Budem hovoriť nielen za seba, ale aj za… počítala som… niekoľko desiatok mojich známych. Použijem aj ich skúsenosti, slzy a rozhorčenie. Dovolili mi to. Prikázali.
Ja viem celkom, ale naozaj celkom presne čo napísať chcem a potrebujem a musím, lebo mi moju šialene napnutú, mliekom naliatu hruď rozpučí, keď to zo seba nevytrepem von!
Láska je o tom, aby ma večer objímal a ráno… tiež objímal.
Nuž, začnem takto. Keď som si brala môjho chlapa, tak som vedela, že ho chcem mať stále pri sebe. Že láska je o tom, aby ma večer objímal a ráno… tiež objímal. Že chcem aby občas strčil riad do umývačky a vybral prádlo z práčky. Proste o tom, že rodina má byť doma, spolu, pokope.
Že synovia potrebujú vidieť kvalitný mužský vzor, neuveriteľný potenciál naozajstného chlapa čo chodí do roboty, normálne zarába (toto slovné spojenie by sme si ešte mali vysvetliť) a po večeroch sa venuje rodine a prípadným drobným kazom v domácnosti, ktoré samozrejme zručne a vo chvíľočke opraví a ktorý ako bonus pridá upratanie dvora, ktorý deti zadžabali ostrihaným živým plotom.
Okúpe najmladšieho potomka, s nežnosťou sa pritúli k svojej unavenej polovičke a pohľadom či dotykom ju presvedčí, že ešte nie je koniec dňa.
No… nebyť nejakej podivuhodnej závislosti na tom, že musíme mať peňeži, by to asi aj šlo. Ale keďže treba platiť byt či dom, plyn a vodu a elektrinu a poistku na auto a školu a preventívne prehliadky a plienky a kadečooo … tak by sa nám aj OK žilo.
Ten vonkajší svet si stále pýta peniaze…
Skromní sme doma všetci. Decká prežili aj na jednom aj to biednom počítači. Ja ku kaderníčke (nebodaj iným stajlistkám) nechodievam vôbec. Krásna som aj bez najnovších módnych výstrelkov.
A čo sa stravy týka dokázali sme (naozaj!) prežiť i na zemiakoch a fazuli. Ale ten vonkajší svet, za múrmi toho nášho sveta si furt pýta peniaze. Každý mesiac vybehne nejaký poplatok, nedoplatok, príplatok…
Po šialene ťažkom dva a pol roku a cca 7 rôznych „zamestnaniach“ je jasné že musí ísť… zbohom ostávajte…
Slovo zamestnanie som celkom zámerne dala do úvodzoviek.
Čo si predstavujete pod pojmom zamestnanie?
Neviem čo si predstavujete pod týmto názvom, ale ja nie to, že ráno odíde chlap do práce a večer sa vráti dobitý jak kuň, a na výplatnej páske mu po mesiaci veselo svieti 380 evri.
Ani to že ide robiť na dohodu a dohoda nakoniec neni celkom tak dohodná, ako by bolo dobré na prežitie. Alebo že ide do roboty, kde plat je fajny, poistné platia, ale zistíte že pracovný čas sa predĺžil o dobrých 80%! A šak kedy má toten človek kuň žiť?
No, toľko k téme „normálne“ zamestnanie.
Prečítajte si aj: Príbehy žien, ktoré sa po materskej, či niekoľkých deťoch po sebe, už nevrátili späť do pôvodnej práce. Vymysleli si vlastný biznis, ktorý ich o vlastné deti neoberá.
A normálny plat?
Podľa dôveryhodných zdrojov sa niektorým typom oplatí sedieť doma ako nezamestnaným, lebo vtedy berú normálny plat. Tí, čo za tie isté peniaze chodia denne do roboty, sú – zodpovední, ale podľa niektorých zdrojov hlúpi ľudia.
Takýto človek kuň sa teda po čase – stresu, hádok, plaču, ticha atd. rozhodne, že vyrazí do sveta, lebo šak kde inde by išiel. Musí ísť z rodnej hrudy (a my si to celý národ alibisticky pripomíname ako „normálnu“ súčasť histórie) zarobiť kus peňeži.
Opustí rodinu, ženu a tri deti a ide do sveta
Opustí rodinu, ženu a tri deti (keď to prepočítavam, tak tri štvrtiny mojich priateliek a známych sú doma bez chlapa), takže niekoľko desiatok žien a stoviek detí ostáva opustených doma. Na rodnej hrude. A čaká, že ich tato, chlap, hrdina, dub, stroj prinesie domov dostatok peňazí, aby prežili.
