Instagramová # mama na tretiu. Evelin má doma slečnu, a chlapcov dojičky. Nikdy nečíta knižky a články o výchove, spoliehajú sa s manželom na vlastnú intuíciu.
Veľa spriazdnených duší folowerov z radov “tiež chcem po pôrode niečo spraviť so svojim huspeninovým telom” si získala piatkovými výzvami v projekte, ktorý nazvala “Z kvôčky kočka”.
“Som odporcom práškových diét a podobných kravín …”
Doma má slečnu a synov – dvojičky. Dá sa starostlivosť o mladú dámu a dvoch dobrodruhov porovnať? Nemám asi klásť otázku, čo je ľahšie, že?
V niečom áno, v niečom nie. Každé dieťa musí cítiť, že je ľúbené, že mu venujeme čas na jeho individuálne potreby a občas je aj stredobodom pozornosti rodiny. Preto sa snažíme ku každému z nich pristupovať tak, ako daná situácia a vlastne i dieťa vyžaduje.
S Karinkou vediem babské rozhovory, občas snívame, aké by to bolo mať Falabellu (poníka) a popri tom jej kontrolujem domáce úlohy. Chlapci, aj napriek tomu, že sú dvojčatá, tak vyžadujú každý inú starostlivosť. Kristiánko je chlapec bez zábran, rád sa jaší, svojou rečou debatuje s celým svetom. A Leonardko? Ten sa najskôr musí okukať, a až potom sa „rozbehne“.
Kto je u vás doma ten prísny. Ty, alebo Tvoj manžel?
No na túto otázku som hľadala odpoveď u Karinky, ako to vníma ona. Predsa len z našich troch detí sa k tomu vie vyjadriť najlepšie. Povedala, že sme rovnako prísni. Citujem: „Obaja ste strašne prísni.“ Tak asi tak, keď prehovorí začínajúca puberta:-D.
Mnoho mamičiek dnes vyhľadáva alternatívne spôsoby výchovy, alebo naopak návrat k tradíciám. Čo ste si na deťoch vyskúšali vy? Čo z toho prešlo testom ako správna voľba a čo radšej nerobiť?
Neviem, či to je mojou lenivosťou, alebo čím, ale nikdy som neštudovala knihy a ani články venované tejto téme. Vychovávame tak, ako to cítime a vnímame. Môj názor je nedovoliť deťom všetko, aj keď teraz frčí iný trend. Asi sa nadarmo nehovorí: „Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko.“
Dôležité je spoľahnúť sa na svoju intuíciu. Často sa stretávam s názorom mamičiek, že nechcú deťom robiť policajtov. Nevadí im, ak ich deti budú nevychované, hlavne nech sa vedia v živote obracať. Že ich nechcú vychovávať tak, ako boli vychovávané ony, lebo sú nepriebojné a majú slabé sebavedomie.
Mňa rodičia nikdy netlačili do toho, aby som prvá stála v rade a za každú cenu vyskakovala z davu. Myslím, že tým moje sebavedomie neutrpelo. Naučili ma, že musím poznať seba samú, uvedomovať si svoje nedostatky i prednosti, vedieť sa zhodnotiť.
Deti ľúbme také, aké sú. Sú naše a každé z nich je jedinečné. Neporovnávajme ich so súrodencami, či rovesníkmi. Teraz pri dvojičkách to mám dennodenne na očiach a vlastne aj v ušiach, keď sa hryzú. Vyšli z jedného bruška skoro v tom istom čase a sú to protiklady ako vyšité. Kým jeden poslušne stojí pri mne, tak druhý si beží svojím smerom. Jeden sa podelí s chrumkami a druhý si naberie plné hrste, otočí sa a tlačí ich rýchlo do seba, len aby mu to niekto nezobral.
Dieťa je fajn učiť samostatnosti. Napríklad, nech si vypýta a zaplatí samo zmrzlinu, či bagetu. Možno prvýkrát si tú jahodovú pýta šepotom, ale ďalší raz bude už smelšie. Takto si vybaví niečo samé. Je to super pocit pre dieťa a zároveň aj pre rodiča.
So školáčkou a dvoma chlapcami musí byť náročné tvoriť rodinný program, ktorý je zaujímavý pre každého. Ako trávite spoločný čas?
