Tri a viac… s Nikoletou

Na našom fóre sa riešia rôzne veci. Od podstatných životných rozhodnutí, radostí, problémov s výchovou, vzťahmi, detskými chorobami, až po otázky typu Čo dnes obliekate deťom? Veď má byť až 28 stupňov! Ďalších 7 e-kamošiek s rovnako starými bábätkami sa pridá do diskusie. Aj na toto sú dobré šuflíčky. Júlovky, augustovky, májovky…a ročníky.

Nikoleta by asi musela stráviť kvantum času na internete, keby sa o svojich deťoch bavila výlučne s maminami, ktoré majú doma ich rovesníkov. Musela by totiž poletovať minimálne medzi šiestimi fórami. A tak otvorila diskusiu s názvom TRI A VIAC… Bolo to pred dvoma rokmi. Vtedy čakala svoje piate dieťatko.

Predstav nám tvoje detičky…

Nuž, sme obyčajná rodina ako každá iná, s malinkým rozdielom, máme viac detí ako je bežný priemer na Slovensku. Prvý sa nám narodil Alexander, 18.5.1998. Bolo to prvé dieťa a na to sa nikdy nezabúda (i keď na narodenie žiadneho z našich detí nezabudnem, toto bolo iné, také zázračné, hneď už v nemocnici som vedela, že teda nebudeme mať “len” dve deti J). Keď mal 9 mesiacov, pochytila ma šialená túžba po ďalšom bábätku. A tak sme sa snažili a 31.3.2000 sa nám narodila Karolínka, na moju veľkú radosť, dievčatko. Väčšina reakcií okolia bola: “Jej, máte párik, tak už máte všetko.” Ale nemali sme. A potom už to šlo samo od seba J – 31.8.2001 sa nám narodil Filipko, výnimočný nielen svojou pôrodnou hmotnosťou vyše 4kg, 3.1.2003 prišiel do našej rodiny Riško, naše stále usmiate slniečko. Po Riškovi sme mali trošku dlhšiu prestávku ako dovtedy, no ale túžba po bábätku sa ozvala znova a 27.6.2005 k nám prišla naša princezná Elizabeta a po roku, 21.7.2006, sme si z pôrodnice doniesli najmladšieho člena našej rodinky – Maximka.

V zime sme s dievčatami z Júloviek 2005 rozbehli cvičenia na fitloptách. Keď sme sa ťa pýtali, či sa pridáš, začala si vyratúvať: v pondelok chodím s Maximkom na fitlopty pre deti, v utorok a štvrtok mám zrána plávanie s najmenším, potom materské centrum, tú stredu by som mohla. Rozvrh máš teda nabitý. Ako zvládaš pri tvojom aktívnom dennom programe vašu domácnosť?

Na túto otázku vôbec nie je jednoduchá odpoveď. Aj keď by sa tak možno na prvý pohľad aj zdalo… Mám kamarátku, ktorá mi s domácnosťou pomáhala, keď bola ešte sama na materskej dovolenke. Ja som jej na oplátku pomáhala s niečím iným, čo ona nezvládala. A teraz je náš vzťah už profesionálny, takže je u mňa 3 x do týždňa.

Jeden by povedal, že pri takomto servise by som mohla doma sedieť s nohami na stole a ani prstom nepohnúť. U nás to ale akosi neplatí, stále mám doma čo robiť. Ráno, keď vstanem, sa to začína a končí, až keď deti spia. Potom ešte odpracem, čo sa tu nazbieralo podvečer, aby som sa ráno nezobudila do neporiadku…

Veľkáči prídu zo školy, treba sa s nimi učiť. Ako trávite „poškolské“ popoludnia? Delíš si ten čas na čas pre veľkáčov a čas pre maláčov ? Alebo…?

Máme letný režim. To znamená, že školáci prídu domov o dosť skôr pred škôlkarmi, aby si urobili úlohy, naučili sa a nachystali veci na ďalší deň a potom už môžeme ísť spolu von a byť tam snáď až do večera. V zime je to iné, netrávime toľko času vonku, a tak fungujeme v zimnom režime. “Zbieram” ich naraz a čo treba, robíme spolu. Ale fakt je, že zatiaľ sa nemôžem sťažovať na školákov, sú veľmi šikovní a značne samostatní, takže už fungujeme poväčšine len na kontrole úloh, aj to nie vždy a všetkých, nechávam to na nich, spolieham sa, že už vedia, aké majú povinnosti a že si ich budú plniť zodpovedne, samozrejme, primerane ich veku. A mám pocit, že to funguje. Kým sa k deťom správam ako k bábätkám, tak sa aj oni správajú ako bábätká, no keď ich nechám sa slobodne rozhodnúť, sú zrazu akýsi iní…

A samozrejme, aby som nezabudla na tých najmenších, tak s tými trávim čas intenzívne dopoludnia J.

