Respiračný syncyciálny vírus – nebezpečný predchodca astmy a alergií

Obdobie od jesene až po neskorú jar je v našom podnebnom pásme typicky spájané so zvýšeným výskytom rôznych vírusových ochorení. Málokto však vie, že okrem vírusu chrípky je veľmi častou príčinou infekcií dýchacích ciest aj takzvaný respiračný syncyciálny vírus (RSV).

Ako sa nakazíme?  

Ide o vírus, ktorý sa podobne ako ostatné vírusy šíri kvapôčkovou infekciou. Dieťa i dospelý sa ním teda môže nakaziť veľmi ľahko. Stačí kontakt s infikovanou osobou v podobe podania rúk, objatia, alebo  bozku.

Respiračný syncyciálny vírus pretrváva na povrchu predmetov aj niekoľko hodín. „Jeho schopnosť prežívať vo vonkajšom prostredí ho favorizuje na vznik epidémií minimálne tak efektívne, ako je to pri vírusoch chrípky,“ hovorí MUDr. Juraj Jakubička z ambulancie detskej pneumológie a ftizeológie v Nitre. 

Pre niekoho nevinný vírus, pre drobný, alebo oslabený organizmus zabijak

Hoci pre bežný, ničím neoslabený organizmus znamená RS vírus v podstate nevinnú, ľahko zvládnuteľnú virózu, významné komplikácie spôsobuje vtedy, keď sa mu telo nevie dostatočne brániť. Komplikácie môžu v závažných prípadoch spôsobiť až úmrtie.

„Respiračný syncyciálny vírus je veľmi častou príčinou infekcií dýchacích ciest najmä v ranom veku. Asi dve tretiny detí sú infikované už počas prvého roku života a takmer všetky sa s infekciou stretnú do dvoch až troch rokov,“ hovorí MUDr. Jaroslava Orosová, primárka Kliniky detskej pneumológie a ftizeológie Univerzitnej nemocnice v Bratislave.  

„Platí pravidlo, že čím je dieťa mladšie, tým ťažší je priebeh RSV infekcie,“

dodáva primárka Orosová. Najzávažnejší priebeh má u malých detí, medzi druhým až siedmym mesiacom života.

„Významné komplikácie predstavuje pre deti predčasne narodené, pre deti s chronickým pľúcnym ochorením a pre deti s vrodenými chybami srdca,“ upozorňuje primárka Orosová. Predčasne narodené deti majú neukončený vývin pľúc a zmenenú štruktúru dýchacích ciest. RSV infekcia funkcionalitu takýchto pľúc ešte viac oslabí, čo nezriedka vedie k ťažkému priebehu ochorenia s nutnosťou hospitalizácie a kyslíkovej liečby.  

Môže postihnúť priedušničky i pľúca

Príznaky RSV infekcie môžu byť v počiatkoch podobné bežnému prechladnutiu, spojené so zvýšenou sekréciou z nosa a s horúčkou. Po preniknutí vírusu do dolných dýchacích ciest sa symptómy prudko zhoršia, vyvinie sa bronchiolitída (zápal priedušničiek), alebo pneumónia (zápal pľúc). 

Ako to vyzerá?  

„Infekciu v dolných dýchacích cestách signalizuje silnejší a častejší kašeľ, problémy s dýchaním, vrátane počuteľného pískania v prieduškách. Dieťa má ťažkosti pri kŕmení, pretože nevládze dýchať a ani sať. Modrajú mu pery a končeky prstov, je dehydratované, môže byť apatické, alebo naopak predráždené,“ upozorňuje primárka Orosová a spomína prípady z praxe.

„Naše skúsenosti potvrdzujú, že RSV môže byť veľmi nebezpečný ako pre predčasne narodené deti, tak aj deti narodené v termíne.“ 

Vážne následky spojené s chronickými ochoreniami dýchacích ciest 

Zákernosť RS vírusu je i v tom, že po sebe zanecháva stopy ešte na dlhý čas po tom, čo organizmus samotný vírus eliminoval. Prekonanie RSV infekcie v budúcnosti spôsobuje opakované zdravotné komplikácie, deti sú choré častejšie a choroby majú dlhší priebeh.

„Lekári v tejto súvislosti hovoria o takzvanej hit–a–run hypotéze. Tá je založená na predpoklade, že ak RSV infekcia prebehne príliš skoro, predovšetkým do prvého roku života, spustí celý rad negatívnych procesov. Tieto vedú k dlhodobým následkom v podobe rozvoja chronických zmien v dýchacích cestách,“ potvrdzuje MUDr. Juraj Jakubička. 