Zatiaľ sú chlapci vo veku, že im je jedno, kde sú. Hlavne, že vidia tých, ktorých poznajú. Nás málokedy nájdete sedieť pri káve, alebo pobehovať po nákupných centrách a voziť sa na atrakciách, ktoré ponúkajú. Spoločný čas mimo domu je venovaný skoro vždy turistike, alebo hocakému výletu v prírode. Keď počasie nepraje, tak sa jašíme doma, deti tancujú, predvádzajú sa jedno pred druhým a tretím.
Ako sa vaša dcérka zhostila úlohy staršej sestry? Pomáha vám s chlapcami, alebo ich naopak vyháňa zo svojej izby:)
V tomto a vlastne nielen v tomto je perfektná. Je to moja malá opora a zároveň veľká pomoc. Tehotenstvo bolo jedným veľkým bojom o chlapcov a veľmi to vnímala, aj keď v tom čase mala len 7 rokov. Viete čo ich upokojilo, keď plakali v inkubátoroch, či na novorodeneckom oddelení? Keď mi plakali počas nocí na izbe a ja som už strácala silu popri odsávaní a starostlivosti? Jej spev, ktorý som im púšťala z mobilu.
Juj, slzy sa mi tisnú do očí, keď si na to spomínam. Často spievala brušku a mne, keď som ležala a vlastne spala. Ja som sa počas tehotenstva hrala na medveďa. Pomáha mi denne, neomrzelo ju to.
Vie ich nakŕmiť, zabaviť a aj prebaliť. Čo sa týka jej izby, tak tam ich veľmi nevpúšťa. Má tam nainštalovanú svoju zberateľskú Schleich stajňu s koňmi, jazdcami a to by bolo i mne ľúto, keby jej to rozobrali.
Príchod dvojičiek, dokonca chlapcov, musela byť pre vás obrovská zmena. Mali ste obavy, ako to dáte?
Bola to zmena, vlastne stále je. Či som mala obavy? Jedinou obavou bolo, či ich vynosím a či nám prežijú. Na to, či to dáme, som ani nepomyslela a vôbec som sa tým nezaťažovala.
Ako ste zvládli nábeh na spoločný režim – spánok, dojčenie a každodenné prechádzky?
Bez manžela, mojich rodičov a Karinky by som to ťažko zvládala. Prvé 3 mesiace boli pre mňa a vlastne pre celú rodinu asi najnáročnejšie. Zo začiatku sa v noci pri nich striedala moja mama a manžel, aby som si aspoň na pár hodín medzi odsávaním pospala. Silou mocou som si chcela splniť túžbu dojčiť.
Štyri mesiace som odsávala každé tri hodiny denne, prikladala si drobcov, a to ma veľmi vyšťavovalo. Jedno odsávanie mi trvalo aj hodinu, do toho starostlivosť o dvojičky, ich vyšetrenia u lekárov, domácnosť a v neposlednom rade i Karinka.
Mnoho čerstvým mamičiek má dnes s dojčením problémy a to nemusia mať ani dvojičky. Tie neobišli ani teba.
Myslím, že nielen dnes. Problém s dojčením mali ženy aj v minulosti. Veď často mali „dojky“, ktoré cudzím deťom dávali mliečko, a keď nebolo iné, tak sa išlo na kravské. Myslím, že ohľadom dojčenia som urobila všetko – od babských receptov, cez rady laktačnej, cievkovanie a prikladanie.
Chlapci boli dokrmovaní už v nemocnici. Dostávali taký mix materského a umelého mlieka. Kristiánko sa naučil pekne prisať, ten aj čo to popapal. Lenže keď začal plakať Leonardko a bola som na nich sama, tak som nevedela, čo skôr. Tíšiť dieťa, či nechať ho plakať, aby druhý v pokoji papal? No jasné, že som ho začala tíšiť. U nás to bolo i je tak, že keď začne jeden plakať, tak synchrónne sa pridá druhý. Veď sme bratia, ideme v tom spolu. Najlepšie by bolo mať ich na prsiach oboch, ale Leonardko sa nevedel prisať.
