Mama Zuzana: Chcem, aby moje deti žili bez hádok a kriku

Zuzana je mladá žena, s ktorou sa život nemazná. Stretávame sa s ňou v čase, keď potrebuje pomoc a my sme radi, že jej pomôcť vieme a môžeme.

„Mám 30 rokov a čoskoro 4 deti,“ začína svoje rozprávanie Zuzana. Niektorí svoj život ešte len začínajú, možno chystajú svadbu, riešia prácu, stavajú dom. Snažia sa plniť si sny o dokonalom živote. Kedy, keď nie teraz.  Veď čo je „tridsiatka“.

No nie každý má šťastie na dokonalú rodinu, na dokonalý štart do života. „Moje detstvo bolo všetko iné ako prechádzka ružovou záhradou. S mojimi rodičmi a súrodencami som miesto výletov poznala jedine zariadenia núdzového bývania,“ hovorí Zuzana.

S neukončeným vzdelaním kuchár – čašník sa Zuzana pretĺka životom. Neukončené vzdelanie ľutuje, vie, že by jej v budúcnosti pomohlo. Šikovných ľudí ochotných chytiť sa práce je stále nedostatok. Aktuálne však Zuzana čelí životnej výzve. Očakáva narodenie svojho štvrtého dieťatka. Teší sa, no zároveň má obavy. Zvládnem to? Zvládneme to? A čo moje ostatné deti? Ako sa postarám o školáka a o menšie deti, ktoré mamu potrebujú ako soľ? Tieto otázky trápia Zuzanu. No odpoveď neprichádza.

O vlastnom byte, či podnájme môže len snívať, avšak je rada, že má strechu nad hlavou. Kto nezažil, nepochopí, ako sú matky ako ja vďačné za možnosť krízových centier. Možno sa pýtate, a čo partner? „Chcem, aby moje deti žili v pokojnom prostredí, bez hádok a kriku. Chcem, aby vedeli, že sú milované a ľúbené. Partner nebol vhodným vzorom pre ne ani oporou pre mňa. Agresia, fyzické a psychické násilie, neustála kontrola a strach boli veci, ktoré sprevádzali môj život s ním. Som hrdá na seba, že som našla silu odísť od neho, napriek tomu, že sa aktuálne borím životom sama,“ so slzami, no s hrdosťou v hlase priznáva Zuzana.

Zuzanin príbeh nie je ojedinelý ani ničím výnimočný.

To, čo ona sama zažila v detstve, odovzdáva žiaľ aj svojim deťom. Možno my by sme konali inak. Veď máme priateľov, kamarátov, pomohli sme my, tak tajne dúfame, že ak bude treba, pomôže sa aj nám. No ľudia ako Zuzana často nemajú nikoho. V horšom prípade ich ľudia okolo nich ešte ťahajú dole. Postaviť sa na nohy a čeliť tvárou v tvár životu chce odvahu.

Na konanie dobra netreba veľa. Stačí vypočuť, usmiať sa, podať v pravej chvíli pomocnú ruku. A v takýchto situáciách projekt Zachráňme životy naozaj zachraňuje.  Nielen život malých detí, ale životy matiek i celých rodín. Adresnou pomocou konkrétnej rodine pomôže v najkritickejšom období.  Samozrejme, v spolupráci s ďalšími odborníkmi. A v spolupráci s ľuďmi dobrej vôle ochotnými pomáhať.

Text vyšiel v rámci podpory projektu Sviečka za nenarodené deti Fóra života, ktorý aktuálne prebieha na celom Slovensku. Cieľom je upriamiť pozornosť na počaté deti, ktoré sa nemohli narodiť, ale tiež na všetkých, ktorých sa táto téma dotýka a často je považovaná za tabu. Prijmite pozvanie a zapáľte sviečku vo Vašich domovoch, pri pamätníku nenarodeným deťom, na cintorínoch, jednoducho všade tam, kde je to vhodné. Nezabudnime!

Sviečku môžete zapáliť aj virtuálne. Výnosom z kúpy sviečky chceme podporiť činnosť a finančnú stabilitu Fóra života, a to: 

• manažérske a odborné personálne kapacity Fóra života,
• vnútorné a vonkajšie komunikačné aktivity, advokácia pro-life tém,
• vzdelávanie platformy v pro-life témach pre vedenie racionálno-kritického dialógu v spoločnosti,
• projekty konkrétnej pomoci (poradenstvo, finančná a materiálna pomoc) pre rodiny, jednotlivcov, pre matky s deťmi v krízových situáciách.

 Ďakujeme!

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...