Všetko závisí len od učiteľa

Keď sa povie jeho meno, skalní fanúšikovia zajasajú a žiadajú si ho nielen v diskusii pod jeho článkami naklonovať. Tí, ktorí čítali aspoň jeden jeho blog  o učení, škole a učiteľovaní, mali konečne pocit, že aj táto profesia môže byť vykonávaná s radosťou, s nápadom, vtipom a obojstranným nadšením.  Dávid Králik.

Holá, holá, škola volá….  aj učiteľa po prázdninách. Tešil si sa do nej?

Ja už ne(m)učím. Aspoň nie v pozícii klasického (m)učiteľa. Ale pamätám si, že kým som ešte (m)učil, posledné dni pred koncom prázdnin to bolo so mnou na nevydržanie, lebo som stále rozmýšľal, ako decká prekvapím prvý deň a tiež, do akého projektu sa rovno vrhneme. Teraz v  rámci národného projektu KomPrax chodím po rôznych stredných a vysokých školách a snažím sa študentov presvedčiť, že sa mladému človeku oplatí už počas štúdia organizovať rozličné akcie a podujatia pre druhých. Nie kvôli peniazom, ale aby získali skúsenosti a praktické zručnosti, ktoré sa mu zídu, až raz školu skončí príde do zamestnania.

Často  sa na blogu vo svojich článkoch označuješ ako /m/učiteľ. Mučí deti učenie či učiteľ?

Niekedy učiteľ, niekedy učivo, niekedy oboje dokopy a niekedy ani jedno. Všetko záleží len a len od učiteľa.

Mnohí z tábora rodičov i učiteľov sa sťažujú, že deti už nie sú v škole také, ako kedysi…  Vieš to porovnať, alebo dokonca deti obhájiť?

Samozrejme, že sú dnešné deti iné. Bolo divné, ak by sa prostredie a spoločnosť zmenili, no deti by ostali rovnaké, nemyslíš? Každopádne, to, že sú iné, neznamená, že sú horšie. Len ich skrátka neohúri každá somarina, s ktorou na nich učiteľ vybafne.

Používaš na slovenské školstvo netypické spôsoby výučby, ktoré však očividne deti bavia. Kde na to chodíš…

Nikdy som nečítal žiadnu didaktiku a v škole som sa neučil. Neviem, odkiaľ tie veci poznám. Vstúpim do triedy, vidím deti a viem, čo mám robiť. Viac ti k tomu asi nepoviem.

A čo na to vedenie škôl, kde si pracoval a možno aj nejaká tá inšpekcia?

Nič výnimočné. Občas sa im to páčilo viac, občas menej. Ale nespomínam si na žiadnu situáciu, kedy by ma niečo zastavilo vo veciach, ktoré som chcel s tými malými nešťastníkmi podniknúť. Chcem tým povedať toľko:  Veľakrát svoju pasivitu ospravedlňujeme zväzujúcim systémom, no podľa mňa je to len o tom, či hľadáme cestu, ako uskutočniť svoje zámery, alebo dôvody, ktoré nám naše zámery znemožňujú. 

Len tak pre inšpiráciu: čo by si urobil na hodine, kde by si mal učiť trebárs o  zvieratách v lese? S vypchaným zajacom by si asi neuspel.

Neviem. Musel by som stáť v tej triede a cítiť atmosféru.

Čo však v prípade, že ti nič nenapadne?

Priznám sa deckám, že mám okno a požiadam ich, aby tému odučili za mňa.

Je dosť ľudí z fanklubu tvojho blogu na sme, ktorí by si želali ťa naklonovať.  Nepredpokladám, že trpíš čo len bilokáciou… má Slovensko dosť takých učiteľov, ako si ty?

Slovenské školstvo nepotrebuje klony ani kópie. Potrebuje slobodných, veselých a otvorených ľudí.

Zdá sa, že školstvo je na kolenách, ak nie ešte nižšie: nepáči sa ani deťom, ani učiteľom, ani rodičom. Čo vlastne potrebuje podľa teba?

Školstvo na kolenách, to je ale neuveriteľné klišé. Školstvo je také, aké si ho robíme. A čo vlastne potrebuje? Kvalitných učiteľov, ktorí budú mať vytvorené kvalitné podmienky na prácu i život.

Tak vážne: ozaj nechceš byť ministrom školstva? Nech tam je konečne niekto, kto vie, ako na to…

Som síce blázon, ale nie šialenec 🙂 To, že je niekto dobrý učiteľ, ešte neznamená, že by bol dobrým ministrom. Som chaoťák, najlepšie fungujúci v chaose a bez pravidiel. Toto naozaj nie je charakteristika, ktorá by pasovala na ministra, nemyslíš? Robím veci, ktoré ma robia šťastným a som temer stopercentne presvedčený, že ministrovanie takouto vecou nikdy nebolo a ani nebude…