Keď Mária Terézia zavŕšila piaty rok svojej vlády, mala 28 rokov. V tom čase mala za sebou 7 tehotenstiev, 7 pôrodov, z ktorých jej ostalo na žive 5 detí. A pod srdcom už nosila ďalšie. Koncom februára 1746 sa jej narodila šiesta dcéra.
Mária Amália (1746 – 1804)
Kým ostatné dcéry Márie Terézie vyrastali a učili sa väčšinou vo dvojiciach, Mária Amália bola tak trochu samotárkou. Možno tým, že sa narodila medzi bratmi, vyrastala skoro ako jedináčik, sama vo svojej detskej komnate, so svojou vychovávateľkou.
Bola hĺbavá a inteligentná, no zároveň tvrdohlavá. Matke robila starosti svojou nevôľou učiť sa a tá ju neustále za všetko kritizovala. Rozumela si však s otcom, ktorý podporoval jej záujem o prírodu a brával ju so sebou na poľovačky.
Mária Amália vyrástla v silnú a samostatnú osobnosť. Zaľúbila sa do nemeckého princa a dúfala, že aj ona sa bude môcť vydať z lásky tak, ako staršia sestra Mária Kristína. No Mária Terézia mala s Amáliou rozhodne iné plány a princovu žiadosť o ruku zamietla.
Aby mohla obnoviť stratený vplyv Habsburgovcov v strednom Taliansku, Amáliiným ženíchom sa mal stať Ferdinand Parmský. Ferdinand bol bratom krásnej a milej Izabely (manželky Jozefa II.), preto sa budúca svokra nádejala, že aj jemu sa iste dostalo dobrej výchovy a vzdelania.
Možno aj dostalo, ale nepomohlo mu to. Z Ferdinanda sa vykľul jednoduchý a slabomyseľný chudák, bigotný svätuškár a zároveň hrubý a ťažkopádny surovec, ktorý sa najradšej spolčoval s obyčajnými sedliakmi. Ferdinand bol navyše od Amálie o 5 rokov mladší.
Odpor a plač mladej neveste nepomohol, a tak sa ako 23-ročná vydala do Parmy, aby sa tam prvý krát stretla s 18-ročným Ferdinandom, ktorému sa mala oddať na zvyšok svojho života.
Matka jej kládla na srdce, aby mu bola pokornou a láskavou manželkou a aby sa nikdy neplietla do štátnických záležitostí svojho manžela. A určite tak bude pri ňom šťastná.
Lenže Amália vnímala neschopnosť svojho manžela a nechcela sa tomu len tak prizerať. Cestovala po krajine, spoznávala jej ľud a sama vydávala dekréty v znení: „My, kráľ a moja manželka, nariaďujeme…“.
Často preto mávala konflikty s kráľovskými ministrami. No nielen s nimi. Keď sa správy o Amáliinom jednaní dostali jej matke, tá ju nešetrila kritikou, dokonca sa s ňou pre jej „neposlušnosť“ prestala kontaktovať úplne.
Prečítajte si aj: Staršie dcéry Márie Terézie
Cisárovná nejasala, ani keď sa jej v Parme narodili vnúčence. Raz, namiesto oslavy, že sa Amáliina rodina opäť rozrástla, dokonca cynicky poznamenala: „… tí, čo si to najmenej zaslúžia, majú najväčšie šťastie.“ S Ferdinandom mala Amália 9 detí, ale len štyri z nich sa dožili dospelosti.
Mária Terézia časom pochopila, čo je Ferdinand zač. Hoci svojho zaťa nikdy nevidela, predsa len uverila rečiam tých, čo sa s ním stretli. Aj preto sa pokúsila písomný kontakt so svojou dcérou Amáliou obnoviť, ale v listoch k nej milá nebola. A kvôli neústupčivej matke už Amália nikdy nesmela navštíviť rodnú Viedeň.
O rok mladší brat Leopold (1747 – 1792) sa stal toskánskym veľkovojvodom a po smrti Jozefa II. nakrátko aj rímsko-nemeckým cisárom a českým a uhorským kráľom.
Mária Karolína (1748)
V poradí desiate dieťa Márie Terézie, dievčatko, zomrelo hneď po narodení. Po ňom prišli na svet v ročných odstupoch ďalšie tri dcéry. Ich neľahké osudy boli zvláštne prepletené.
Mária Johana Gabriela (1750 – 1762)
Mária Terézia bola na svoje dcéry prísna. Dbala na ich vzdelanie a duchovný rast, vyžadovala od nich poslušnosť, ich deň mal mať pevný režim, odmietala tolerovať ich vrtochy.
Za vrtoch považovala aj Johanino odmietanie rýb, ktoré sa podávali na dvore minimálne raz do týždňa. Malá Mária Johana ich však nechcela jesť, bývalo jej z nich nevoľno.
Preto sa na radu osobného lekára podujali na výchovný experiment. S Johanou navštívili chov pstruhov, kde mala sledovať, ako ryby žijú, vysvetlili jej anatómiu týchto živočíchov, zaviedli ju do kuchyne, aby videla, ako ich kuchári pripravujú. Táto procedúra bola vraj úspešná, lebo po nej sa už Johana rybám na tanieri nepriečila.