Prvé týždne doma papal skoro po kvapkách a to som mu doslova kvapkala mliečko z fľašky do pusinky. Jeho kŕmenie bolo náročné. Celé kŕmenie oboch chlapcov trvalo zo začiatku dlho, veľmi dlho mne samej, aj viac ako hodinu. Prechod na umelé mliečko bolo asi najťažšie najmä pre mňa samú, tak veľmi som túžila dojčiť. Im, kým mali umelé mlieko mixované s materským, nerobilo žiaden problém, ale keď už bolo len umelé, tak sa už čo to ozvalo. Vyskúšali sme viaceré a napokon sme zostali pri Sunare, to im chutí a sú spokojní.
Čo ťa teraz doma najviac zamestnáva?
Žeby deti? 😀
Snažím sa s nimi čo najviac hrať, čítať im a jašiť sa. Potom si chcem vyčleniť čas vždy aj na Karinku. ☺ Som taká trafená, že skoro každý deň chcem mať povysávané, navarené, a to ma vie celkom kvalitne zamestnať.
Popri starostlivosti o rodinu ste si našli čas aj na svoj osobný projekt Z k(v)očky kočka. Čo ťa motivovalo k zmene životného štýlu?
Osobný projekt, hmm… V januári 2018 som mala narodeniny a dostala som opušťák ísť sa socializovať s kamarátkami do divadla a potom posedieť a podebatiť. Len nastal problém, ja som normálne nič na seba nenatiahla. Viete, keď ste doma pri deťoch, tak v tých teplákoch sa necítite. Keď idete s deťmi k lekárovi, tak to nejak neriešite, lebo však ani nie je kedy. Raz jedno plače, raz druhé, potom si grcne, v aute rozmýšľate, či máte všetko pobalené. Ale, keď idete do spoločnosti, tak už rozmýšľate.
No natiahla som na seba až jedny šaty, ktoré dostali počas tehotenstva prívlastok tehotenské. Zaťala som sa, že nie, toto takto nemôže ostať. Po týždni či dvoch som bola zas v bežnom režime. Ešte som mala asi dva pokusy, také záchvevy, že idem so sebou niečo robiť, ale vždy som to vzdala.
V apríli som si povedala, že fakt už je toho, teda MŇA dosť (na celé zrkadlo som bola 😀 ) a rozmýšľala som, čo urobiť, aby som vydržala. No nič lepšie ma nenapadlo ako to zverejniť. Odvtedy som to brala ako záväzok. Že to proste nemôžem vzdať, nedá sa to len tak zmazať a ľudia o tom vedia. A tak to celé začalo.
Každý piatok venujem výzve príspevok, spoločne so žienkami sa motivujeme. A ideme už tretiu vlnu výzvy. Nie som žiaden certifikovaný tréner či nutričný špecialista. Len píšem, čo pomáha mne. Som odporcom práškových diét a podobných kravín, čo vytiahnu len bubáky z vrecka.
S rodinou žiješ veľmi aktívne. Aký šport preferujete vy rodičia a aký deti?
Ja rada behám, hopsám, cvičím a vlastne taká všehochuť. Manžel objavil v sebe bežca, lozí rád po skalách. Karin uchvátilo karate. Všetci máme radi prírodu, turistiku a naše Slovensko.
Nájdeš si ako mama popri domácnosti a deťoch čas na koníčky a starostlivosť o seba?
Jasné, ale len v tom čase, keď chlapci spia a ja ich vtedy akurát tlačím v kočíku, inak nie. Zatiaľ to neviem 😀 . Veď ku kaderníčke sa chystám už vyše roka… Môj koníček je pôsobenie na instagrame. Je to miesto, kde sa virtuálne porozprávam s maminkami.
Čoskoro ti končí materská dovolenka. Aké sú tvoje ďalšie profesionálne či rodinné plány? Alebo – čo s načatým životom?
Doma mi nie je zle, nesťažujem sa. Ale rada by som sa, ak budem môcť, vrátila späť do práce. Pracujem v Univerzitnom vedeckom parku Žilinskej univerzity v Žiline a je to miesto, kde by som sa rada vrátila a zotrvala. Celkom som sa našla v písaní príbehov, rozprávok, vymýšľaní reklamných sloganov…sama rozmýšľam ako skĺbiť rodinu, prácu a to, čo ma baví 🙂
(12 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Pôrodnica Koch výrazne znižuje ceny za pôrod
Čo povedať, čo nepovedať (tomu, koho máte radi)
Ovčie kiahne (varicella): aké sú príznaky a ako kiahne vyzerajú?
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Bolestivá menštruácia u dievčat
