Rozhovor s Rišom Čanakym

Ahoj Richard, na babetku.sk ťa poznáme takmer výlučne len ako úspešnú dvojicu spevákov pre deti  – Riško a Mária. Mne to pripomína slávne umelecké dvojice ako napr. Voskovec a Werich, Lasica a Satinský. Ako  sa v tejto dvojici vidíš Ty?

Je to o zábave a zázračnom detskom svete. To sa inak robiť ani nedá. Nás to baví a kým nás to aj baviť bude, tak aj náš program bude autentický a pravdivý. Neriešim to, ako nás vnímajú druhí, lebo to by som sa asi zbláznil. Dôležité sú pre nás deti. A  ich reakcie na koncerte sú pre nás tým hlavným „pocitom“.

Ako ste sa vlastne s Máriou stretli a prečo ste sa rozhodli nahrávať CD-čka a koncertovať práve pre tie najmenšie deti? Nezdalo sa ti to tak trochu  „pod úroveň“ venovať sa piesňam pre deti? Mal si predsa za sebou už nejedno úspešné CD so skupinou Kompromis určené najmä pre mladých ľudí a neskôr si začal robiť muziku aj len pod svojím menom (www.richardcanaky.sk), teda dalo by sa povedať, že si sa „osamostatnil“?

Všetko sa to dopĺňa. Mne nerobí problém v hudbe sa zrazu preorientovať. Nikdy som nebol uväznený len v jednom hudobnom štýle. Je mi blízke country, RnB, Rock, Funky, a samozrejme aj ľudovky a detské pesničky. Všetko sa dá využiť a obohatiť niečím novým.

Keď sa nám začali rodiť prvé deti v rodinách /Mária má svoju a ja svoju/, začala vznikať potreba niečo im púšťať na CD. A problém bol, že sme nenašli skompletizovanú detskú tvorbu pesničiek na ktorých sme vyrastali my a to v podobe, ktorá je uchu blízka. Bez elektroniky a synťákov. Máriu poznám cca 17 rokov a dúfam, že ešte aspoň 17 to hudobne spolu potiahneme.

Čím ťa koncertovanie a hudba pre deti obohatila? Bola inšpiráciou aj pre tvoju hudobnú tvorbu pre dospelých? A naopak, vidíš v tom aj nejaké negatívum? Nie je to pre teba príliš nudné a jednotvárne stále len to isté spievať s deťmi dookola na koncertoch po celkom Slovensku? (Ešte aj musíš byť k tomu „šašovsky“ oblečený…)

Ako som spomínal. Je to o pestrosti. Nie o nude. Ja naďalej mám svoju kapelu FBI a koncertujem dokonca aj s Máriou pre mládež a dospelých, takže naše detské koncerty sú síce gro čo robíme, ale obohacuje sa to rôznymi inými akciami. A cestovať po našom krásnom Slovensku je nad mieru relaxačné. A kostým je milé spestrenie a možnosť byť zrazu rozprávková bytosť…

Ako si sa vlastne dostal k hudbe? Kedy si objavil  v sebe hudobný talent a kto ťa v tom najviac podporoval?

Hudbu vnímam od malička, aj keď som nikdy nemal možnosť študovať tento odbor. Som teda skôr samouk. Môj otec tiež hrával v mladosti a mal kapelu, takže k tej muzike sme mali všetci dosť blízko. Začínal som najmä folkom, country. Som vlastne pesničkár. Aj na koncertoch rád komunikujem s ľuďmi a chcem, aby dostali toho viacej ako len sólo pesničky. Je to o atmosfére a vzájomnom cítení sa s divákom-poslucháčom.

Spievaš si aj doma v kúpelni a vôbec spievaš niekedy aj pre radosť svojej manželke alebo svojim deťom? Dávaš si svoje piesne doma „odobriť?“  Vedieš deti bližšie k hudbe? Dá sa dnes zo spievania uživiť aj rodina?

V kúpeľni robím len hlasové cvičenia. Znejú hrozne samé o sebe, tak nech je to aspoň v kúpeľni.  Rodinke spievam každú novú pesničku a niekedy ma dokonca počúvajú.

Deti sú veľmi hudobne aktívne. Najmä dcérka, ktorá tancuje, hrá na flaute, klavíri, spieva atď… Uživiť hudbou? Ako kedy. Keď sú koncerty a je ich dosť, tak sa to dá, aj keď sú nutné k tomu ešte ďalšie aktivity. Ale ak sa to všetko hodí do jedného vreca „hudba“ tak povedzme, že pri veľkom úsilí sa hudbou uživiť-nachovať dá. Minimálne nakŕmiť.

Nedávno sme si ťa mohli vypočuť  aj v priamom televíznom prenose (22.1.2010) v súťaži Eurovision Song Contest Slovakia 2010. Prečo si sa do tejto hudobnej súťaže prihlásil a ako vnímaš svoj súčasný úspech v tejto súťaži? Predstav nám trochu skupinu FBI, s ktorou v tejto súťaži spievaš. S akou pesničkou súťažíš a čo ňou chceš ľuďom povedať? Nie je to len ďalší song o láske?

Prihlásiť sa do ESC bol nápad nášho managera Vlada Bisa. Bol to spontánny nápad, keď sme sa vracali z nášho výletu vo Veľkej Fatre. A tak sme poslali pesničku Zlomené krídla, ktorá však vôbec nebola nová. Bola to tzv. šuflíková z roku 2001. Bola na svete, ale my sme ju moc nehrávali. Bola zabudnutá. V tom čase sa však nahrávala na naše nové CD. No keďže CD vychádzalo až v decembri, nešlo o konflikt záujmov a pesničku sme mohli poslať do súťaže.

Ja som dosť veľký trémista a mal som trému aj vo štvrťfinále. My sme nerátali s postupom. Boli sme radi, že sme vôbec boli vybraní z 239 kapiel medzi 60 tých, ktorí sa mali možnosť odprezentovať pred kamerami. Pesnička bola pôvodne svadobná pesnička pre jednu moju priateľku. Zmenil som jej text a tak vznikli Zlomené krídla. Pieseň je o kríze aj o nádeji. Je o tom, že ktosi vyšší nad nami bdie a dvíha nás v čase, keď po nás ani pes neštekne. Nie sme tu na zemi sami a mali by sme byť vďační za tých, ktorí sú tu s nami.