V jednej anglickej pesničke sa spieva: Make new friends and keep the old, one is silver, but the other is gold. Načnúc piatu dekádu svojho života rozmýšľam, že som veľmi rada, že mám okolo seba priateľov, akých mám. Občas do tohto okruhu ešte niekto pribudne a v poslednom čase mám pocit, že je rovno tým zlatom, ktoré sa spomína v pesničke.
Ako sa to začína
V škôlke, škole – nachádzame blízke duše, ktoré sú ochotné podeliť sa o hračku, požičať farbičku, nechajú odpísať úlohu, vysvetlia integrály … niektorí nás sprevádzajú po viacero rokov a snáď niekto z nich ostane na celý život. Mám takú jednu, ktorá je už desať rokov v Londýne, domov sa vracia poriedko, no stále mám pocit, že „je o čom“.
V tomto čase intenzívne vnímam, ako a akých kamarátov si hľadajú moje deti. Okrem toho, že sa občas bojím, aké partie si moje deti nájdu v pubertálnom veku , tak sledujem, ako si v tých súčasných kamarátstvach fungujú. A aké základy si stavajú do budúcnosti. Myslím, že sme mali a máme veľké šťastie na susedov, ktorí majú syna v rovnakom veku ako je ten náš. Tri roky sme bývali na jednom poschodí, deti sa spolu hrávali doma, na piesku, raz u jedných, raz u druhých, učili sa požičiavať si hračky, pohádali sa kvôli jedinej špeciálnej kocke lega, ktorú v jednej chvíli potrebovali obaja naraz, povyvádzali kadečo, ale zároveň vymysleli svoje úžasné kresby, cesty, projekty. Tri roky chodili do jednej triedy v škôlke, potom ďalšie štyri na základke.
Zatiaľ to medzi nimi stále funguje. Priberajú k sebe ďalších kamošov, už nie sú ako také siamské dvojčatá a žiaľ, už nie sme ani susedia. No stále ostávame na rovnakej vlne.
Pokračujeme
Okrem toho, že chlapci sú spolu celý deň v škole, minule vymysleli „spaní u nejlepšího přítele“ – slogan si požičali od Macka Pú, u ktorého takto spalo jeho kamarát Prasátko. Tentoraz sme to zvládli, bola akurát bitka o „hosťovskú“ posteľ, do ktorej sa chcela uložiť malá sestra. No to jej samozrejme nemohli dovoliť, lebo museli robiť pod perinou šu-šu-šu a chichotať sa na vlastných ftípkoch.
Ehm, dúfam, že keď budú realizovať toto „spaní“ o pár rokov, bude to rovnako milé a nevinné (jáj, moja naivita!)
Akú cenu teda má priateľstvo?
Akú má pre vás? Pre mňa veľkú. Aj keď moji súčasní priatelia nie sú tí z detských čias a nechichotala som sa s nimi pod paplónom. Chichotali sme sa inokedy, na internátnej chodbovici, keď sme sa spolu učili na skúšky či štátnice, keď sa nám rodili deti a my sme pomaly, ale isto šaleli a niekedy nevedeli čo s nimi robiť. Mala som dobré priateľky na telefóne. A stále ich mám. Jednu veľkú partiu báb. Aj keď je jedna v Kanade a jedna kúsok pod Prahou, s nami ostatnými sú stále v kontakte.
Keby mi to pred 18 rokmi niekto povedal, že „mojou“ partiou sa stanú „blaváčky“, tak by som tomu neverila. Myslela som, že na nás „z vidieka“ sa budú pozerať z vrchu. Po štátniciach sme sa na chvíľu rozleteli, ale stále sme o sebe vedeli, občas sa stretli, zavolali si. No a posledných asi desať rokov sme v intenzívnom kontakte cez maily, a často aj osobne.
Tešíme sa spolu z drobností, fúkame si svoje bolesti, sťažujeme sa, hľadáme rady a pochopenie (to určite nájdeme), pýtame si radu, prežívame spolu aj ťažké, veľmi ťažké dni. Pracujeme spolu, podporujeme sa, niekedy spolu strávime dovolenku alebo pekný víkend.
Prečítajte si viac príbehov žien, napr. aj od Genderovej rozorvanosti.
Z času na čas, keď príde Kanaďanka aj pražáčka, si ideme zresetovať hlavy a pospomínať na tie „staré dobré časy“. Verím, že takto budeme spomínať ešte pekne dlho, niekde pri citronáde a Piňacoláde. Je to veľmi dobrý pocit, mať takýchto ľudí a vedieť, že je s kým sa zdieľať.
Mám vás rada, diefčatá!
(11 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
Ako sa má zachovať rodič, keď má dieťa amok
Ako liečiť kašeľ bez liekov. 10 možností.
Príplatok k prídavku na dieťa
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Vracanie u detí
Slabá čiarka na tehotenskom teste: môžem byť tehotná?
Mhmmm, peknee. Vzdy som v kutiku duse zavidela (v dobrom) ludom, ktori mali svojho najlepsieho priatela. Ja mam dost znamych, kamaratov, s ktorymi sa viem porozpravat, ale na takeho ozajstneho priatela, na ktoreho by som sa mohla vo vsetkom spolahnut a vo vsetkom by sme si rozumeli (samozrejme dolezite veci), a to priatelstvo by aj pretrvalo dlhsie, som nenatrafila 🙁 A ak by som nemyslela rovesnika, tak priatelku a najlepsieho cloveka mam vo svojej mame
a za tu som velmi vdacna!
aj ja teba;-)
Aký pekný príspevok:-) …teraz premýšľam, koľko skutočných priateliek mám ja… inšpirovali ste ma k tomu, aby som sa im ozvala a trošku si tie naše priateľstvá pohýčkala, veď sa o ne treba starať, aby pretrvali veky:-)