Fakt, že psychické problémy vplývajú na imunitu negatívne, nie je žiadnou neznámou. Ako je to však opačne?
Otázkou, či aj oslabený imunitný systém môže mať negatívny dopad na psychické ochorenia, sa už roky seriózne zaoberajú vedecké pracoviská. Ukazuje sa, že najmä ľudia s alergiami alebo chronickými ochoreniami dýchacích ciest majú zvýšené riziko rozvoja úzkosti a depresie.
Revolúcia v nazeraní na depresiu
V lekárskych kruhoch sa hovorí o najväčšom psychiatrickom objave za posledných 20 rokov. Je založený na myšlienke, že niektorí ľudia sú akoby zradení svojim najsilnejším ochrancom – imunitou. Že ich imunitný systém mení ich mozog.
Prof. Ed Bullmore z University of Cambridge upozorňuje, že ak chceme dosiahnuť prelomové ciele v takto dôležitej oblasti zdravia, musíme sa naučiť na veci nazerať inými spôsobmi.
Dôraz kladie na zle fungujúci imunitný systém spôsobujúci zápal v tele a tým aj zmenu nálady. Bullmore tvrdí, že je to niečo, čo pozná väčšina z nás. Stačí si len spomenúť na poslednú nádchu, či chrípku. „Depresia a zápal často idú ruka v ruke, ak máte chrípku, imunitný systém reaguje na to, že sa v tele objavil zápal a následne zisťujete, že sa zmenila aj vaša nálada.“
Ľudia sa v chorobe stávajú menej spoločenskými, viac ospalí, viac vyčerpaní. Bullmore pripomína, že u chorého sa môžu objaviť niektoré z negatívnych spôsobov myslenia, ktoré sú charakteristické pre depresiu.
Je to mierny, no napriek tomu významný posun v myslení. Keď sme chorí, nie sme len uľútostení, ale chemické látky, ktoré sa podieľajú na vzniku zápalu, priamo ovplyvňujú našu náladu.
O čo ide pri zápale
Zápal je súčasťou reakcie imunitného systému na nebezpečenstvo. Príprava nášho tela na boj s nepriateľom je veľmi komplikovaný proces. Platí, že ak je zápal príliš slabý, môže sa infekcia vymknúť spod kontroly. Ak je zase príliš silný, môže spôsobiť skutočné veľké škody.
Z nejakého dôvodu asi tretina depresívnych pacientov má konzistentne vysoké zápalové markery. Dnes už vieme, že zápal nie je len niečo, čo štandardne nájdeme u depresívneho pacienta, ale že je skutočnou príčinou ochorenia. Imunitný systém môže zmeniť fungovanie mozgu.
Bolesť kĺbov
Reumatoidná artritída je spôsobená imunitným systémom a postihuje kĺby. Keď pacienti s týmto ochorením dostali protizápalové lieky, ktoré tlmia špecifickú odpoveď imunitného systému, ich nálada sa zlepšila.
Reumatológ prof. Iain McInnes hovorí: „Keď sme podali pacientom tieto lieky, sledovali sme rapídne zvýšenie pocitu „mám sa dobe“. To nás vedie k presvedčeniu, že pacienti sa necítili lepšie len preto, že sa im zmiernili bolesti, ale že sa stalo niečo závažnejšie.”
U pacientov s reumatoidnou artritídou realizovali niektoré zobrazovacie vyšetrenia mozgu (CT, MR). Po podaní protizápalových liekov sledovali zmeny v neurochemických procesoch mozgu.
Jedným z možných vysvetlení je, že zápalové látky prestupujú do mozgu. Tam prerušujú produkciu serotonínu – kľúčového neurotransmiteru, ktorý je prepojený s našou náladou.
Môžem byť depresívny pri zvýšených zápalových markeroch?
To, že niekto má vysoké zápalové markery, neznamená automaticky, že je aj depresívny. Výskumy však ukazujú, že takýto ľudia sú obvykle vo väčšom ohrození rozvinutia depresie v najbližších týždňoch, či mesiacoch.
Štúdie tiež preukázali, že ľudia, ktorí majú nadmerne „výkonný“ imunitný systém, obvykle na antidepresíva reagujú horšie.
Prof. Pariante sa domnieva, že také životné situácie, ako úmrtie blízkej osoby, prírodné katastrofy, nehody, traumatické zážitky, menia náš imunitný systém. Tým sa zvyšuje riziko vzniku depresie v neskoršom veku. Hovorí: „Myslíme si, že imunitný systém je tým kľúčovým mechanizmom, pomocou ktorého včasné životné zážitky spôsobujú tento dlhodobý účinok na človeka.“
Dodáva, že vôbec nie je možné predpovedať, ako bude človek reagovať na svoje životné skúsenosti/udalosti. „Myslíme si, že meraním zápalu v krvi budeme schopní identifikovať jedincov, ktorí potrebujú komplexnejšiu intenzívnu liečbu depresie, možno kombináciu antidepresív a protizápalových liekov.“
Vzrušujúca imunopsychiatria
Prof. Bullmore hovorí, že hľadanie vhodných liekov, ktoré by pomáhali ľuďom s depresiou, bude trvať desaťročia. „Jednou z najvzrušujúcejších vecí spojených s imunopsychiatriou je fakt, že vďaka úspechom imunológie v iných oblastiach medicíny už existuje veľa liekov, ktoré už majú licenciu alebo sú zaradené v klinických skúškach.“
Čítajte o tomto ochorení viac: Depresia.
Bullmore nie je prehnane optimistický a nemyslí si, že lieky zamerané na imunitný systém sa stanú všeliekom a už vôbec neočakáva, že každému pacientovi s príznakmi depresie ponúknu protizápalový liek.
„Musíme mať osobnejší prístup, nie každý, ktorý je depresívny, je depresívny z rovnakého dôvodu. Liečba si bude vyžadovať krvné testy, aby sme zistili, kto z pacientov by z terapie orientovanej na imunitný systém profitoval. Depresia je ochorenie, ktoré postihuje milióny ľudí. Ak by táto liečba pomohla len malému percentu z nich, stále tu bude veľmi veľké množstvo ľudí.“
Zdroj: www.bbc.co.uk
Preklad: Andrea Biela
(4 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
RSV vírus: bežný, ale nebezpečný
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Večierka pre tínedžerov
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
Niečo veselé.
Nemusí byť pravda,dobrá sprostosť.dajte si čajík.
Dakujem. Pomohlo mi utriasť si suvislosti. Moze to tak byt.
urcite ze ma suvioslot, ved sa aj vravi ze imunita a choroby suvisia s nervami, tak sa tomu vobec necudujem, s oslabenmou imunitou v dosledku psychiky som si zazila svoje, ale dalo sa to pomaly do poriadku, hlavne ked som k liecbbe zacala brat wobenzym