí selektívnou hluchotou
Ešte ledva vyrástlo z plienok, už sa tvári, akoby malo na ušiach obrovské tlmiče zvuku – a to vždy, keď mu rodič hovorí, že má niečo urobiť. Jednoduché pokyny ako „Ideme jesť“ alebo „Odlož si topánky na miesto“ s ním ani nehnú. Žiadna reakcia. O niečo vyšší level je, keď prevráti očami, čím chce naznačiť, že rodič má naozaj „divné nápady.“
Skákať do reči dospelým je pre neho olympijskou disciplínou
Veta, ktorú sme často počúvali v detstve: „Teraz sa bavia dospelí.“ A reagovali sme na ňu tak, že sme zavreli ústa. Bola jasne daná hranica a museli sme počkať, kým dospelí dorozprávajú. Dnes to tak nefunguje. Deti si z neviem akých dôvodov myslia, že sú pupok sveta, skáču dospelým do reči a tvária sa, že je to tak v poriadku, vyžadujú, aby sa rozhovor krútil iba okolo ich tém.
Nepýta sa, ale oznamuje
Namiesto otázky: „Mama, môžem sa hrať s hračkami v obývačke?“ drzé dieťa jednoducho oznámi, že sa tam ide hrať, a to aj vtedy, keď ste mu povedali, nech sa hrá vo svojej izbe, nie v obývačke, lebo čakáte návštevu alebo sa chystáte povysávať tam. Napriek tomu sa tam rozloží. A možno si prinesie ešte ďalšiu krabicu hračiek.
Každý pokus o disciplínu sa končí fiaskom
Keď rodič povie: „Ak to nespravíš, pôjdeš do izby,“ dieťa mu povie: „Ty pôjdeš do izby.“ Ťažko na to nájsť vhodné slová.
Stokrát za deň vysiela požiadavky
V jednom kuse počuje rodič iba „Mama, poď sem.“ Ale vždy môže byť aj horšie. Napríklad: „Zuzana, poď sem.“
Ešte chvíľu a ruky mu prirastú v bok
… len preto, že ich takto drží, kým si rozkazuje.
Jeho obľúbená fráza je: „Nie si môj šéf!“
Má vlastne koľko? 110 centimetrov? Nevie sa o seba postarať, ale zvláda robiť doma šéfa. Rodič sa stará o celý servis, jedlo, oblečenie, strechu nad hlavou, snaží sa uspokojiť všetky jeho potreby, ale dieťa určuje, čo sa bude robiť a kedy.
(12 hlasov, priemerne: 4,10 z 5)
Loading...
Tourettov syndróm
Prvá pomoc - Vracanie
Zápcha, alebo problémy s kakaním
Farba moču môže byť znakom nejakej choroby
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
13 básničiek o vianočnom stromčeku
Naše deti nás volajú menom, aj starých rodičov a tety/ujov volajú menom. Ale inak sú slušne vychované, zodpovedné za asi 40 percent domácich prác, úctivé, samostatné, vďačné a ochotné. Nohou si zadupkali posledný krát keď mali 3 roky. Keď náhodou skočia do reči, ospravedlnia sa a sú ticho. Ten prvý bod mi teda príde úplne odveci – nie je jedno, aký oslovovací zvyk v rodine máme?