Prvé roky po svadbe sme bývali u našich. Moja bývalá detská izba sa mala stať našim hniezdočkom lásky. Ale predstava, že za touto tenkou stenou sedí za stolom môj otec a číta si Jezuitských rytierov a že mama sa plíži s handrou po podlahe niekde vedľa v kuchyni, mi neprinášala priestor na uvoľnenie.
Musela som si byť istá, že všetci už spia, aby som dovolila hormónu odblokovať mozog.
Nefunkčný prsník
Tesne po narodení nášho mimina sme sa konečne presťahovali do svojho. Nikto za stenou, len my a naše túžby. No ale predsa. Byť 7x za noc hore dá zabrať a energiu si treba šetriť na prežitie. Sex by bol len márnivým plytvaním.
Nemôžem tvrdiť, že nič nebolo, ale novorodenec pricucnutý na prsníku ho do istej miery zbavoval funkcionality.
Ani by ich nenapadlo, že “my to ešte robíme”
Už pár rokov sa hráme na rodičov. Vychovávame bábätká, deti, aj puberťákov. O sexe už hovoríme viac s nimi, ako so sebou navzájom.
Myslím, že ani vo sne by ich nenapadlo, že my “to ešte robíme”, resp. že by sme radi. A tak kedykoľvek vrazia do našej spálne s otázkou, či majú na zajtra opraté trenky na zápas alebo niečo podobne podstatné.
A tak sa snažím s troma kávami a flaštičkou intravenózneho kofeínu namiesto Frankovky modrej od Matyšáka po večeri vydržať, kým pôjdu od tých svojich PC games spať. Priznám sa, málokedy vydržím.
Šmajchlkabinet
Z okna nášho bytu vidím na oprotivný panelák. Vidím naň priamo od kuchynskej linky, keď sa tam pred obedom zaháňam varechou. A tak som z tejto pozície pár rokov pozorovala jednu zaujímavú, pravidelne sa opakujúcu scénu.
Muž, vek tak 50 rokov.
Zaparkoval svoje auto s logom Poisťovne P a vkráčal do vchodu staroružového paneláku. Tak s 5-8 minútovým odstupom parkuje iné auto s logo Banky B.
Vystupuje upravená dáma, vek tak 45,
možno trošku viac, a možno aj nie. Vysoké topánočky, kostýmček, cupy-lupy – a stratí sa v ťažkých dverách toho istého vchodu.
O takých 45 minút ( hovoríme o čase zhruba obedovej prestávky v pracovný deň), sa scéna odohrá, len v opačnom poradí. Z vchodu vychádza dáma, trošku viac primaľovaná ako vošla. Nasadá do auta, opúšťa sídliskové parkovisko. Pár minút po nej sa náhli k svojmu služobnému autu on.
A vzduch je čistý.
Dlho sme ich s kamoškami so sídliska, tlačiac kočíky alebo sprevádzajúc bicyklíky s úškrnom sledovali. Cha! Nemravníci. Majú prenajatú tú garsónku ako šmajchlkabinet!
Viete, čo je najväčší gól?
Po rokoch som zistila, že sú manželia. Že majú možno doma len zopár puberťákov a večer nevydržia tak dlho hore, ako oni.
Ale nenájde sa aj nejaké lacnejšie riešenie?
