Kto vychoval Michelle Obamovú?

Z úzkej izbičky do Bieleho domu

Vedela som, že pred pobytom v Bielom dome bola právničkou s diplomom z Harvardu, no nenapadlo by mi, že cesta za jej vzdelaním začala v chudobnom prostredí Chicaga, v prenajatom byte tehlového domu. Vlastnila ho jej prateta, učiteľka klavíra, ktorá rodine s dvomi deťmi dovolila bývať na poschodí.

Michelle bývala v jednej izbe so svojim starším bratom Craigom, delila ich iba provizórna priečka, cez ktorú si v noci mohli prehadzovať zhúžvanú ponožku ako loptičku. Do izby sa jej vošla len posteľ a úzky písací stôl.

Otec pracoval v mestských vodárňach, mama bývala doma. Už v ranom veku ju naučila čítať a chodievala s ňou do mestskej knižnice. Keď sa otec po práci prezliekol z modrej rovnošaty, predvádzal svojim deťom lásku k džezu a umeniu.

Žili skromne, ale bohatým rodinným životom – po večeroch hrávali celá rodina stolové hry, rozprávali si príbehy a vtipy a nahlas si púšťali platne skupiny Jackson Five.

Príspevok, ktorý zdieľa Michelle Obama (@michelleobama), 5 Sep 2019 o 6:57 PDT

Aké šance máte bez vzdelania?

Jej rodina žila v štvrti South Side v čase, keď sa belošské rodiny začali húfne sťahovať z mesta, zlákané na predmestia nielen kvôli lepším školám.

„V roku 1950, pätnásť rokov predtým, než sa moji rodičia nasťahovali do South Shore, bola táto štvrť na 96 % belošská. No v roku 1981, keď som nastupovala na univerzitu, už bola na 96 % černošská.“

Dosah zmien pocítili najmä v škole.

Už v druhom ročníku podľa slov Michelle pôsobila jej trieda ako džungľa plná nezvládnuteľných detí a lietajúcich školských pomôcok. Nikto ich neusmerňoval, nestanovil pravidlá. Učiteľka nedokázala presadiť poriadok, videla v nich len zlé deti. Učili sa v slabo osvetlenej miestnosti v suteréne školy a Michelle bola z toho nešťastná.

Keď sa sťažovala mame, svojej bútľavej vŕbe, vždy si ju vypočula a zachovala pokoj. Nedávala jej rady ako: „Snaž sa, ako najlepšie vieš.“ Konala. Postarala sa o to, aby v priebehu ďalších týždňov vznikla nová trieda pre deti, ktoré zvládli testy. Tento krok úplne zmenil Michelle život.

„Veľa som premýšľala nad tým, čo sa stalo s deťmi, ktoré zostali dole v suteréne spolu s učiteľkou, ktorá nevedela učiť. Myslím, že deti už od útleho veku cítia, keď ich podceňujú. Keď dospelí nevynakladajú dosť snahy, aby im vytvorili priestor na učenie. Ich znechutenie sa môže prejavovať ako nedisciplinovanosť. Väčšinou to však nie je ich vina. Nie sú to „zlé deti.“ Snažia sa prežiť aj za nepriaznivých okolností.“

Príspevok, ktorý zdieľa Michelle Obama (@michelleobama), 13 Nov 2018 o 9:58 PST

Čo vám dáva rodina

Pre rodičov Michelle bolo vzdelanie detí prioritnou témou. Dôležitejšou ako vlastné bývanie. Otec nechcel, aby sa rodina zadlžila, radšej oželel dom a sporil deťom peniaze. Pristupoval k tomu racionálne a pragmaticky aj preto, že mu ako tridsaťročnému diagnostikovali sklerózu multiplex. Kým Michelle skončila základnú školu, už chodil na barlách.

Rodičia nikdy nepodľahli tlaku a neodsťahovali sa za lepším vzdelaním inam. Mama však bola pri tom, keď opäť vznikla výberová trieda z rôznych ročníkov, s vlastným rozvrhom, celkom nezávislá od zvyšku školy.

Tam mohla Michelle posledné ročníky samostatne pracovať a napredovať tempom, ktoré jej najlepšie vyhovovalo. Podarilo sa jej tak dostať na najlepšiu verejnú strednú školu v Chicagu, čo dokázalo len niekoľko detí z ich štvrte. Pre Michelle to znamenalo vstávať každý deň ráno o piatej a voziť sa deväťdesiat minút dvoma autobusmi.

„Rodičia nikdy nerozprávali o tom, aká je to pre nich veľká záťaž, že nám financujú štúdium, no ja som si uvedomovala a oceňovala som, čo všetko pre nás robia. Mala som milujúci a usporiadaný domov, lístky na autobus, ktorým som cestovala do školy a po príchode domov ma čakalo teplé jedlo. Nič viac som nepotrebovala.“

Príspevok, ktorý zdieľa Michelle Obama (@michelleobama), 29 Júl 2017 o 6:16 PDT

Keď obdivuješ, ako ťa vychovala mama

V rodine Robinsonových neplatili pevné pravidlá, namiesto toho rodičia deti len usmerňovali. A verili, že dodržia slovo.

Podľa Michelle vedela nájsť mama vo výchove rovnováhu.

„Matky niektorých mojich kamarátok prežívali ich vzostupy a pády, akoby boli ich vlastné. A poznala som mnoho iných detí, ktorých rodičia boli takí pohltení vlastnými starosťami, že ani nestíhali byť so svojimi deťmi.“

Jej mama bola hlavne prítomná. Bola láskavým svedkom všetkého, čo deň priniesol. Vedela prejaviť súcit, aj uznanie, no nikdy to nepreháňala tak, aby bolo jediným dôvodom snahy detí.

„Mama nás milovala bez výhrad, no nepotrebovala nás ovládať. Jej cieľom bolo pripraviť nás na svet. Každý krok robila s vedomím, že z nás vychováva dospelých ľudí. Boli sme zodpovední za svoje rozhodnutia. Bol a mal to byť náš život.“

(8 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)

Loading...