Chodíte na mamografiu? Nie je jedno, kam. Mamograf nesmie byť starší ako 10 rokov a musí byť digitálny

Kvalitné skríningové pracovisko musí byť preverené auditovou komisiou. Na to, aby auditom prešlo, musí spĺňať množstvo parametrov. Základným je, že musí mať pravidelne kontrolované prístroje. Mamograf nesmie byť starší ako 10 rokov a musí byť digitálny. Svoje špecifikácie musí mať aj výstupová a popisovacia konzola. Pracovisko musí mať aj ultrazvukové vyšetrenie, pričom ultrazvuk musí tiež spĺňať určité technické normy. 

Samozrejme, kvalitné skríningové pracovisko musí spĺňať aj určité počty vyšetrení. Na Slovensku zatiaľ platí, že musí robiť aspoň 3000 mamografií ročne. To všetko sú technické kritériá, ktoré ak skríningové centrum nespĺňa, neprejde auditom. 

Skríningové pracoviská musia mať tiež adekvátne vyškolený personál. Rádiologické asistentky musia mať certifikát a to isté platí aj pre lekárov. Na pracovisku musí byť minimálne jeden lekár, ktorý má certifikáciu a skúsenosti. Zo zákona je povinné aj dvojité čítanie  – čiže výsledky vidia dvaja lekári. Lehota pre vyhotovenie popisu sú tri dni, rovnako odovzdanie výsledku pacientke, ktorej výsledok je negatívny.

Takýchto pracovísk máme momentálne na Slovensku dvadsaťpäť. Problém však predstavuje ďalších, asi sto necertifikovaných pracovísk. To sú takzvané šedé pracoviská, ktoré neprešli auditom. Ženy sa však často dostanú práve do nich, kde nie je správny prístup ani výstup vyšetrení. Preto sa snažíme skríningové pracoviská monitorovať.

Spomenuli ste takzvané šedé pracoviská. Prečo je dôležité, aby ženy navštevovali tie certifikované?

Problém je, napríklad, v troch časových rovinách. 

Prvou je dlhá čakacia doba na vyšetrenie. Pacientka nemôže čakať na vyšetrenie pol roka. Keď sú to dva mesiace, tak sa to dá stráviť, ale Česká republika má, napríklad, priemer 19 dní. Rátajú to na dni a akonáhle je to dlhšie, tak je zle. 

Ďalšou je čakacia doba na pracovisku. Pacientka nemôže prísť a čakať tam tri hodiny. Ak to tak bude, nepôjde tam. Musí byť vyšetrená do 30 minút. 

A treťou je vyhotovenie popisu. Na našom pracovisku v Trnave ho vyrobíme ešte v ten deň. Pacientka hneď dostane popis a v prípade potreby sa obratom urobí sonografia a biopsia – to všetko počas jednej návštevy. Takto už začala fungovať väčšina pracovísk, aj tých malých.

Pokiaľ my ako skríningové pracoviská nebudeme spĺňať tieto tri časové roviny, pacientky k nám neprídu. Mnoho žien si nemôže dovoliť vziať na celý deň dovolenku a tiežnechcú polroka čakať na mamograf. 

Z vašich skúseností – prečo ženy nechodia na skríning alebo ho odkladajú? Je to nedostatok času, alebo napríklad strach z bolestivého vyšetrenia?

Tých dôvodov je viac. Myslím, že jednak by nám mohli pomôcť praktickí lekári, ktorí by ženu upozornili, že by mala ísť na preventívne vyšetrenie. Veľa žien vo vyššom veku už teraz totiž nechodí ani ku gynekológovi. 

Skríningovú mamografiu však už vieme urobiť aj bez žiadanky. Aj my rádiológovia si môžeme vypísať žiadanku – je to v našej kompetencii. Keď je žena v skríningom veku, čo je momentálne vek od 50 do 70 rokov, môže mať žiadanku od gynekológa, od praktického lekára, ale ani ju nemusí mať. Ak je v tom rozmedzí, môže sa objednať do ktoréhokoľvek skríningového centra a to centrum je povinné ju vyšetriť. 

