Mám šťastie byť mamou a chcem ho dopriať aj ďalším!

To, že ma zobrali hrobárovi z lopaty, mi dlho nedochádzalo.

Do ružinovskej pôrodnice som musela odísť už 17. decembra, čiže zhruba týždeň pred termínom, keďže mi zistili preeklamsiu. Dochádza pri nej k zúženiu ciev, čo ohrozuje matku i dieťa. Tesne pred odchodom z domu mi odišla zátka a o deň neskôr aj plodová voda. V nemocnici sa mi trochu zlepšil krvný tlak, ktorý je pri preeklamsii veľmi vysoký. Jediný problém sa zdalo byť, že som sa po odtečení vody vôbec neotvárala, a tak lekári rozhodli o neplánovanom cisárskom reze. Ten prebehol v poriadku a bola som odvezená na popôrodné oddelenie. Muž šťastný odišiel domov.

Po nejakom čase ma prišla skontrolovať sestrička a prišla mi pichnúť oxytocín, aby sa mi stiahla maternica. Keď mi ho začala podávať, tak to spôsobilo neuveriteľný pocit vnútorného tlaku. Mala som pocit, akoby mi niekto niečo pumpoval do žíl, z čoho mi odletí vrchná časť lebky, a tak som sestričku prosila, aby prestala. Tiež kontrolovala plachtu podo mnou, kde už bolo dosť krvi, a zavolala lekára. Prišiel môj gynekológ, doc. Ferianec, a hneď začal situáciu riešiť. Urobil sono a videl v bruchu krv a zrazeniny. Začal mi krv vytláčať von a potom povedal, že musím ísť zase na operačku. Opýtal sa ma, či súhlasím s tým, že mi zoberú maternicu.

Súhlas som podpísala a napísala som mužovi správu: „Je to zlé, zoberú mi maternicu. Eliška už nebude mať brata ani sestru.“ Túto správu si ja nepamätám, povedal mi o nej neskôr muž. Veľmi sa vyľakal. Keďže je Angličan a nevie tak dobre po slovensky, aby zvládol takéto stresové situácie, tak zavolal mojej skvelej kamarátke Lenke a poprosil ju, aby s ním šla do nemocnice a aby zistili, čo sa deje. To už bol večer. Podarilo sa im nájsť môjho gynekológa, ktorý ma aj operoval. Ten mu povedal, že sa mi nezavinula maternica a museli mi ju zobrať a podviazať veľké prívodné cievy, aby som úplne nevykrvácala. Bol to život zachraňujúci zákrok. Keď som sa ja zobudila na ARO, môj lekár stál vedľa mňa a vysvetlil aj mne, čo sa stalo. To, že ma zobral hrobárovi z lopaty, mi dlho nedochádzalo.

Čo bude so mnou ďalej?

Nasledovali dni, keď lekári okolo mňa „skákali“ a riešili, prečo aj po transfúziách a plazmách mám stále nedostatok hemoglobínu. Jednou z možností bolo, že vnútorné krvácanie ešte pokračuje a ja zase budem musieť ísť na stôl. Poslali ma teda ešte na CT, kde skontrolovali žily a zistili, že už to nikde netečie. Dospeli teda k záveru, že treba ešte pokračovať s transfúziami a počkať, kým sa v tele obnoví hemostáza, čiže rovnováha, keď si telo bude vedieť opäť tvoriť hemoglobín. To sa našťastie po zhruba šiestich dňoch naozaj podarilo.

Počas tých dní, keď sa riešilo, čo bude so mnou ďalej, som nebola schopná starať sa o Elišku. V rukách som mala napichané kanyly a nedostatok hemoglobínu mi spôsoboval malátnosť. Elišku mi teda nosili dvakrát za deň, aspoň si ju aspoň podržať a ovoňať.

Môj pobyt sa natiahol až do 27. decembra, keď sme mohli ísť domov. A tak na Štedrý deň môj muž napiekol koláč, ktorý priniesol na oddelenie šestonedelia. On je totiž vynikajúci kuchár aj pekár. Aspoň takto sme osladili život personálu, ktorý s nami musel v nemocnici „tráviť“ Vianoce.

Povedala som si, že sa musím nejako odvďačiť.

Po pár mesiacoch, keď už sme s Eliškou začali doma tvoriť nerozlučnú päticu (aj s našimi dvoma kocúrmi), som si začala viac uvedomovať, čo sa udialo. Každý deň s Eliškou mi pripomínal, aké mám veľké šťastie, že som dostala možnosť byť mamou a prežívať toto šťastie. Môj muž sa zasa teší, že som s ním. Povedala som si, že sa musím nejako odvďačiť. A tak som sa spojila s mojim lekárom a diskutovali sme o tom, čo by som ja mohla spraviť pre neho.

Prezradil mi, že sa venuje fetálnej medicíne a že by potreboval lepšie prístrojové vybavenie, aby mohol pomáhať plodom ešte v tele matky. Už dnes vie napríklad riešiť chudokrvnosť alebo vývinové poruchy močového traktu či hrudníka, čím zachráni dieťaťu život, resp. výrazne zlepší kvalitu jeho života po narodení. Avšak s novými prístrojmi by mohol pomôcť ešte viac ženám, ktorých deti majú rôznorodejšie diagnózy.

Keďže sama nemám prostriedky, za ktoré by sa dalo takéto vybavenie kúpiť, rozhodla som sa spustiť verejnú zbierku. Ak sa nám podarí vyzbierať dostatok peňazí, tak sa desiatky ďalších žien môžu stať šťastnými mamami tak ako ja. Na to, aby sa nám cieľ podarilo dosiahnuť, však potrebujem pomoc od čo najväčšieho počtu ľudí.

Ak by ste sa k nám chceli pridať a pomôcť,

prosím podporte našu zbierku TU a rozšírte o nej informáciu medzi čo najviac ľudí. Ďakujem vám za všetky budúce mamy, ich deti, rodiny a blízkych! 

(1 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)

Loading...