Po smrti svojej matky sa musel princ Harry vyrovnávať s panickými atakmi, ktoré sa uňho objavili. Priznal, že vo chvíli, keď sa ocitol v miestnosti plnej ľudí, rozbúšilo sa mu srdce, začal sa potiť a myslel len na to, že sa potrebuje dostať preč.
Panické záchvaty začal riešiť až ako 28- ročný, keď sa rozhodol vyhľadať odbornú pomoc.
Objavia sa aspoň raz v živote
Hugh Grant prestal kvôli panickým záchvatom na 5 rokov s herectvom, pretože stavy paniky a náhleho strachu sa uňho objavovali uprostred natáčania.
Na týchto dvoch príkladoch môžeme vidieť, že ataky sa môžu objaviť v každom veku, najčastejšie však v období dospievania alebo medzi 40. a 50. rokom, kedy ochorenie často spúšťajú životné zmeny či dlhodobý stres.
Občasné panické záchvaty sa objavia v živote každého človeka, kedy ich podmieni náročné obdobie, smrť v rodine, rozvod a iná udalosť. V čom sa teda líšia od chronickej panickej poruchy, ktorá pacientom znemožňuje normálne fungovanie?
Narozdiel od panických záchvatov, ktoré sa vyskytnú výnimočne, sa panická porucha zvykne definovať na základe toho, ako často sa záchvaty opakujú.
Pri stredne ťažkej poruche sa objavujú približne 4 záchvaty v priebehu 4 týždňov, pri ťažkej sú to často až 4 záchvaty počas 1 týždňa. Záchvat môže trvať niekoľko minút, ale aj dve hodiny.
Ako prebieha panický záchvat?
Záchvat alebo atak prichádza nečakane, takže pacient sa naň nemôže nijako pripraviť. Jeden z dlhoročných pacientov ho prirovnal k situácii, keď zdravého človeka niekto ohrozuje zbraňou, akurát oproti vám nestojí žiadny reálny nepriateľ.
Vo chvíli záchvatu sa pacientovi rozbúcha srdce, začnú sa mu triasť ruky, alebo v končatinách cíti mraučanie. Zrýchli sa mu dych, niekedy sa sťažuje aj na zovretie hrdla. Pacient má pocit na zvracanie alebo na omdlenie.
Organizmus sa správa ako v ohrození života a telo sa pripravuje na útek. Niekedy pacienti popisujú atak aj ako stav pred infarktom, preto si ho môže vyložiť ako život ohrozujúci stav a zavolať sanitku.
Niekedy sa pacienti obávajú, že u nich náhle prepukla duševná porucha. Po záchvate môže nastať problém s orientáciou či krátkodobou stratou pamäti. Okolie si môže, ale aj nemusí panický atak všimnúť.
Panické záchvaty majú aj množstvo ďalších symptómov. Častokrát sú predovšetkým v mysli samotného človeka – jedna z pacientok mala pri záchvate pocit, že jej puchne jazyk a zadusí sa. Jej záchvat trval aj niekoľko hodín.
Kde sa berú panické ataky?
S celoživotnými panickými záchvatmi sa vyrovnávajú asi 3% populácie. Ide teda o pomerne zriedkavé duševné ochorenie. Avšak sú častým sprievodným javom pri iných ochoreniach ako depresia, alkoholizmus či poruchy príjmu potravy.
Obľúbená rada psychológa vyhýbať sa permanentnému stresu a napätiu je síce stále aktuálna, ale pri panickej poruche nepomôže. Alebo skôr – nestačí.
Za panickou poruchou stojí do istej miery aj dedičnosť, ale predovšetkým biochemické procesy, ktoré sa spúšťajú v mozgu. Výskumy dokazujú, že ľudia trpiaci týmto duševných ochorením majú hormonálne odchýlky, ktoré sa u bežnej populácie nevyskytujú.
Okrem biologickej predispozície za ne môžu aj skúsenosti získané v ranom detstve, napríklad, ak matka necháva dlho vyplakať malé dieťa. Hoci sa ho ako rodič snaží “nenaučiť” na každé zavolanie plačov, dieťa prežíva stresovú situáciu, ktorá v ňom vyvoláva strach a neistotu. Mozog ju môže vyhodnotiť ako ohrozenie.
Rizikové obdobie nastáva už pred pôrodom. V treťom trimestri sa silný zážitok zvonku prenáša aj na dieťa, ktoré sa môžu pri náhlom silnom zvuku vyľakať rovnako ako matka. Všetky tieto podnety spolu s vrodeným predpokladom sú často spúšťačom panických porúch v detstve či dospelosti.
Pomaly dýchať a počítať
Vo chvíli panického záchvatu je najdôležitejšia zachovať pomalé a pravidelné dýchanie. Práve zrýchlený dych totiž záchvat zhoršuje.
Pacient sa pomaly a zhlboka nadýchne nosom, pričom ráta do 4. Dych zadrží na 3 sekundy a potom 7 sekúnd plynule vydychuje. Pomalé dýchanie a počítanie zabráni, aby pacient nad sebou stratil kontrolu a zároveň odpúta pozornosť od samostného záchvatu.
Ešte dôležitejšie ako zvládnuť správne dýchanie je efektívne zareagovať vo chvíli, keď pacient pociťuje prvé príznaky ataku.
Je dôležité nezabúdať, že záchvat je chvíľková záležitosť a zmizne. Odporúča sa rýchlo posadiť, sústrediť sa na dýchanie, nestrácať kontakt so svojím telom. Niektorí pacienti majú aj SOS medikáciu, teda lieky, ktoré môžu pri nastupujúcej panike užiť.
Ničí vzťahy aj osobnosť
Nahromadenie panických atakov a odkladanie liečby môže viesť k rozpadu života aj vzťahov. Mnoho ľudí, ktorí panickou poruchou trpia, začnú prežívať obavy z bežných situácií. Boja sa ísť do práce, na nákup alebo na výlet, aby sa záchvat nezopakoval.
Spočiatku hľadajú pomocné barličky, napríklad chodia von len s priateľmi, obchádzajú nákupné centrá v čase, keď je tam plno, v kine si sadnú k uličke, aby v prípade potreby mohli odísť. Ak sa však atak opakuje napriek opatreniam, postupne sa začnú vyhýbať spoločnosti, koníčkom, neraz aj zamestnaniu.
Vo vzťahoch sa začínajú zacyklovať. Nie sú schopní hovoriť o spoločnej téme, vracajú sa k problémom s panickými záchvatmi, najmä ak o nich niekto blízky vie.
Neraz sa objavuje agorafóbia (známa aj ako strach z otvorených priestorov), ktorá sa pretransformuje do obavy zo všetkých situácií, ktoré pacient nemá pod kontrolou.
Človek trpiaci panickými záchvatmi si svoj stav dobre uvedomuje a podľa prieskumov vníma zhoršenie kvality života oveľa výraznejšie ako napríklad človek so schyzofréniou.
Okolie často pacientom ponúka možnosti, ako uniknúť z úzkosti, ktoré sú všeobecne obľúbené ako prechádzka, hra, šport. Pacienti však vo fáze opakovaných panických atakov nie sú schopní tešiť sa a oddýchnuť si takouto formou. Preto je dôležité, aby boli blízki vnímaví.
Aktivity na voľný čas ponúkame pacientom vtedy, keď majú akútnu fázu panických stavov za sebou a vedia sa z behania, záhradky či výletu opäť tešiť. Vtedy prináša ponuka aj potrebný účinok. Inak bude pacient nápady okolia vnímať ako ďalší tlak na seba a ešte viac sa uzatvárať.
(6 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)
Loading...