Ako ich ráno rozvážate a poobede zvážate – škola, škôlka, krúžky?

Ráno rozváža manžel. Je jednoduchšie, keď on sám vezme 4 deti a rozvezie do školy a škôlky, ako by som to mala urobiť ja ešte s ďalšími 2 malými deťmi, ale aj to niekedy musím. No a poobede mám zas službu ja. Nevýhoda je, že škola je dosť ďaleko a zatiaľ nie som stotožnená s myšlienkou, že by som deti nechala cestovať samé MHD. No a keď k tomu pridám nejaké krúžky, aj tak musím poobede sadnúť do auta a rozvážať, tak je to už asi jedno, keďže má Alex a Kajka 2x do týždňa klavír v ZUŠ, 1x výtvarnú a 2x plávanie. A to ešte môžem byť rada, že im zatiaľ vyhovujú rovnaké aktivity. Maláci zatiaľ majú krúžky v rámci škôlky, a tak robím taxík len veľkáčom.

Raz za sto rokov sa mi stane, že som mimo mesta a do večera nie som k dispozícii. Na to, aby sa zmenežoval výpadok môjho matersko-logistického výkonu, sú obyčajne zapotreby aspoň traja ľudia. Babka donesie chalanov domov zo škôlky, potom nastupuje manžel, ktorý ich odvezie na tréning, zatiaľ musí nabehnúť tretia dablérka, ktorá odvedie Pavlínku zo školskej družiny na folklór a odtiaľ ju už privezie mama spolužiačky zo susedného domu. Vie tvoja rodina zafungovať aj bez teba? Minimálne keď si bola v pôrodnici, to nejako fungovalo…

Ufff, tak toto je dosť ťažké, lebo naše babky sú ďaleko, manžel je len jeden, ale kamošky v prípade núdze fungujú J. Je fakt, že mne sa nestáva často, aby som bola niekde úplne mimo mesta, ale pôrodnica veru bola. Minulý rok si to manžel asi vcelku užil, síce nie so všetkým, ako to mám bežne ja, lebo to bolo v lete cez školské prázdniny, a teda žiadna škola ani krúžky pre školákov. Riešil len rozvoz škôlkarov do a zo škôlky, ale aj to mu určite dalo zabrať, keďže nebol zvyknutý. Popri tom potreboval nakúpiť (samozrejme, s deťmi, nie ako on rád – sám) a zvládnuť aj všetky nevyhnutné domáce práce. Ale dopadlo to dobre, aj keď teraz sa už vôbec nehrnie na materskú dovolenku ako kedysi, keď sme mali len 2 deti a tvrdí, že aj keby čo robil, tak by to nezvládol (asi sa mi snaží lichotiť J).

Som hrozne zvedavá, ako to vyzerá u teba v kuchyni. Predpokladám, že niektoré deti niečo nemajú rady, iné by zasa ešte niektoré jedlá nemali a pod. Ako varíš? Vieš vykúzliť vždy jeden druh jedla pre všetkých alebo existuje viac jedálnych lístkov?

Ani by som nepovedala, že máme viac jedálnych lístkov, snažím sa to ale zladiť vždy tak, aby sa každé dieťa najedlo. Maličkým varím akoby osobitne, ale len sčasti, nachystám všetko naraz a pred konečným dochucovaním odoberiem trochu jedla pre nich a ostatní už dostanú, čo chcú. Niekedy obsah ich tanierov vyzerá zaujímavo, Filipko nemá veľmi rád mäso, Alex nemusí jesť zemiaky a tak si to niekedy “akože” tajne vymenia J.

Varenie je kapitola sama o sebe. Každodenné varenie som už zredukovala. Cez týždeň sa veľkáči stravujú v škole a škôlke, a tak im chystám len “studené” jedlá . Malým vtedy varím také tie zatiaľ jednoduché detské receptíky (okrem toho som veľmi vďačná ujovi Hippovi, ktorý ich zasýti, keď sme viac mimo domu J) . Navarím vždy v piatok, alebo si aspoň nachystám suroviny na celovíkendovú stravu.

Ako často sa u vás zapína práčka? Žehlíš?

