Prečo je chronická myelocytová leukémia dnes ľahšie liečiteľná, než si myslíte?

Andrea Hinková 0

Chronická myelocytová leukémia (CML) je forma rakoviny krvných buniek, ktorá môže zasiahnuť ľudí v každom veku, no vďaka moderným liečebným postupom je dnes oveľa lepšie zvládnuteľná než kedykoľvek predtým. Bola prvým opísaným typom leukémie vôbec. Pod označením leukémia sa však neskrýva len jedno, ale celý rad ochorení, pričom jednotlivé podkategórie sa líšia v prognóze i v spôsobe liečby.

Chronická myelocytová leukémia je typom rakoviny krvných buniek.

Leukémie delíme podľa ich agresivity a typu postihnutej bunky.

Podľa agresivity leukémie rozdeľujeme na akútne a chronické. Termín “chronická” poukazuje na skutočnosť, že ochorenie má pozvoľný priebeh.

Pacient nemusí mať žiadne príznaky aj niekoľko rokov. Druhé delenie leukémií vychádza z typu postihnutých bielych krviniek.

Dá sa povedať, že v princípe rozlišujeme štyri typy leukémií, a to:

1. akútnu myeloblastovú leukémiu

2. akútnu lymfoblastovú leukémiu

3. chronickú myelocytovú leukémiu

4. chronickú lymfocytovú leukémiu

Na rozdiel od iných druhov rakoviny, ktoré vznikajú na jednom mieste, ako napríklad rakovina prsníka v prsníku, či rakovina prostaty v prostate, a potom sa šíria (metastázujú), u pacientov s leukémiou sú rakovinové bunky v dôsledku normálnej cirkulácie v krvnom obehu prítomné v celom tele už na začiatku diagnózy.

Štádium sa určuje označením jeho fázy

Preto sa prognóza neurčuje podľa rozsahu ochorenia a jeho štádium sa určuje označením jeho „fázy“, teda chronickou, akcelerovanou a blastickou, známou aj ako fázou blastickej krízy. Väčšina pacientov býva diagnostikovaná v chronickej fáze.

Chronická myelocytová leukémia, známa aj pod skratkou CML, je častou leukémiou v dospelom veku. Tvorí 15 – 20 % prípadov všetkých leukémií, s výskytom 1-1,5 prípadu na 100-tisíc obyvateľov a rok. Ročne na Slovensku pribudne 60 nových pacientov s CML.

Ochorenie postihuje o niečo častejšie mužov. Nie je dedičná a pravdepodobne nesúvisí ani s životným štýlom či vonkajším prostredím. Dosiaľ neboli opísané ani rasové alebo geografické predispozície pre CML.

Výskyt ochorenia narastá s vekom. Najčastejšie postihuje ľudí vo veku 55 – 60 rokov, je však diagnostikovaná aj podstatne mladším. Veľmi zriedkavo je diagnostikovaná aj deťom. Vyvíja sa pomalšie ako akútne typy leukémií a tvorí približne pätinu zo všetkých leukémií u dospelých pacientov.

CML má približne rovnaký klinický priebeh u mužov aj u žien.

Je len veľmi málo známych rizikových faktorov CML, ktoré zvyšujú náchylnosť na vznik leukémie, ale nemusia nevyhnutne viesť k jej rozvoju.

Čo môže zvýšiť riziko CML? Začalo sa to pesticídmi a arzénom…

Riziko CML môže zvýšiť vystavenie sa vysokým dávkam žiarenia (radiácie). Zvýšené riziko rozvoja CML má populácia prežívajúca po výbuchu atómovej bomby, nehodách jadrových reaktorov, no aj rádiológovia pred rokom 1950, keď bolo po prvý raz zavedené ochranné tienenie.

Mierne zvýšené riziko rozvoja CML majú aj ľudia vystavení pri práci pesticídom alebo benzénom.

Príčina chronickej myelocytovej leukémie je v súčasnosti známa ako dôsledok špecifickej genetickej abnormality, ktorá nastane v krvnej kmeňovej bunke. Čo k tejto abnormalite vedie, nie je známe.

Pacientov so splenomegáliou (zväčšenou slezinou) a abnormálne vysokým počtom leukocytov po prvý raz zaznamenali v 40. rokoch 19. storočia vo Francúzsku, Nemecku a Škótsku.

Jedinou dobre zdokumentovanou terapiou v 19. storočí bolo používanie arzénu, čo nepochybne znížilo počet leukocytov, pre predĺženie života to však zrejme nemalo prínos.

Tieto prvé prípady boli pravdepodobne príkladmi chronickej myelocytovej leukémie (CML), vtedy nazývanej chronická granulocytová leukémia.

Nie je to ten typ ochorenia, ktoré je spôsobené rizikovými faktormi typu fajčenie, nesprávna životospráva, chemické škodliviny a podobne. Nie je to ani dedičné ochorenie, vrodené, hoci sa v tejto súvislosti veľmi často rozprávame o chromozómoch. Nejde o genetické ochorenie, ale ide o chromozómovú zmenu, ktorá vzniká počas života. Nevieme síce príčinu, ale u väčšiny pacientov to vieme dobre liečiť. Príčinu – čo to spôsobuje, prečo sa takzvane „pobláznia tie chromozómy“, nevieme.“ Hovorí MUDr. Katarína Slezáková, PhD, lekárka Kliniky hematológie a transfúziogie LF UK a UNB, Antolská, Bratislava.

Chromozóm 22

V 20. storočí boli dôležitými krokmi objav chromozómu Philadelphia v roku 1960 a translokácie (9-22) v roku 1973. Nasledovali definícia oblasti klastra zlomových bodov na chromozóme 22 v roku 1984 a dôkaz transkriptu BCR-ABL v roku 1985.

Veľký prelom v chápaní mechanizmu vzniku CML prišiel v roku 1960. Peter Nowell a David Hungerford z Philadelphie objavili v jadrách nádorových buniek malý neznámy chromozóm. Chromozómy sú de facto nositeľmi genetickej informácie a ľudia disponujú celkovo 23 pármi. U pacientov s CML sa však objavil nový, dosiaľ neznámy chromozóm.

Neskôr sa zistilo, že spomínaný malý chromozóm je v skutočnosti chromozóm 22, ktorého veľká časť (nazývaná BCR) je premiestnená na chromozóm 9 (v oblasti nazývanej ABL) a naopak.

Hovoríme teda o vzájomnej výmene (translokácii) častí dvoch chromozómov za vzniku Philadelphia chromozómu.

Táto špecifická genetická abnormalita (translokácia chromozómov 9 a 22) môže byť zistená u 95 % pacientov s CML buď z buniek periférnej krvi alebo z kostnej drene. Práve preto je Svetovým dňom CML 22. september.

Dva chromozómy – 9 a 22 si vymenia ramienko. To sa odborne volá translokácia, teda výmena, a touto výmenou vzniká patologický chromozóm, ktorý sa volá Filadelfský chromozóm.

Translokáciou medzi chromozómami 9 a 22 vzniká chorý gén, odborne sa volá fúzny, teda spojený gén, BCR-ABL.

Filadelfský chromozóm a gén BCR-ABL stimuluje kostnú dreň k zvýšenej tvorbe určitého podtypu bielych krviniek. U niektorých pacientov to spôsobuje aj zvýšenie krvných doštičiek a nie zriedka sa to prejavuje aj zväčšenou slezinou.“ hovorí MUDr. Katarína Slezáková, PhD, lekárka Kliniky hematológie a transfúziogie LF UK a UNB, Antolská, Bratislava.

Pridaj komentár