RS vírus napríklad veľmi negatívne zasiahne do vývinu pľúcneho parenchýmu. Odrazí sa tiež na celkovej imunitnej odpovedi organizmu. Ťažký zápal priedušiek u dieťaťa v prvom roku života, spôsobený RS vírusom, je najdôležitejší rizikový faktor pre neskorší rozvoj astmy a precitlivenosti na bežné alergény. „Toto riziko sa ďalej zvyšuje v prípade, že sa v rodinnej anamnéze vyskytuje tiež astma alebo atopia,“ dodáva MUDr. Jakubička. 

foto: libertas

 

Ako sa chrániť? 

Respiračný syncyciálny vírus nevie súčasná medicína liečiť tak ako bakteriálne ochorenia, kedy sú podávané antibiotiká. Práve preto sa v prípade RS vírusu do popredia dostáva prevencia a podniknutie takých opatrení, ktoré riziko nákazy minimalizujú. Typicky medzi ne patrí hygiena rúk predtým, než sa dieťaťa dotýkame.

V období výskytu vírusu je vhodné vyhýbať sa miestam s vysokou koncentráciou ľudí a samozrejme tým ľuďom, ktorí už priamo prejavy virózy vykazujú. 

Nakoľko sa tento vírus pomerne ľahko šíri a niekedy ani najlepšia vôľa nepomôže zabrániť infekcii, významné postavenie v prevencii RSV infekcií nadobúda imunoprofylaxia – podanie špecifických obranných protilátok. Táto forma prevencie je však prísne posudzovaná. O indikácii môže rozhodnúť neonatológ, detský pneumológ a detský kardiológ v takzvaných centrách RSV imunoprofylaxie.

Komu je určená imunoprofilaxia? 

Podanie protilátok má obzvlášť význam v prípade spomínaných rizikových skupín detí s ochorením srdca a pľúc, alebo u predčasne narodených detí. „Dospelí, ktorí takmer všetci prekonali RSV infekciu, majú už vytvorené špecifické protilátky. Tie však matka prenáša na dieťa až v poslednom trimestri tehotenstva, a preto schopnosť predčasne narodených detí brániť sa tomuto vírusu významne klesá,“

vysvetľuje primárka Orosová. „RSV imunoprofylaxia je pasívna imunizácia, čo znamená, že dieťaťu sa dodá do tela práve táto potrebná protilátka.“ 

Nejde o očkovanie

„Hoci sa liek podporujúci prevenciu voči RS vírusu do tela podáva injekčne do svalu a pripomína tým očkovanie, o žiadne očkovanie nejde,“ upozorňuje primárka  Orosová.

„Rozdiel medzi profylaxiou (preventívnym podávaním) a očkovaním je v tom, že pri imunoprofylaxii sa nepodáva oslabený pôvodca ochorenia (antigén), ale priamo obranná protilátka. Tá sa naviaže na RS vírus práve na miestach, ktorými by sa inak on prichytil na zdravú bunku v tele. Takto sa prichyteniu zabráni a vírus ochorenie nespôsobí,“ vysvetľuje mechanizmus primárka Orosová. Používanie tejto protilátky pri predchádzaní RSV infekcie sa začalo v USA v roku 1998, v Európe o rok neskôr. Na Slovensku sa imunoprofylaxia podáva od roku 2002.

Zaujímavosti o RSV v číslach:

• na koži RS vírus prežíva 20 minút, na povrchu kuchynskej linky až 6 hodín;
• človek s dobre fungujúcou imunitou vylučuje RS vírus ešte 7 dní potom, ako infekciu prekonal;

• v Európe je u detí mladších ako 2 roky RSV príčinou hospitalizácie približne v 45 % prípadov infekcií dolných dýchacích ciest;
• v  USA spôsobujú infekcie RS vírusom viac úmrtí ako chrípka;
• bronchiolitída (zápal priedušničiek) spôsobená RS vírusom je najčastejším dôvodom hospitalizácie detí mladších ako 2 roky (v porovnaní s bronchiolitídami inej etiológie vyžaduje tiež častejšie potrebu hospitalizácie dieťaťa na jednotke intenzívnej starostlivosti);
• po podaní špecifickej protilátky sa symptómy RSV infekcie, ako napríklad pískanie na prieduškách, vyskytli opakovane len u 6,4 % detí zo 349 pozorovaných;
• na porovnanie v skupine 95 detí, ktorým nebola podaná účinná protilátka, dochádzalo k infekciám až u 18,9 % pozorovaných.

Viac informácií o respiračnom syncyciálnom víruse nájdete na: www.rsvirus.sk

(Žiadne hodnotenia)

Loading...