Predstavujeme vám: Mgr. Katarína Horňáková, logopedička

„Moje dieťa používa len posunky.“ „Dcérka sa zajakáva.“ „Kedy sa naučí hovoriť „r“?“ „Koľko slov má používať trojročné dieťa?“ Takéto a podobné otázky kladiete Mgr. Kataríne Horňákovej v Poradni logopéda.

Pani Horňáková, čo vám učarovalo na odbore logopédia?

Bude to znieť ako fráza, ale moje povolanie je aj mojim poslaním. Môj muž mi (nahlas) závidí, že môžem robiť to, čo ma naozaj baví. Rada pracujem s ľuďmi – s deťmi alebo ich rodičmi. Fascinuje ma rečový vývin a ľudský mozog. Komunikačný problém každého môjho klienta je pre mňa hádankou.  

Vyštudovali ste odbor klinickej logopédie na Univerzite Komenského v Bratislave a po klinickej praxi na Slovensku aj logopédiu na Torontskej univerzite v Kanade. S akými skúsenosťami ste sa vracali domov?

Vracala som sa nielen s bohatými skúsenosťami z klinickej praxe (v Kanade som aj ako logopéd pracovala), ale aj s novými nápadmi, s optimizmom riešiť problémy, s odvahou tvoriť nové veci a ťahať slovenskú logopédiu dopredu. Severná Amerika je úžasná v tom, že vám ponúka neuveriteľné možnosti ďalšieho vzdelávania a rozširovania schopností a vedomostí, a ja som to aj využila. Kanada mi však dala aj vnútorný pokoj a sebavedomie. Mám tam veľa dobrých priateľov, môj muž je napoly Kanaďan a tiež sa nám tam narodil prvý syn. Kanada je pre mňa druhým domovom. 

Mám švagrinú, ktorá žije v Španielsku a tá mi hovorila, že prvé slovíčko malých Španielov je väčšinou „aqua“ (voda). Sú nejaké typicky prvé slovíčka u nás a ktoré sú tie „kanadské“ (teda v angličtine)?

Neviem, či môžeme hovoriť o typických prvých slovíčkach. Tradične sa hovorí o slovách mama a tata, ale poznám veľa detí, ktorých prvé slová boli bager, auto alebo vysávač (samozrejme v ich skomolenej podobe). Závisí to od záujmov dieťaťa a od slov, ktoré často počujú od ľudí v ich prostredí. Medzi najčastejšie prvé slová v slovenčine patria napr. to, toto, tam, tu, ne (nie), ham, hav, daj a pod. V angličtine existujú celé zoznamy prvých slov, u nás sa taký zoznam vypracováva. Prvé slová našich synov boli ham, gó (gól) a da (daj) v slovenčine, car (auto), hi (ahoj) a up (hore) v angličtine. 

Sú v rôznych krajinách / jazykoch rozdiely vo veku, kedy dieťa začína hovoriť? Učia sa napr. malí Rusi jazyk rýchlejšie ako Nemci?

Neviem sa vyjadriť k ruštine a nemčine, ale môžem porovnať angličtinu a slovenčinu. Deti vyrastajúce v anglicky alebo slovensky hovoriacom prostredí začínajú hovoriť približne v rovnakom čase (okolo 12. mesiaca). Tiež v približne rovnakom čase spájajú dve slová dokopy (18. – 24. mesiac). V čom sa tieto dve skupiny odlišujú, je začiatok používania gramatiky. Zatiaľ čo v angličtine sa prvá gramatika objavuje v dvojslovných spojeniach, slovensky hovoriace deti používajú prvú gramatiku už pri jednoduchých slovách, napr. slová ako kávu, pije, ide, daj …

V praxi sa venujete deťom a organizujete aj kurzy pre rodičov. Na čo sa zameriavate?

Mojou srdcovou záležitosťou je tzv. raná intervencia, čo v ľudskej reči znamená poskytovanie včasnej pomoci deťom so špeciálnymi potrebami, ale aj deťom, ktoré sú ohrozené (rizikové) z hľadiska vývinového zaostávania. To znamená, že v našej súkromnej poradni Inštitút detskej reči pracujeme s deťmi od najútlejšieho veku a ich rodičmi. Uvedomujeme si, že návšteva logopéda raz za týždeň nestačí na dosiahnutie želaných výsledkov, preto veľkú časť našej práce venujeme rodičom detí, ktorých učíme, ako pracovať s deťmi v domácom prostredí. Ak sa stimulácia reči robí každý deň pri bežných denných činnostiach alebo pri hre, pomoc je efektívnejšia. Snažíme sa o propagáciu tohto prístupu, ale v našich podmienkach to nie je ľahké.  

S akými problémami sa na vás najčastejšie rodičia obracajú?

