Niekedy, keď len tak človek prežíva, žije si svoj monotónny život, ani by ho len nenapadlo. Ako sa môže zmeniť život z okamihu na okamih. Od momentu, kedy sa zmenil mne, snažím sa žiť inak. Prečo som to nerobila skôr? Možno by to dopadlo celé úplne inak. Ale… asi to tak malo byť.
Asi to tak malo byť.
Keď sa človeku prihodí niečo, čo je dosť mimo plán nevysvetľuje sa to dobre ani druhým, tak si povie: No čo už. Asi to tak malo byť. Alebo Pán Boh to tak asi chcel. No málo kedy si povie: Ach aká som len nezodpovedná…
Jedného dňa … diagnóza
Jedného dňa, keď sa to už nedalo vydržať a bolo mi neznesiteľne zle, ma mama vytiahla k doktorovi.
“Poď takto už byť nemôžeš. Tretí deň si nedala do úst absolútne nič! Odpadneš!” Ok… šla som doktorovi. Obvodná doktorka ma poslala do nemocnice, kde si ma pohadzovali z oddelenia na oddelenie.
Najprv interné: “máte slepé črevo”.
Potom chirurgia: “choďte na predoperačné vyšetrenie, je potrebná operácia”.
Tak som pošla na sono. Doktorovi som vysvetľovala, že mňa bolí len žalúdok a vôbec nie slepé črevo.
Ako som tak sledovala výraz doktorovej tváre, ktorý sledoval na obrazovke moje vnútornosti, zrazu som si všimla, že sa zasekol. Stíchol.
“Mladá slečna, Vás sem poslali so slepým črevom?” pýtal sa. “Hej”. “Ste tehotná”. “Prosím?????” vyletela som z tej postele. Nie, to nemôže byť pravda. A vlastne aj môže.
Nie, to nemôže byť pravda. A vlastne aj môže.
Doktor ma poslal ku gynekologovi, ktorý to potvrdil. Diagnóza Gravidita.
Vystresovaná, vytrasená, so slzami v očiach, mama sa zvedavo vypytovala, čo mi našli. “Mama, som tehotná”.
No bola v šoku, to je jasné. Prvé, čo som jej povedala bolo, že to pôjde preč, že to nechcem. Jednoducho nemôžem. O chvíľu maturujem, potrebujem si dokončiť školu. A plánujem ísť ďalej. To predsa nepripadá do úvahy.
Bol piatok, a v pondelok som sa mala ísť objednať na zákrok. “Najneskôr v pondelok nám dajte vedieť, potom už bude neskoro, bábätko je už veľké.”
Potrebovala som byť sama, rozmýšľanie však netrvalo dlho. A NECHÁM SI HO! Nezabijem predsa dieťa, ktoré za nič nemôže a ktoré má právo žiť. Áno, to malinké vychovám a aj keď “stratím” mladosť, určite, a to som si stopercentne istá, mi to malinké niečo dá.
Mama, Riško, veľké ĎAKUJEM.
A touto cestou by som chcela poďakovať mojej mame a môjmu priateľovi, ktorí ako jediní ma podržali, keď som to najviac potrebovala, keď som potrebovala podržať a podporiť. Viem, že sa na nich môžem kedykoľvek spoľahnúť. A vďaka nim, to malinké žije. Mama, Riško, veľké ĎAKUJEM. Len pre vás.
Som si vedomá toho, že som si vytvorila záväzok na celý život. Som si vedomá toho, že stať sa matkou v osemnástich nie je ľahké. Viem, že nebude ľahké maturovať s bruchom a učiť sa, keď mi zrovna nebude najlepšie.
No budem sa snažiť, aby som bola najlepšou maminou na svete 🙂 A tatino sa taktiež teší 🙂 Už sa nevieme dočkať, kedy nám tu pribudne ďalší člen rodiny, a ja som veľmi rada, že som sa rozhodla tak, ako som sa rozhodla. Rozhodla som sa vychovávať dieťa v 18.-tich.
(12 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Aké to je, tlačiť opäť v 40tke kočík...
Rodičovský príspevok 2025
Sú dnes otvorené obchody? Slovensko a susedné štáty
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Prečo mávame na vianoce vianočný stromček
drzim ti palce, urcite to bude dobre, ked to budes aj s odstupom casu hodnotit. Tieto vcei casto nenaplanujeme. A moje kamaradky, ktore jedli 15 rokov antikoncepsiu, a teraz by zrazu chceli “naplanovat”, musia studovat metody asistovanej reprodukcie, aby sa im to nejako vobec podarilo. Veci su tak, ako maju byt. Je uzasne vediet ich prijat.
Marika, gratulujem!!!!! k tehotenstvu, k bábätku aj k rozhodnutiu stať sa maminkou. Uvidíš keď ti začne zvnútra bruška kopkať a potom keď sa narodí ani si nebudeš vedieť spomenúť aké to bolo bez neho. A keď sa na teba usmeje tou bezzubou pusinkou tak zabudneš na všetky trápenia. Držím vám palce rodinka!
Ďakujem vam
Gratulujem a drzim palce, ja som mala spoluziacku presne ako tvoj pripad, a zmaturovola, dokonca to mala lahsie ako my ostatne koli tomu, ze bola tehotna a mala uz velke brusko, trochu sme jej aj zavideli, ze sa nemusela ucit. Neboj sa zvladnes to a bude to najkrajsie obdobie tvojho zivota.
U mna to bolo dost podobne az na to ze ja som mala 17
teraz ma dcerka skoro 8 rokov mame uz aj syna ktory ma 2.5 a som statna 
tak drzim palce, aby si aj ty bola 
Maji, je to najkrajsi zavazok v zvote, dieta ti doda toolko energie, ze az
a je uplne jedno kolko mas rokov 
ja sama som rodila v 17tich (prazdniny medzi 3. a 4.rocnikom) a aj som zmaturovala a aj porodila este zopar deti 
nemenila by som za nic na svete…ale jedno ti poradim, nauc sa ignorovat okolie, lebo ta zopar bl.bych poznamok caka..niektori ludia su otrasni
kazdopadne, skvele rozhodnutie, drzim palce a zelam len to naj
Som v podobnej situácii….no asi v trošku ťažšej…ale chcem Ti povedať, že by si mala byť na seba hrdá, že si sa dokázala postaviť osudu. Verím, že sa ti to v živote vyplatí, a že nájdeš svoje šťastie… hádam ho niekedy nájdem aj ja
Ahojky… Veru všetko sa dá 🙂
Ja som prvé dieťatko mala v 17-tich, druhé v 19-tich, teraz má dcérka 5 rokov, syn takmer 3, a sú to dve nádherné, múdre, poslušné a vychované detičky. Som hrdá na nich aj na seba, hoci nás ešte čaká veľmi dlhá cesta.
Ahojte mlade maminky,
spravne rozhodnutie. Najkrajsie co vas v zivote moze stretnut je dieta. Je to dar, nie samozrejmost. Je tak krasne ked decka pridu za vami daju len tak pusinku a idu sa dalej hrat. Je super ked vas vystiskaju v case ked Vam je tazko. A nakoniec dost podstatne ani neviete ako dobre je ze ste maminy v mladom veku. Mne taha na 40tku a male deturence doma – moje telo citi prebdene noci, teda kazdu jednu. A fakt neviem ako budem tolerantna na vystupy pubertiakov v 50tke… No som taka stastna ze ich mam …