4 fázy vyhorenej matky

Nultá fáza – Eko, bio, bežná mama

Ťahám reťazovú  materskú. Varím denne, bio, čerstvo, sezónne. Skúšam látkové plienky a nosič. Na prechádzky chodíme dvakrát denne, zbierame kvety okolo paneláka a vyrábame si herbár.

Do práce posielam mužovi denný report aktivít, aby si chudák užil  deti aspoň na diaľku, keďže z korporátu sa zásadne chodí vtedy, keď už spia. Pečiem domáci chlebík, po večeroch cvičím a po nociach pracujem.

…

Bio špargľovú polievku nikto neje. Dojča má furt problém s prisávaním a látkové plienky všetko prepustia, takže prezliekam durchom.

Domáci chlieb končí u svokriných sliepok (zas!) a mama po návšteve podotkne, že ona vždy stihla upratovať, aj na záhrade posadiť a nechápe, čo dnešné ženy v bytoch robia.

Muž sa sťažuje, aký je unavený, a namiesto večere, s ktorou som zabila celé poobedie si otvorí chipsy, pivo, zapne futbal a vyloží nohy na stôl.

Mama vraví: “Čo sa divíš? Dnešní muži sú vyťažení na 200%.” Svokra krúti hlavou, jej muž vraj z roboty bežal rovno do dielne a makal až do tmy.

Prvá fáza – Nemám čas!

Nestíham. Látkové plienky (neopraté!!) sa hromadia v koši na balkóne. Prestávam chodiť na trh a kupujem zeleninu v Tescu.

Ranné prechádzky nestíham, lebo musím variť. Neviem, prečo každý vygooglený recept “polievka do 15 minút” a “za 20 minút na stole” trvá pol roka.

Nestíham lepiť natrhanú burinu do herbára, tak mám teraz všade po byte hlavičky z púpav. Kvasnice na chlieb splesniveli, na čo mi kamoška dobromyseľne radí: “Začni kváskovať, to je úplne iný chlieb.”

Nemôžem kváskovať!! Musím sa osprchovať, oprať látkové plienky a stihnúť poštu, inak mi zajtra vrátia balík. Lenže moje deti nechcú ísť na poštu, ich jediný cieľ je rozvŕzganá hojdačka a starý kolotoč za bytovkou.

Som permanentne nas… podráždená. Nie je čas na prácu, kaderníčku, sex a úprimne  neviem, kedy som si obula dve rovnaké ponožky.

Druhá fáza – Ty si furt nervózna!

To hovorí môj muž. Som v životnej fáze, keď mi všetko vadí. Privádza ma do nepríčetna, keď deti rozhádžu hračky. Alebo keď kamoška pridá fotku z dovolenky. Keď sa suseda pochváli, že už má na Veľkú noc umyté okná.

Nenávidím návštevy, a ešte viac tú odpornú samotu, keď som zavretá v byte.

V noci nespím a predstavujem si, ako po materskej hľadám prácu, a na úrade vysvetľujem, že som pracovala len po nociach na pozícii netopiera. Takéto absurdné myšlienky rozvíjam celý deň.

Bojím sa na ulici stretnuť nevydatú bezdetnú kamošku, alebo horšie – exfrajera zo strednej, ktorý sa so mnou rozišiel, aby sa dal dokopy s babou, čo sa živila ako modelka.

Nechcem, aby si ťukali na čelo – pozrite, tá pribrala, má vrásky, ako hrozne vyzerá. Stávam sa posadnutá obchádzaním ľudí, aby ma nehodnotili ako podesnú osobu, čo nezvláda svoj život.

Tretia fáza – Nenávidím svoj život

Keby som sa lepšie učila, miesto materskej som mohla robiť v právnickej firme. Prečo som namiesto rodenia nešla dobrovoľníčiť do Afriky a plniť si sen?

Prečo som si nezobrala chlapa, čo by lepšie zarábal, a ja by som namiesto upratovania mala chyžnú?

Vadí mi muž, deti, svokra, suseda, pediatrička, ktorá ma šikanuje pravidelnými pozvánky na prehliadky, aby mi oznámila, že moje deti sú “v pohode”.

Nemám čas na prácu – po večeroch pozerám Netflix a youtube videá o upratovaní. Vyhodila som knihy o výchove, nakúpila Pampersky a bežne večeriame mrazenú pizzu.

Cítim sa ako génius, čo premárnil svoj potenciál. Muž mi čoraz častejšie pripomenie: “Veď sa toľko neľutuj.”

Štvrtá fáza – Všetci sme občas vyhorení

Moja kamarátka čaká štvrté. Aj by som sa z toho tešila, keby som nebola v životnej fáze, keď mám z detí vyslovenú hrôzu.

Hovorí mi: “To si musíš zariadiť. Ja sa naozaj len starám o deti. Nehrám sa na perfektnú, nemám denne navarené, a každý deň si dám hodinku pre seba. Deti hodím mužovia. Idem sa prejsť, na kávu, napustím si vaňu. To je celé tajomstvo.”

Naozaj je také ľahké – nevyhorieť? Večer nad zeleninu za polovicu v obchode stretnem jej muža. Poblednutý, pochudnutý. Okolo neho napriek pokročilej hodine celá horda detí.

“Manželka je na prechádzke,” vysvetľuje. Keď sa opýtam, ako sa darí, len pokrúti hlavou. Vraj je vyhorený.

»»» Prečítajte si aj:

Prečo sú dnešní rodičia vyhoretí?

Vyhorela som. Na materskej pri troch deťoch.

(32 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)

Loading...