Častými návštevníkmi našej poradne sú deti, ktoré sa oneskorujú vo vývine reči, deti so špeciálnymi potrebami (napr. deti s Downovým syndrómom, autizmom, detskou mozgovou obrnou), deti s poruchami výslovnosti, deti so zajakavosťou, ale aj deti s poruchami učenia, pozornosti, správania. Tešíme sa tomu, že máme aj veľa detí vo veku pod dva roky, u ktorých je veľmi dobrá prognóza. Veľa rodičov prichádza do našich kurzov sa učiť ako rozvíjať reč dieťaťa. Sú to zaujímavé stretnutia, ktoré mňa osobne nesmierne inšpirujú. A tiež nás vyhľadáva dosť veľa rodičov ohľadne bilingvizmu – ako pristupovať k bilingválnej výchove dieťaťa. 

Keď sa mi narodila dcérka, mal starší chlapček 18 mesiacov. Pamätám si, ako mi telefonicky do pôrodnice oznamoval: „Mami, zapadá slniečko.“ Keďže to bolo moje prvé dieťa, neuvedomovala som si, ako rýchlo začal rozprávať. Na druhej strane sú deti, ktoré v tomto veku hovoria len zopár slov a aj to patrí do normálu. Kedy sa vlastne máme už ako rodičia začať znepokojovať a kontaktovať logopéda?

Aj obavy rodiča sú dôvodom na to, aby rodičia kontaktovali logopéda. Logopéd môže rodiča upokojiť, vysvetliť, čo môže očakávať, čo je „normálne“ a čo nie, čo robiť a čoho sa vyvarovať. Logopédi by chceli vidieť vo vývine reči dieťaťa nasledovné míľniky: prvé gestá do 12. mesiaca, prvé slová do 18. mesiaca, dvojslovné kombinácie do 24. mesiaca, rozvité vety do 30. mesiaca a používanie spojok a gramatiky do 36. mesiaca. Netreba však robiť unáhlené závery len na základe počtu slov alebo dĺžky vety. Treba si vytvoriť celkový obraz o dieťati, napr. o tom, ako sa hrá, či sú v jeho správaní prítomné predpoklady pre ďalšie rozvíjanie reči, ako rozumie, ako používa gestá, ako rieši problémy a pod. A práve v tom môže pomôcť logopéd. 

Ako prebieha návšteva vo vašej poradni a čo by sme si mali predtým, ako k vám prídeme, všímať?

Na návštevu sa netreba zvlášť pripravovať. Ja odporúčam rodičom, aby si napísali všetky otázky na papier, aby na nič nezabudli. Na našich stretnutiach sa hráme, pričom pozorujeme komunikačné schopnosti dieťaťa. Potom pozorujeme, ako sa rodič hrá a komunikuje s dieťaťom, aby sme mohli navrhnúť efektívnejšie spôsoby komunikácie. Počas návštev často riešime konkrétne komunikačné problémy, odpovedáme na otázky, ukazujeme rodičom, ako rozvíjať reč dieťaťa doma pri rôznych aktivitách. Ja dúfam, že od nás odchádzajú vyhrané deti a rodičia, ktorí si odnášajú kúsok rozumu, inšpirácie a motivácie.  

Máte dve detičky. Aké výhody či nevýhody majú deti logopéda?

Som profesionálne deformovaná, takže sa snažím používať efektívne stratégie v komunikácii s našimi deťmi. Okrem toho ich rečový vývin je pod mojim drobnohľadom. Myslím, že im to nevadí, lebo rozprávajú radi a veľa. V nevýhode je asi len môj muž, ktorého častokrát nabádam k efektívnejšej komunikácii s jeho synmi. A môj muž dodáva, že nevýhoda mamy alebo ženy (zanietenej) logopédky je, že nemá veľa času.

Ste spoluautorkou „Knihy o detskej reči“. Čo vás viedlo k jej napísaniu a aké informácie v nej môžeme nájsť?

Ešte počas môjho pôsobenia v Kanade som sa snažila o preklad jednej knižky pre rodičov z angličtiny do slovenčiny. Knihu som preložila, ale nikdy sme ju nevydali kvôli istým problémom. Odvtedy som snívala o napísaní podobnej knihy. Keď som sa vrátila na Slovensko, mala som už dosť vlastných skúseností, aby som začala písať. K spolupráci som pozvala moju priateľku a kolegyňu Svetlanu Kapalkovú a pani docentku z katedry logopédie Marínu Mikulajovú. A tak vznikla naša knižka. Je o tom, ako sa vyvíja reč slovensky hovoriaceho dieťaťa od narodenia do troch rokov a ako ju rozvíjať v jednotlivých obdobiach. Nájdete v nej veľa príkladov, praktických návodov a fotografií aj zo života našich vlastných detí.  

Ako ste sa zoznámili s internetovým „babetkom“ a je niečo, čo vás v Poradni logopéda prekvapuje?

Už sa nepamätám, kde, kedy a ako som sa s „babetkom“ zoznámila. Ale viem, že som sa dosť rýchlo stala závislou. Nie je deň, kedy by som neklikla na babetko. Raz som oslovila rodičov „babetka“ s ponukou robiť Poradňu logopéda a oni ma veľmi milo medzi seba prijali. A prekvapiť ma môže už asi len môj muž a moje deti. Vážim si názory a otázky všetkých rodičov. Nemám však rada, ak niekto znevažuje prácu logopéda. A tiež mi je ľúto, ak sa všetkým rodičom a deťom nedostane adekvátnej pomoci.  

Foto: rodinný archív