Lenže – tote peňeži na to nestačia… a tak sa druhá hlava rodiny zamestná, strčí nezletilé deti do sociálneho zariadenia a davaj – ide makať, aby bolo z čoho zaplatiť tie poplatky spoza múra.
Nemyslite si, dobre, veľmi dobre prepočítava či sa oplatí platiť štátnu škôlku a chodiť do roboty. Či zvýši nejaká minca, či ostane na nájom! (zabudnite na iné sladké vymoženosti).
A Vy si myslite ze takto zijete len na vychode? Ja som z Bratislavy, byvam tu a takto isto akurat “len” s dvoma detmi fungujem uz sest rokov. Muz v zahranici aby nas uzivil, ja v praci, deti ho poznaju zo skypu. A nie som tu jedina. To je problem celeho Slovenska, ani nam tu pecene holuby do ust nepadaju.
My kúsok od Bratislavy, muž síce v nej robí, ale vidím ho ráno a večer, je síce objatie, ale únava ako kôň, aby sme to všetko zvládli… veru, nielen na východe… aj tu poznám také ženy, také situácie… aj keď je chlap na Sk, vidíš ho len padnúť do postele… teda, ak nepadneš skôr, ako on… podľa horeuvedeného receptu na prácu: robota – deti – dom – záhrada – etc…
Bohužiaľ, realita na Slovensku..a najmä na východe..ale aj tak celý východ volí stále Ficka, takže si za to tak trochu môžeme aj sami. Tak skoro sa to teda asi ani k lepšiemu nezmení
Je mi to veľmi ľúto. Ale ako volí Bratislava a ako ten východ a sever? Kto teda za tú situáciu môže viac? A odkiaľ je väčšina politikov, z BA (napr. taký Paška (KE) stojí za to…)? Prečo sa politici nestarajú o zveľadenie svojho rodiska? To len na okraj k tomu, že na BA ľudia nadávajú, ale keby všetci volili tak, ako obyvatelia BA, možno by bolo lepšie na celom SK. My tu bývame blízko fabriky na autá a je to des, ako tí chlapi bývajú po ubytovniach v príšerných podmienkach a rodiny navštívia cez víkend, to hovorím o tých najšťastnejších. Ale mnohí prehrajú všetko na automatoch a prechlascú. A žijú nie spôsobom, že zaplatím, čo treba, odložím príp. na sporenie (tu sa mnohí zasmejú, ja viem…) a zbytok si užijem (ak niečo zostane, ale skôr nie…). Keď dostanú výplatu, hneď je plná krčma… Proste nešťastní ľudia, povedia si, že keď už som bez ženy, bez detí, aspoň si užijem… A ja rozmýšľam, načo tu tí chlapi sú, keď aj tak nepošlú rodine. Samozrejme určite nie všetci to tak robia, ale tých žien s deťmi mi je ľúto.
Tiez sa pripajam k nazoru, ze sa to nedeje len na vychode…. Manzel kazdy den cestuje do Bratislavy, ak sa zobudim, vidim ho pred 6., ak nie, zostava po nom len rozhadzana postel a vona parfemu v kupelni. Vidime ho vacsinou po 19., tiez je zrely akurat tak na gauc, deti sa mu velmi nechce pocuvat, napocuva sa kolegov cez den v robote. A vikend ubehne ako nic. Je to strasna doba a (az na ten vychod) ako keby ste mi z duse pisali. Ale ako z toho, ako to vyriesit?….
sranda ako niektore porovnaju odchod manzela rano a jeho prichod vecer so situaciou, ked manzel odide trebars v nedelu a vrati sa napr. o 2 ci 3 tyzdne – fakt, velmi podobne situacie.
A este si pozrite ako je voleny ten Smer – na takom Povazi ma Smer tiez velmi vysoke cisla, a napriek tomu je to oblast s najnizsou nezamestnanostou. A takisto si pozrite cisla Smeru a neSmeru v Kosiciach ci Presove (nie su presa vysoke), a nemam pocit, ze by tomu zodpovedala nezamestnanost.
Nepoznate situaciu ludi na severe, juhu a vychode SR a snazite sa tych ludi presvedcit, ze vam sa zije rovnako tazko… najprv si to chodte vyskusat a potom porovnavajte
uz len dodam, ze v tom, co tu bolo napisane, nebolo spomenute este jedno – v dosledku odlucenia sa rodiny aj rozpadavaju, takych pripadov je vela