Potom sú aj mýty. Ženy sa, napríklad, boja žiarenia. Snažíme sa im vysvetliť, že to žiarenie nie je to, čo by im spustilo zhubné ochorenie. Množstvo uvoľneného žiarenia je podobné, ako tomu, ktorému sme vystavení počas jedného zaoceánskeho letu tam a späť, čiže kumulatívne riziko je tam veľmi nízke. Prínos vyšetrenia je výrazne vyšší, než riziko. 

Ďalšou obavou býva, že to vyšetrenie bolí… To je tiež mýtus, pretože moderné digitálne mamografy na certifikovaných pracoviskách majú odmeranú kompresiu, takže by tam naozaj nemal byť problém. 

Zároveň však musím povedať, že personál musí byť veľmi citlivý a empatický. K pacientke by sa jednoducho mali správať perfektne. Za týmto si stojím. Laborantky, rádiologické techničky alebo asistentky musia byť vyškolené a musia rady robiť tú prácu. S pacientkou treba pracovať, treba jej všetko dôsledne vysvetliť. Keď totiž príde prvý raz a zistí, že to nie je žiadny problém, príde aj druhý aj tretí. To je veľmi dôležitá vec. Takže aj my ako pracovisko vieme veľa urobiť pre to, aby žena prišla na vyšetrenie. 

Je tiež veľmi dôležité, aby sme celý proces vyšetrenia my lekári vysvetlili. Ja to robím tak, že keď má žena 38-39 rokov a najbližšie má prísť na mamografiu (prevencia je od 40 rokov, pozn.), vysvetlím jej už pri ultrazvuku, čo ju bude čakať a že to nie je problém. A mám rád, keď pacientky veľa čítajú a hoci aj googlia. Mnohí lekári to berú veľmi ješitne, ale ja to mám rád a veľmi rád si s nimi o tom pohovorím a vysvetlím, že je dobre, že to študujete, že hľadáte chyby, ale je naša úloha vám vysvetliť, že naozaj sa nemusíte ničoho báť. 

Veľa žien sa prevencii vyhýba zo strachu, že im „niečo nájdu“. Čo by ste na to povedali? 

Chápem to. Sme predsa ľudia. Takéto pacientkysa však snažíme presvedčiť, že je lepšie prísť na prevenciu. Odhalenie ochorenia v čo najskoršom štádiu predstavuje najlepšie vyhliadky do budúcnosti.

Je to ale aj o dobrom príklade. Ja sa nechodím nikam prezentovať – pacientov si získavame svojou každodennou prácou a chodia k nám zo širokého okolia a bez stresu. Tak sa informácie šíria najlepšie. Ak pacientke všetko vysvetlíme, ona je spokojná, povie to doma, povie to kamarátke a všetko ide dobrým smerom. Personál pracoviska by mal svoje povolanie robiť s pokorou, musia byť milí, pracovití… To je jediná cesta. Určite máme rezervy, ale neustále sa snažíme zlepšovať.

Jedným z odporúčaní analýzy IZA je vyradenie ultrazvukového vyšetrenia v rámci prevencie rakoviny prsníka, pretože poskytuje falošný pocit bezpečia a zároveň produkuje veľa falošne pozitívnych výsledkov – tým v konečnom dôsledku nespĺňa to, čo by malo. Aký je váš pohľad na to?

Áno, je to pravda. Robíme to navyše, zaťažujeme tým poisťovňu a stresujeme tým pacientky. Nemá to štatistický význam – minimálne do tých 40 rokov. Ženy obvykle prídu už s hmatným nálezom. Do roka vyšetríme 13-tisíc mamografií a vyše 10-tisíc sonografií a na jednej ruke vám zrátam ženy do 40 rokov, ktoré prídu s takým prípadom, že je nádor nehmatný. Žena skôr príde už s hmatným nálezom, než by sa stalo, že to my nájdeme ako nádor v iniciálnom štádiu počas sonografie. 

