Obľúbená rada psychológa vyhýbať sa permanentnému stresu a napätiu je síce stále aktuálna, ale pri panickej poruche nepomôže. Alebo skôr – nestačí.
Okrem biologickej predispozície za ne môžu aj skúsenosti získané v ranom detstve, napríklad, ak matka necháva dlho vyplakať malé dieťa. Hoci sa ho ako rodič snaží “nenaučiť” na každé zavolanie plačov, dieťa prežíva stresovú situáciu, ktorá v ňom vyvoláva strach a neistotu. Mozog ju môže vyhodnotiť ako ohrozenie.
Rizikové obdobie nastáva už pred pôrodom. V treťom trimestri sa silný zážitok zvonku prenáša aj na dieťa, ktoré sa môžu pri náhlom silnom zvuku vyľakať rovnako ako matka. Všetky tieto podnety spolu s vrodeným predpokladom sú často spúšťačom panických porúch v detstve či dospelosti.
Shutterstock Pomaly dýchať a počítať Vo chvíli panického záchvatu je najdôležitejšia zachovať pomalé a pravidelné dýchanie. Práve zrýchlený dych totiž záchvat zhoršuje.
Pacient sa pomaly a zhlboka nadýchne nosom, pričom ráta do 4. Dych zadrží na 3 sekundy a potom 7 sekúnd plynule vydychuje. Pomalé dýchanie a počítanie zabráni, aby pacient nad sebou stratil kontrolu a zároveň odpúta pozornosť od samostného záchvatu.
Ešte dôležitejšie ako zvládnuť správne dýchanie je efektívne zareagovať vo chvíli, keď pacient pociťuje prvé príznaky ataku.
Je dôležité nezabúdať, že záchvat je chvíľková záležitosť a zmizne. Odporúča sa rýchlo posadiť, sústrediť sa na dýchanie, nestrácať kontakt so svojím telom. Niektorí pacienti majú aj SOS medikáciu, teda lieky, ktoré môžu pri nastupujúcej panike užiť.
Ničí vzťahy aj osobnosť Nahromadenie panických atakov a odkladanie liečby môže viesť k rozpadu života aj vzťahov. Mnoho ľudí, ktorí panickou poruchou trpia, začnú prežívať obavy z bežných situácií. Boja sa ísť do práce, na nákup alebo na výlet, aby sa záchvat nezopakoval.
Spočiatku hľadajú pomocné barličky , napríklad chodia von len s priateľmi, obchádzajú nákupné centrá v čase, keď je tam plno, v kine si sadnú k uličke, aby v prípade potreby mohli odísť. Ak sa však atak opakuje napriek opatreniam, postupne sa začnú vyhýbať spoločnosti, koníčkom, neraz aj zamestnaniu.
Vo vzťahoch sa začínajú zacyklovať. Nie sú schopní hovoriť o spoločnej téme, vracajú sa k problémom s panickými záchvatmi, najmä ak o nich niekto blízky vie.
Neraz sa objavuje agorafóbia (známa aj ako strach z otvorených priestorov), ktorá sa pretransformuje do obavy zo všetkých situácií, ktoré pacient nemá pod kontrolou.
Človek trpiaci panickými záchvatmi si svoj stav dobre uvedomuje a podľa prieskumov vníma zhoršenie kvality života oveľa výraznejšie ako napríklad človek so schyzofréniou.
Okolie často pacientom ponúka možnosti, ako uniknúť z úzkosti, ktoré sú všeobecne obľúbené ako prechádzka, hra, šport. Pacienti však vo fáze opakovaných panických atakov nie sú schopní tešiť sa a oddýchnuť si takouto formou. Preto je dôležité, aby boli blízki vnímaví.
Aktivity na voľný čas ponúkame pacientom vtedy, keď majú akútnu fázu panických stavov za sebou a vedia sa z behania, záhradky či výletu opäť tešiť. Vtedy prináša ponuka aj potrebný účinok. Inak bude pacient nápady okolia vnímať ako ďalší tlak na seba a ešte viac sa uzatvárať.
Loading...