Ani neviem, ako sa mi to stalo, zbieralo sa to roky. S každým ďalším dieťaťom to išlo akoby dole vodou.
Chcela som toho veľa zvládať, ale nedarilo sa mi. A najmä som chcela robiť všetko správne, tak aby boli všetci spokojní. Paradoxne, dial sa pravý opak.
Bola som stále iba nervóznejšia a frustrovanejšia. Stačilo málo, stretnúť inú mamu, ktorá toho očividne zvládala naozaj veľa, na rozdiel odo mňa a lepšie ako ja.
Bola som v jednom kole, stále v strese, a tak vyzerala aj moja rodina. Moje deti boli rovnako nervózne a rovnako vystresované, ako ich zrkadlo: ja.
Deti sú naše zrkadlo
Až mi raz jedna moja dobrá priateľka povedala, že toto sa zmení, keď sa začnem mať rada, keď sa budem snažiť, aby som sa mala dobre a vtedy sa budú mať dobre aj moje deti. Ak budem spokojná a šťastná, budú spokojné a šťastné aj moje deti.
Najprv som mala pocit, že zošalela, keď mi rozpráva takéto veci. Ja aby som sa mala dobre? Až potom moje deti? Zdalo sa mi to jednoducho sebecké, v absolútnom rozpore s mojou predstavou o materstve.
Nezošalela
Ale potom som sa pristihla pri tom, že možno naozaj nie je niečo v poriadku, keď sa v kuse len obetujem, myslím iba na ostatných a na to, čo potrebujem, kašlem, lebo ja nie som priorita.
Tak som sa rozhodla niečo s tým urobiť. Raz do týždňa mať čas iba pre mňa, pre „moje veci.“ A prinieslo to do môjho života zázračný rozmer.
Prečítajte si aj: Chceli ste hodiť plačúce dieťa o stenu?
Začala som pravidelne behávať a neskôr som sa prihlásila na jazykový kurz. Moja rodina bola v šoku, pretože zrazu som nebola 24 hodín k dispozícii, na čo neboli zvyknutí. Dovtedy som okolo nich v kuse skákala, stačilo, aby si pískli a už to bolo.
Niekedy ani nemuseli písknuť, splnila by som im všetko, ešte svoje prianie nestačili vysloviť. Boli jednoducho rozmaznaní, celkom na mne závislí, bezo mňa neschopní, nepoužiteľní.
Mohla som si za to sama, pretože som tu bola iba pre nich a na seba som zabúdala.
Teraz tu bola novinka:
keď to neurobí za nich mama, kto potom? Museli začať oni, nadšení vonkoncom neboli, čo mohli, to ofrflali.
Ale po čase si zvykli, pridelila som každému nejaké povinnosti primerané veku a dbala na to, aby ich dodržiavali, aby mi nový systém nevybuchol len preto, že sa poddám a urobím to za nich, aby to bolo rýchlejšie, lepšie a dokonalejšie.
Môj pocit vyhorenosti opadol.
Začala som konečne po rokoch cítiť, že to mám znova v rukách – práve pre to, že som ich uvoľnila z pút, ktoré som si sama nasadila. Už neprahnem po dokonalosti, nie som tu len pre ostatných, ale mám aj „svoje veci,“ a som hrdá na deti, ktoré sú zrazu oveľa schopnejšie a samostatnejšie.
Ak na seba budete zabúdať, mamy, môžete zhorieť ako fakľa. Zapamätajte si, že ak chcete šťastnú rodinu, musíte začať od seba.
(19 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?
Vianočné vinše
Deti vyrastú, odídu a zoberú si so sebou našu mapu
Hádanky o zime a snehu
OČR počas Vianoc
Pekný článok. Autorke by som rada odporučila knihu Dosť bolo dokonalých mám, v ktorej sa autorka vo veľkej miere venuje porovnávaniu sa s inými a ich následkami a aj tomu, ako nás ničia naše vlastné očakávania. A v prípade, že je veriaca aj knihu Mamy v jednom kole. Je o usporiadaní životných priorít, a mne osobne veľmi pomohla a otvorila oči.
Možno Vám tieto knižky pomôžu tak ako pomohli mne.
Svätá pravda. Deti, okolo ktorých rodičia skáču, robia všetko za nich, sa nič nenaučia. Deti sa predsa radi učia samy, treba ich nechať, aj keď robia chyby.
Nejako sa v článku nespomína muž, frajer či otec detí, áno prišiel domov z práce chcel sa dobre najesť, zistil že ho chrbát boli tak dostal masáž, potom zavolal kamarát, že pivečko, tak šiel vrátil sa keď už deti spali. Ak to takto nejako fungovalo, tak by som ho vítala vechťom do tváre.