V rádiológii je tiež trošku problém, že všetci chcú robiť všetko. Rádiológ má popísať 5000 mamografií a takí sme na Slovensku možno desiati. V Českej republike je to už podmienka. Rádiológ, ktorý popisuje mamografie, ich musí popísať 5000. A problém je, že to robia viacerí a majú malé počty. To isté platí aj v sonografii. A tiež, keď to robí skúsený rádiológ, nestresuje ženy kontrolami. Nestresujem ich s ničím, čo je benígne. Dám im ročnú alebo dvojročnú kontrolu a odchádzajú od nás kľudné alebo hneď bioptujeme. 

Nemám nič proti tomu – ak to niekto vyžaduje alebo pacientku pošle gynekológ, spravíme sono. Problém je, že to robí veľa rádiológov alebo gynekológov a robia to zle. Mali by sa na to špecializovať odborníci, ktorí robia veľké objemy vyšetrení a má ich byť menej. 

Naša úloha je, aby sme v rámci skríningu tlačili na to, aby diagnostické vyšetrenia skutočne robili len lekári, ktorí tomu rozumejú. Aby tie ženy nechodili s cystami každé tri mesiace na kontroly a boli z toho vystresované, keď im nič nie je. 

Aký máte názor na zníženie vekovej hranice mamografického skríningu?

Je optimálne nastaviť vek od 45, lebo práve od tohto veku dochádza k najvyššiemu nárastu zhubných ochorení prsníka. V niektorých krajinách EÚ to majú nastavené tak, že iniciálna mamografia – tá prvá, je vo veku 40 rokov. V niektorých krajinách si takýto úkon hradí pacientka, ale má to veľký význam v tom, že keď už potom žena príde v 45-ke, vidím primárne zmeny,napríklad mikrokalcifikáty. Vtedy sa viem k tomu hneď postaviť. Keď ale príde prvý raz v 45-ke, musíme jej dať o polroka alebo rok kontrolu. 

Aj Česká republika to má tak vymyslené. V štyridsiatke majú iniciálnu mamografiu, ktorú si žena prípadne zaplatí. Má to však zmysel v tom, že neskôr mám ten päťročný odstup, a keď príde oficiálne na skríning, vidím, že sa niečo zmenilo. O to práve ide, zachytiť iniciálne formy v rámci skríningu, ktoré ešte nie sú diagnostické. Na to je skríning.

Prečo je dôležitá aktívna spolupráca skríningového centra s onkológmi?

Bez aktívnej spolupráce to jednoducho nefunguje. Potom by bola naša práca nezmyselná. Ako v jednej knižke krásne napísal český neurológ Martin Jan Stránský, keď opustíte príbeh pacienta, prestávate byť lekárom. A to je stopercentná pravda. 

Naša práca nie je o tom, že ja niečo popíšem a tým to pre mňa končí. Práve tam je veľakrát začiatok. Vtedy sa začne celý príbeh – zavolať onkológovi, vybaviť CT-čko, MR-ko, dať pacientke termín … Cestou k onkológovi od nás to ale zas nekončí, lebo sa nám vracia na kontroly. Jednoducho sme s pacientkou už stále – do konca nášho alebo jej života. 

Dôležitou vecou je oznámenie diagnózy pacientke. Už v roku 2006 som u nás zaviedol, že ju oznamujeme my ako rádiológovia, lebo my zodpovedáme za to, čo sme urobili dobre alebo zle. Pozveme si ju a osobne jej odovzdáme výsledok a odporučíme ďalší postup, aby od nás odchádzala nasmerovaná na konkrétne pracovisko, ku konkrétnemu človeku. Ona nemôže odísť a nevedieť, čo ďalej. Všetko, čo sa dá vybaviť za ňu, vybavíme my – vykomunikujeme, nezaťažujeme ju administratívnymi úlohami a nasmerujeme ju tým najlepším možným smerom.

Mýty o rakovine prsníka. Vyvraciame 5x :

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...