Barefoot – áno či nie?

Imitácia chodenia na boso je momentálne trend. Môžeme však dávať Barefoot ako prvé topánky? Načo investovať do prvých topánok, keď je to také isté ako chodenie na boso? 

 

Napoly bosá, napoly obutá

Prvý samostatný krok dieťaťa býva v rodine dôvodom na oslavu. Čo však drobcovi obuť? Klasické socialistické biele topánočky už vyšli z módy a ani ich tak ľahko nezohnať.

Možností je neúrekom, trochu inou alternatívou je populárne obúvanie tzv. barefoot.

Pri tomto type obutia ide o imitáciu bosej chôdze. Barefoot totiž v preklade znamená bosá noha. Topánka musí mať tenučkú a úplne rovnú podrážku, aby chodec cítil všetky nerovnosti a svaly chodidla tak pracovali. Nepatria sem špicaté topánky, ani akýkoľvek podpätok. Prsty na nohách v BF topánkach musia mať dostatok miesta. 

Priaznivci tohto typu obúvania preferujú častokrát chôdzu na boso všade, kde sa len dá a pokiaľ je priaznivé počasie.

Podmienky Barefoot topánky:

• podrážka max. 5-6 mm
• rovnaká výška podrážky vpredu i vzadu, bez zvýšenej päty
• topánky sú ohybné priečne aj pozdĺžne
• majú širokú špičku bez zdvihnutých prstov
• sú bez klenby

Prvý krok bez topánok?

Dilemu, či dať barefootové topánky ako prvé obutie, rieši mnoho matiek. Najprv tzv. capačky, protišmykové ponožky pre prvé postavenie sa dieťaťa a následne výlučne barefootové topánky pre malých chodcov.

Nadšenci BF hovoria, že noha dieťaťa tak viac “komunikuje”, klenba sa vyvíja prirodzene. V bežných, tvarovaných, detských topánkach vraj chodidlo zlenivie. Tradičná detská obuv s pevnou pätou a tvrdšou podrážkou je už pasé.

Čo na to hovoria ortopédi?

Dieťa, ktoré sa ešte len postavuje, sa učí “ako” na nohy. Tým, že noha bude v klasickej, pevnejšej topánke, skôr sa dostane do správnej polohy. Prvé topánky by teda nemali byť výlučne „bosonohé“ – mali by byť pevnejšie, aby poskytli dieťaťu oporu.

Keď sa dieťa stavia a učí sa chodiť, má prirodzene nestabilné členky – nemá dostatočne pevné väzivo. Rovnako nemá stabilitu trupu ako takú – to mu barefootové topánky nenahradia.

 

Deti sa učia chodiť do troch rokov

Topánky deti nemusia nosiť stále. Na boso je pre ne vhodná chôdza práve po vonku, v teréne – kde sú kamienky, tráva, piesok, členený povrch, vtedy noha dostáva podnety a pracuje. 

Pre detské nohy však nie je vhodné chodenie bez podpory klenby doma po rovnej podlahe. Či už bosé, alebo v barefootových capačkách.

Dieťa má prirodzene voľné väzivá, prirodzenú hypermobilitu a zmenený sklon členkového kĺbu. Len do tretieho roku sa, podľa ortopédov, dieťa učí chodiť. 

Rovná podlaha nohe nedáva podnet, aby sa vyvíjala tam, kam potrebuje.

Argument, že v afrických krajinách v kmeňoch síce chodia bosí stále, neobstojí – plávajúce podlahy, chodníky či asfaltové ihriská v slumoch nemajú.

 

Žiadne extrémy…

Aké topánky, ktoré značky? Odborníci radia pokojne nakupovať aj topánky rôznych značiek.

Dôvod? Každý výrobca má iný typ podrážky, tvrdosť opätku, stielku a inú klenbu. Dieťa tak má podmienky, aby sa učilo chodiť v rôznych prostrediach. Jeho noha pracuje a ono o tom ani nevie.

Pravá značka pre deti neexistuje, noha každého dieťaťa je iná – je potrebné nájsť takú topánku, ktorá malej nôžke vyhovuje. 

Dávať teda barefoot, alebo nie? Zlatá stredná cesta nikomu neublíži. Zdravý sedliacky rozum radí, že keď barefoot topánky, tak zmysel má obúvať ich dieťaťu na von do prírody, alebo ho – keď je teplo – nechať vonku pobehovať bosé. Doma je však dobré ho zase prezuť do papučiek s tvarovanou stielkou.