Neustále počítanie schodov, kontrolovanie zamknutých dverí, preskakovanie dlaždíc na chodníku či chorobné umývanie rúk.
Pokiaľ poznáte seriál o pedantnom a ľahko neurotickomm detektívovi Monkovi, ktorý túto diagnózu medzi širokou verejnosťou spopularizoval, dokážete si predstaviť, ako vyzerá bežný deň pacienta.
Žiaľ, skutočný život človeka s poruchou je málokedy taký vtipný či pohodový.
Medzi časté prejavy obsedantno – kompulzívnej poruchy patrí aj nepochopiteľný strach, že niekomu ublížime. Matka sa napríklad neopodstatnene bojí, že z ničoho nič napadne svoje dieťa a zraní ho, hoci v skutočnosti by nič také neurobila.
Typickým znakom je živé premietanie scenárov, čo by sa mohlo stať, pričom myšlienky sú veľmi intenzívne a hlboké.
Posadnutosť v praxi
Jedna z pacientok opísala svoj bežný deň takto:
“Odchádzam do práce a trikrát skontrolujem dvere. Zamknem ich, zatlačím do nich. Urobím krok späť a znovu zatlačím. Idem k výťahu a vrátim sa, aby som znovu zatlačila do dverí. Až potom môžem odísť. Som posadnutá myšlienkou, že nás vykradnú.
Potom nasadnem do auta, trikrát skontrolujem spätné zrkadlo, až potom naštartujem. Keď prídem pred prácu, trikrát obehnem auto a skontrolujem všetky dvere.
Niekedy si spomeniem, že som možno nezatiahla ručnú brzdu alebo nevypla svetlá. Odomknem auto, všetko znovu skontrolujem, a potom opäť trikrát obídem auto, aby som sa uistila, že sú všetky dvere zamknuté. Často preto zmeškám rannú poradu.
Skôr, ako začnem pracovať, potrebujem aspoň 15 minút, pretože si v duchu prechádzam celú cestu a neustále uvažujem, či som niekoho náhodou nezrazila, alebo som nešla prirýchlo, takže mi príde domov pokuta.”
Prečítajte si aj: Zuzana Mračková: Ku koncu som zvracala desaťkrát denne
Každý 42. človek
Obsedantno – kompulzívna neuróza (OCD) patrí medzi najčastejšie duševné poruchy. V súčasnosti ňou trpia asi 3% populácie, teda každý 42. človek. Spolu s depresiou a úzkostnými poruchami patrí medzi najčastejšie diagnostikované psychické choroby u nás aj vo svete.
Zaujímavosťou je, že sa vyskytuje v rovnakom pomere u žien aj u mužov, pričom v mladšom veku sa prvé prejavy objavia skôr u chlapcov, u žien to býva až v dospelosti. Priemerný vek, kedy sa choroba prejaví, je okolo 19. roku.
Charakteristická pre OCD je prítomnosť dvoch základných prejavov – obsesií a kompulzií. Obsesie sa objavujú v podobe neustálych nutkavých myšlienok, ktoré pacienta desia, alebo mu spôsobujú stavy úzkosti.
Kompulzie sú zase nutkavé činy, ktoré pacient vykonáva, aby tieto prejavy zahnal. Pacienti majú často opakovaný, niekedy až nezmyselný strach napríklad z toho, že si zašpinia ruky, dostanú infekciu a zomrú.
Síce si uvedomujú, že je to nepravdepodobné, ale myšlienky sú v nich tak hlboko zakorenené a prichádzajú k takým desivým záverom, že jednoducho musia vstať a ísť si umyť ruky, hoci sa nezašpinili. Spätne vedia, že konali nelogicky, v danej chvíli si však nedokážu pomôcť.
OCD sa spája s viacerými tipickými oblasťami, ktoré sa u pacienta môžu vyskytovať jednotlivo, alebo spoločne.
- hygienické návyky (neustále umývanie rúk, sprchovanie, upratovanie)
- časté kontrolovanie dverí, zhasnutých svetiel, elektrospotrebičov (intenzívny strach z vykradnutia, vyhorenia, zničenia predmetov)
- nutkavé počítanie schodov, krokov a pod.
- obchádzanie lístia na zemi, preskakovanie dlaždíc, prekračovanie nakreslených čiar na ceste
- opakované návyky, ktoré musí v presnom čase dodržať (vstávanie z postele najprv pravou nohou)
- ukladanie vecí podľa vlastného stanoveného poradia
- zameranie sa na konkrétne číslo (trikrát skontrolovať dvere, päťkrát buchnúť po stolíku, než zdvihnem telefón). Veľmi často ide práve o číslo 3.
Precitlivelosť alebo choroba?
Presný vznik OCD nie je jednoduché určiť. Psychológovia predpokladajú, že ide o kombináciu vrodenej poruchy a výchovy či traumatického zážitku.