Ak by som prala vtedy, keď sa naplní kôš na bielizeň (máme ich 4, zjednodušila som si triedenie bielizne pred nakladaním do práčky, a tak máme kôš na bielu a tmavú bielizeň a bielizeň farebnú v odtieňoch červenej a modrej), tak by som isto prala každý deň. Ale dobrovoľne sa priznávam, že to sa mi nechce a ani na to nie je dosť času. A tak za bežných okolností perieme cez víkend. Bežné okolnosti znamená, že neboli deti v škole prírode, letnom tábore alebo u babiny, v takom prípade mám pocit, že sa neviem doprať J. A žehlenie.. Teraz už nežehlím, žehlí kamarátka, ktorá mi vypomáha s domácnosťou, no predtým som to robila ja a keďže tej bielizne bolo veľa vždy už od počtu 3 deti, tak som žehlila najnutnejšie veci a hlavne som sa ich snažila z práčky vyberať a vyvesiť tak, aby neboli veľmi pokrčené. A dnes si neviem vynachváliť ďalšieho domáceho pomocníka. Po umývačke riadu je u nás nenahraditeľná sušička bielizne J.

Ľudí by určite zaujímala aj finančná stránka takejto veľkej rodiny. Ako sa delia náklady na vašu domácnosť? Je najvyššou položkou strava, oblečenie, benzín…?

Nemám rada tvrdenie, že na to, aby mohol mať človek veľa detí, musí mať veľa peňazí (podľa mňa je ale fajn, ak majú deti ľudia bohatí, hlavne duševne J). Ale zase nikdy som netvrdila, že veľa detí so sebou neprináša vyššie náklady, určite áno. A je jedno, či sú to deti malé alebo už staršie, vždy je to nákladné. Možno malinké bábätko toho veľa nepreje, zvlášť keď je ešte dojčené, ale všetky potrebné vecičky pre malé deti sú príliš drahé… A starší teda už skutočne aj viac zjedia (našťastie, lebo nie je nič horšie, ako naháňať deti, aby jedli J). A musím veru skonštatovať, že zatiaľ najvyššiu sumu nášho rozpočtu má strava. Zatiaľ asi preto, že ak sa dostanú naše deti do veku vysokoškolského, tak to zrejme potom pohltia školy… Veď uvidíme.

Nepoznám deti, ktoré by aspoň občas nechytili nejakú tú virózu. Predpokladám, že tiež ste doma občas chorí. Ako to prebieha?

Tak toto je asi najhoršie zo všetkého. Myslím, že tu mi dá každá mamina za pravdu, aj tá, ktorá má hoci len jedno dieťa. Choroby sa veľmi ťažko psychicky zvládajú. Nielen preto, že dieťa viac alebo menej trpí a ja niekedy neviem, ako mu pomôcť alebo sa jednoducho pomôcť nedá a musíme to spolu len vydržať, ale aj preto, že byť izolovaná s dieťaťom doma niekoľko dní je naozaj náročné. A u nás to vyzerá tak, že to nie je izolácia na niekoľko dní, ale hneď na niekoľko týždňov, keď sa to už raz začne… Samozrejme, že si choroby odovzdávajú postupne, nie pekne naraz, ale postupne… Naposledy nás to chytilo cez jarné prázdniny a trvalo to vyše 4 týždňov.

Teraz som si spomenula na svoj článok spred pár týždňov, ktorým som sa verejne pomstila svojmu manželovi za to, že mi nedovolí ochorieť (samozrejme, statne satiricky, ako je u nás zvykom J). Ty si môžeš dovoliť byť niekedy PN?

Myslím, že lepšie ako ty v tom článku to nevyjadrím… Minulý rok bol ale pre mňa dosť náročný, schytala som nejaké popôrodné 40-tky horúčky nevedno z čoho, ale voňavé babatenko som z rúk nepustila celý čas J. Potom niekedy na jeseň sa na mňa divným spôsobom nalepil tichý zápal pľúc, to ma už ale vyradilo na dosť dlho. Najhoršie bolo „vozenie seba“ k lekárke na infúzie, keďže som odmietla hospitalizáciu. Ale keď som sa dokázala odviezť sama do pôrodnice so začínajúcim piatym pôrodom, prečo by som nezvládla odviezť sa aj s príšernými bolesťami na hrudníku? A vôbec som nedostala ospravedlnenku pre deti, že nemôžem ich práve v tom čase kúpať, obliekať, kŕmiť, dojčiť, učiť sa s nimi a hrať sa s bábikami a autíčkami. Ale našťastie, keď to už bolo veľmi zlé, tak som sa priznala babine a tá sa k nám nasťahovala na celý jeden týždeň a prinútila ma akceptovať jej pomoc J a deťom sa to náramne páčilo…

Si hyperaktívna organizátorka nielen tvojej rodinky, ale aj života v tvojom okolí. Ako to bolo so založením materského centra u vás, v Čiernej Vode?

