Už roky sa diskutuje o tom, či deti potrebujú písané písmo, či je drilovanie krasopisu v dobe notebookov zmysluplné a načo sú v škole ručné práce. Veď žiakom by lepšie poslúžila hodina informatiky navyše, nie?
Červený papierik
Známa pedagogička Mária Montessori mala na začiatku svojho učiteľského pôsobenia zaujímavú skúsenosť. Cestou do práce uvidela v meste malého chlapca, ktorý sa hral s červeným papierikom. Bol taký zaujatý, že od papiera nedokázal odtrhnúť oči.
Montessori si všimla, že u dieťaťa zapracovalo celé telo aj psychika – oči, ruky, ale aj sústredenie patrili vecičke v chlapcových rukách. Toto obyčajné stretnutie v nej zanechalo hlboký dojem.
Uvedomila si, že učenie by malo prebiehať ako hra, pohltiť celé dieťa a zamerať jeho ruky, oči, záujem a nadšenie na jedinú činnosť.
Dôležitou vecou, ktorú si tu všimla, bolo prepojenie medzi motorikou a samotným hraním. Prečo rozvoj jemnej motoriky nemôžeme preniesť od farbičiek a puzzle na monitory a klávesnice?
1. Jemná motorika a neurológia
Človek najviac spoznáva rukami, konkrétne prstami. Dieťa sa dotykom učí rozlišovať materiály, teplotu predmetov, trénuje úchop a hýbanie predmetmi.
Jemná motorika je súčasťou spoznávania tretieho rozmeru – hĺbky. Bábätko sa jej učí porozumieť pri hre, ktorú maminky poznajú ako vyhadzovanie hračiek z kočíka. Čo však robí opakovaný pohyb s mozgom dieťaťa? Jemná motorika dáva mozgu jeden zo základných a dôležitých podnetov na neustále rozvíjanie.
Opakovanie činností spôsobuje, že sa v mozgu budujú neustále nové a nové spoje alebo synapsie, upevňujú sa hlboké štruktúry a mozog ako sval rastie a rozvíja sa.
Jednoducho vysvetlené – deti na rozvoj motoriky nepotrebujú najmodernejšie spievajúce pero ani špeciálne hračky. V skutočnosti stačí, ak okolo seba majú základné predmety. Mozog už vie, ako zariadiť, aby sa rozvíjal.
Preto deti v určitom období fascinuje trhanie papiera, pumpička na mydlo, máčanie rúk vo vode a hranie sa s hlinou v kvetináčoch.
Pri najobyčajnejšej detskej hre sa vytvára nekonečné množstvo možností a spojení, ktoré menia a rozvíjajú myslenie dieťaťa.
Hlava pracuje úžasnou rýchlosťou a dieťa napreduje. A za všetkým je práve práca detských rúk.
2. Akomodácia oka – čo počítač nedokáže, ale písmo áno
Postrehli ste niekedy, ako sa zmení pri dlhšom písaní spôsob, akým pracujeme? Kým pri písaní písma sústredene hľadíme na papier a zapájame v jednom momente mozog, oko aj prsty, pri ťukaní do počítača čoskoro stačí hľadieť na obrazovku a píšeme bez potreby mať oči nalepené na klávesnici.
To je praktické a urýchľuje prácu, ale zabúdame na jednu vec. Nerozvíja sa akomodácia oka. Pritom ide o jeden z najnáročnejších a najdôležitejších pohybov v ľudskom tele, ktorý súvisí so zameriavaním oka.
Akomodácia oka má výrazný vplyv na rozvoj spojení v mozgu a rozvoj myslenia.
Prečítajte si aj: Ako pomôcť dieťaťu s ADHD učiť sa?
Pri písaní, a to predovšetkým spojeného písma, musia mozog a prsty vynaložiť obrovskú námahu a spoluprácu. Chytiť do ruky ceruzku a začať spájať písmená vyžaduje oveľa viac práce.
A tým samozrejme väčší tréning mozgu. Precvičuje sa svalová pamäť, sústredenosť a pozornosť. Práve tie dnes mnohým školákom chýbajú a sťažujú im učenie v škole. Prsty a ceruzka vytvárajú oveľa hlbšie prepojenie než písanie na klávesnici.
3. Jemná motorika a pozitívne emócie
Všimli ste si, že po hre na počítači či tablete pôsobia deti nervózne, unavene, nesústredene alebo skleslo? Detská hra má pritom vyvolávať opačné emócie – radosť, nadšenie, záujem a „dobitie bateriek“.
Opäť ide o prácu hlavy, v ktorej sa pri ťukaní do obrazovky netvorí hormón šťastia, a deti tak po vypnutí hier nemôžu prežívať spokojnosť ani detskú súdržnosť, ktorú spoločné hry prinášajú.
Pokiaľ jemná motorika nebude pri hre pracovať, ako má, prsty, oči a pozornosť dieťaťa sa trochu nepotrápia, nebudú sa učiť nové veci, bude chýbať aj ich prirodzené nadšenie a pocit spokojnosti, ktorými mozog odmení stavbára hradu z piesku či navliekačku korálok.
Pozitívne emócie sú zároveň vstupnou bránou do sveta našich koníčkov a dospeláckych záľub.
Čím zlepšovať škaredé písmo a nešikovnosť? Napríklad krasopísmom
Práca prstov a rúk priamo alebo nepriamo súvisí s rozvojom mnohých vlastností a schopností detí, ale napríklad aj inteligencie.
Čo však, ak naše dieťa napriek snahe nevie pekne kresliť, maľovať a písmo je jedna veľká katastrofa?
Prečítajte si aj: Prečo musíme deti naučiť kriticky myslieť
Pomôcť mu môže napríklad tréning krasopísma. Pokiaľ sa ku škaredému písmu pridá nesústredenosť v škole, zlé čítanie a celková motorická neobratnosť, môže žiačik práve cez krasopísmo zapracovať na svojej jemnej motorike, zlepšiť učenie a zdvihnúť si sebavedomie.
Ako učenie krasopísma funguje? Svoje skúsenosti vysvetľuje inštruktorka krasopísma Frederika Fačkovcová.
„Jemná motorika a jej ovládanie sú základom, na ktorom krasopísmo, ale aj celá umelecká tvorba stavia. Ak chceme zlepšiť kaligrafické schopnosti, docielime to len tréningom a písaním – pri ňom cvičíme jemné odchýlky v tlaku na pomôcku, ktorou píšeme, pohyby rúk o milimetre.
Na kurzoch vždy začíname precvičením rúk a prstov, aby sme rozohriali svaly a nervové zakončenia. Ľudia sú dnes zvyknutí ťukať viac do klávesnice či monitora, preto mnohí využívajú krasopísmo ako psychohygienu od každodennej rutiny.“
mam male deti, nevedia čitat, ani pisat a chodi ana pieskovisko každy den. Pieskovisko maju doma na dvore