Prečítajte si aj: Simona Duhárová: Zaspala som o šiestej ráno, o siedmej som už vstávala k synovi
Do veľkej miery má na stav vplyv aj hormonálna nerovnováha v organizme. Určite však nejde o návyk, ktorý by mohol pacient zmeniť vlastným prístupom alebo precitlivelosť.
Spočiatu sa môže zdať, že človek trpiaci OCD je len citlivý, príliš čistotný, prípadne má svoje “staromládenecké” návyky, ako napríklad, že veci robí v presne stanovenom čase.
Neliečená OCD však môže prerásť až do stavu, keď pacient nebude schopný normálne fungovať. Napríklad začnú pribúdať ranné obsedantné návyky, ktoré mu nedovolia ani vyjsť z dverí, pre chorobný strach z baktrérií nebude môcť pracovať a nepríjemné prejavy začnú narúšať jeho vzťahy.
Ďalším problémom sú aj úzkosti, ktoré sa začnú prehlbovať. Pacient bude mať neustále pocit iracionálneho strachu a ohrozenia, keď už nebude vedieť rozlíšiť, čo je a čo nie je reálne.
Výsledkom môže byť úplný kolaps a hospitalizácia či pokus o samovraždu. Preto je dôležité, aby predovšetkým rodina skoro rozoznala príznaky OCD, a presvedčila pacienta k liečbe.
Dá sa liečiť?
Kým v minulosti bola liečba obsedantno – komluzívnej poruchy náročná, dnes je to inak. Medzi najčastejšie spôsoby liečby patrí terpia a predpísanie antidepresív. Vhodne nastavený spôsob liečby umožňuje pacientom rýchly progres, kedy sa stav zlepší v priebehu 4 až 8 týždňov.
Dôležité je, aby človek s OCD skúšal pravidelne “prekračovať hranice”, teda vystavovať sa situáciám, ktorých sa desí, samozrejme pod odborným dohľadom.
Aby napríklad vydržal nevstať z postele, hoci neskontroloval dvere, odišiel do práce bez toho, aby sa vrátil a opätovne kontroloval byt. Veľkou pomocou pacientov je komunikácia v rodine.
Je dôležité, aby ostatní členovia rodiny rozumeli, čo sa odohráva v mysli človeka s OCD, pretože jedine tak si nebudú brať jeho prejavy osobne. Jednou z možností, ktoré mnohým pacientom pomáhajú, je to, že spočiatku môžu v rámci terapie “prenášať zodpovednosť”.
Keď pocítia strach, že opakovane neskontrolovali bábätko pred spaním, a tomu hrozí napríklad úraz, namiesto nich pôjde pozrieť dieťa partner. Takýmto spôsobom sa môžu spočiatku vzdávať zodpovednosti za všetky okolnosti okolo seba, a nepodporujú v sebe kompulzíne správanie.
Pozitívne myslenie nie je liečba
OCD môže mať v priebehu života rôznu intenzitu a prejavy. Niektorí pacienti majú celodenné rituály, ktoré ich obmedzujú, u iných sa prejaví zhoršenie stavu pošas jednej či dvoch hodín v priebehu dňa.
Obsedantno – kompulzívna porucha môže byť v niektorom období takmer nulová či bez prejavov a intenzívne sa objavuje počas stresových situácií.
Prečítajte si aj: Alergia na peľ – kto ju nemá?
Spúšťačom nemusí byť zákonite nejaká trauma, ale úplne bežný problém, ktorý odrazu pacient nie je schopný zvládnuť. Úplné vyliečenie sa zvyčajne nedostaví, avšak takmer vždy pomáha návšteva odborníka, ktorý správnym nastavením liečby dokáže pomôcť zmierniť príznaky.
OCD rovnako ako depresia a úzkosti nie sú problémy, ktoré dokáže zvládnuť pacient sám. Preto je dôležité nespoliehať sa na vlastné sily, ale obrátiť sa na odborníka.
Pozitíne myslenie ani relaxačná hudba, hoci sú dnes populárne, v prípade duševnej poruchy určite na liečbu nestačia. Práve naopak, problém môže neskôr prepuknúť v ešte väčšej intenzite.
Obsedantno – kompulzívna porucha získava v súčasnosti veľkú pozornosť aj vďaka tomu, že sa objavuje vo viacerých seriáloch a filmoch. Obsedantné prejavy však zvyčajne nie sú ani zábavné, ani tak ľahko akceptovateľné okolím, ako sa tu zvyčajne vyobrazujú.
Pokiaľ hľadáte reálnejší obraz o probléme, prečítajte si knihu Všade samé korytnačky. Veľkú zásluhu na objasnení, ako OCD ovplyvňuje každodenný život, má spisovateľ John Green, ktorý touto poruhou sám trpí.
Známym pacientom bol aj americký podnikateľ Howard Hughes, ktorý svojej poruche podriadil celý život, či herečka Jesicca Alba.
(6 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?
Vianočné vinše
Deti vyrastú, odídu a zoberú si so sebou našu mapu
Hádanky o zime a snehu
OČR počas Vianoc