Jednoducho… Čierna Voda je prudko sa rozrastajúca časť obce. Keď sme sa sem pred vyše troma rokmi prisťahovali, bolo mi jasné, že je nás, mamín na MD, viac. Len o sebe možno ani nevieme… Teda ja som vedela, ony vedeli, len sme neboli spolu. A tak som si povedala, že by nás také MC mohlo spojiť a možno by sme boli spolu schopné riešiť nielen naše mamičkovské záležitosti, ale aj prispieť k rozvoju našej dedinky smerom, ktorý sa nám zdá správny. A tak som oslovila kompetentných v obci, ktorí mi dali zelenú, no aj napriek tomu trvalo dlhšie, ako som mala ja v pláne všetko okolo zariadenia priestorov…. No nakoniec sa podarilo a už niekoľko mesiacov úspešne funguje naše MC DÚHA J.

Čo hovoríš na novú platnú legislatívu, ktorá hovorí o povinnosti prepravovať deti výlučne v autosedačkách. Väčšina hlasov, ktoré spochybňovali nutnosť tejto zákonnej úpravy, prichádzali vždy zo strany rodičov s viacerými deťmi, ktorým sa toľko autosedačiek do bežného auta nezmestí.

Naše deti boli vždy už od narodenia v autosedačkách. Neviem si predstaviť, že by som ich prevážala inak, zdá sa mi to na bratislavských cestách dosť nebezpečné. Je pravda, že máme 7-miestne auto, takže sa nám doň vmestí 5 sedačiek pre mladšie deti, keď veziem deti sama. Ak cestujeme niekam v kompletnej zostave spolu s manželom, musíme ísť dvoma autami.

Ako trávite leto alebo dovolenky? Aj keď váš dom s úžasnou záhradou plnou detských preliezok a hračiek vlastne pre deti dovolenkový je…

Áno, máme doma také malé ihrisko J a deti sa v záhrade vedia do sýtosti vyblázniť. Ale aj tak to nestačí, nemôžu byť stále len doma sami so sebou, potrebujú aj kamarátov a nie vždy sa dá, aby prišli všetci kamaráti k nám… Aj preto sa teraz snažím zmobilizovať všetky sily, a nielen svoje, aby sme na Čiernej Vode vybudovali verejné ihrisko, lebo síce sa tu stavia vo veľkom, ale na deti, žiaľ, nikto nemyslí a ak aj myslí, tak na to nie sú financie.

No a dovolenka….Naposledy sme mali ako kompletná rodina regulérnu dovolenku v máji minulého roku, boli sme na Orave a chodili každý deň na nejaký výlet. Bolo to super. Ale inak veľmi zriedka. Vlastne sme stále niekde v blízkom okolí, naše obľúbené sú bicyklo – výlety, ale plánujeme nejakú dobrú dovolenku. Ja by som rada k moru, len sa bojím so všetkými deťmi, netrúfam si. Možno keď trošku podrastú tí najmenší… Uvidíme.

Ako sa tvária ľudia vo vašom okolí, vaši rodičia, susedia, keď príde na pretras, že máte 6 detí?

Veľmi veľakrát som už riešila túto otázku. Jedna z tradičných zdesených otázok býva:

“To sú všetky vaše?” Často mám chuť odpovedať: „Nie, sú požičané.“ Párkrát som to už aj urobila. Niekedy neodpovedám, prípadne slušne a stručne odpoviem: „Áno.“ To je reakcia cudzích ľudí, ktorí asi prvýkrát v živote vidia 6 detí s jedinou ženou – matkou.

A kamaráti… Vlastne neviem. Možno si všetci myslia svoje a mne ani nepovedia, čo si naozaj myslia. Možno niektorí nechápu, niektorí obdivujú, niektorí sa čudujú… Niektorí povedia, že je to naša vec. Iní sa ma snažia poúčať o antikoncepcii, ďalší si klopkajú na čelo a poniektorí provokujú otázkou: ”Kedy bude ďalšie?” Je to rôzne…

Rodina, hlavne mama, to podľa mňa ťažko niesla a aj nesie, možno sa o mňa aj bojí, určite je to obrovská záťaž na organizmus, prežiť 6 tehotenstiev v priebehu necelých deviatich rokov, k tomu dojčenie a starostlivosť o všetky deti… Je toho jednoducho dosť. Ale už vie, že som sa takto sama rozhodla a chcela som to práve takto.

Mnohé mamičky sú aj pri jednom dieťati také vyťažené a unavené, že majú pocit, že by ďalšie dieťa možno ani nezvládli. O šiestich nehovoriac… Mať šesť detí – to je sila! Kde berieš toľko energie?

Kde beriem energiu? Zvyknem hovorievať, že fungujem na solárnu energiu. Keď je vonku slnečno, hneď sa mi ľahšie žije a keď náhodou nie je, tak idem na nejaký záložný zdroj 🙂 Ja vlastne ani sama neviem, čo ma dobíja, jednoducho mám veľa energie a snažím sa ju využiť. Možno to nie je tak, že potrebujem energiu, lebo mám veľa detí, možno je to práve naopak: mám veľa energie, a tak mám veľa detí J…..

foto: Nikoleta