Ako 11 ročná pristúpila Johana slávnostne k prvému svätému prijímaniu a o rok na to sa už dohadoval jej vydaj. V záujme krajiny uvažovala jej matka o posilnení vzťahov so Španielskom a preto ako budúci ženích pre dcéru sa jej zdal vhodný 11 ročný kráľovský syn Ferdinand IV.
Úvahy o svadbe však boli predčasné. Johana ochorela na kiahne a napriek snahe lekárov im ako 12 ročná, deň pred Vianocami, podľahla.
Mária Jozefa (1751 – 1767)
Jej smrť veľmi ťažko niesla o rok mladšia sestra Mária Jozefa, ktorá s Johanou vyrastala, mali sa rady, pestovali spoločné záujmy, mali spoločné vychovávateľky aj učiteľov.
Jozefa osamela a sama sa ďalej musela venovala aj škole. Matka však nariadila, aby jej k doterajším predmetom pridali ešte štúdium španielčiny. Vtedy dcéra pochopila, aký osud ju čaká. Ona bola teraz na rade, ona mala nahradiť Johanu ako budúca nevesta španielskeho infanta.
Keď mala Mária Jozefa 15 rokov, podpísali obe panovnícke rodiny svadobnú zmluvu. Budúci ženích Ferdinand IV. bol rovnako starý ako nevesta, preto svadbu naplánovali na ďalší rok, kedy mal dosiahnuť 16 rokov, teda plnoletosť.
Jozefa sa na svoj sobáš vôbec netešila, veď sa mala vydať za niekoho, koho nikdy nevidela. Bola roztrpčená, skľúčená, plakávala, búrila sa, no zbytočne. Prípravy na veľkolepú svadbu sa začali. Neveste šili svadobné šaty, chystali výbavu, dopodrobna sa spisovala celá svadobná ceremónia.
Sobáš bol naplánovaný na 17. októbra 1767. Začiatkom októbra, keď už bolo všetko nachystané, sa nevesta začala sťažovať na nevoľnosť. Dostala horúčky a silné bolesti a lekár mohol už len skonštatovať, že u mladej princeznej prepukli kiahne.
Svadba sa preto na poslednú chvíľu musela preložiť s návrhom, že snáď na jar… Mária Jozefa však niekoľko dní po prepuknutí choroby zomrela. Na smrteľnej posteli sa so svojou matkou lúčila s tým, že aj tak by od nej ako nevesta musela odísť, teraz však odchádza do neba a tam sa bude mať iste lepšie.
Mária Karolína (1752 – 1814)
Mária Karolína Lujza Jozefa Johana Antónia bola povahou najviac podobná svojej mame. Šarlota, ako ju prezývali, bola odvážna, priama a činorodá, túžiaca po slobode a nezávislosti, silná a vyrovnaná osobnosť. Preto si s ňou Mária Terézia dobre rozumela a rada jej vyhovela, no v otázke sobáša šli city bokom a aj tu rozhodol štátny záujem.
Mária Karolína „zdedila“ ženícha po svojich dvoch zosnulých starších sestrách. Ako 15 ročnú ju ako novú nevestu ponúkli španielskemu infantovi Ferdinandovi, ktorý sa medzičasom stal neapolsko-sicílskym kráľom.
V predvečer sobáša sa v Hofburgu konala slávnosť, na ktorej hral prítomným Leopold Mozart so svojim synom, vtedy 12 ročným Wolfgangom Amadeom. Po rozlúčke s matkou, ktorá nešetrila radami a slovami napomenutia, sa Šarlota spolu s veľkým sprievodom vydala na cestu do Neapola. Tam ju čakala manžel, neznáma krajina a nová úloha kráľovnej.
Prečítajte si aj: Mária Terézia, panovníčka, manželka, matka
Karolína sa v novej domovine necítila dobre. Prekážal jej prísny španielsky ceremoniál, podľa ktorého sa mala správať. No jej manžel sa žiadnych noriem nikdy nedržal. Jeho kráľovské postavenie nijako nekorešpondovalo s jeho nevyberanými spôsobmi. Bol to jeden neokrôchaný vulgárny grobian.
Na verejnosti nemal problém chytať svoju ženu za prsia, dvorné dámy plieskať po zadku, neváhal viesť dlhé debaty s hosťami, sediac pri tom na nočníku so spustenými nohavicami. Známe boli jeho ľúbostné dobrodružstvá – rovnako tak s dámami z vyššej spoločnosti, ako aj so slúžkami a pomocnicami. Ale nezabúdal ani na manželku, Mária Karolína mu porodila 18 detí!
Keď Mária Karolína priviedla na svet syna, uvedomujúc si svoje postavenie, nenápadne začala vnášať do štátnej politiky vlastné názory. Usilovala sa o reformy v krajine, obnovila cesty, pozdvihla hygienu miest, vysadila v nich zeleň, cintoríny presunula mimo sídiel.
Podporovala armádu, univerzity, archeologický inštitút, hvezdáreň, pod vplyvom osvietenstva uskutočnila cirkevné reformy. No a snažila sa svoju krajinu vymaniť spod vplyvu Španielska.
Sobášna politika bola takisto súčasťou diplomatického zmýšľania Márie Karolíny. Hoci sa v mladosti stala jej obeťou, neváhala tak manipulovať vzťahy svojich detí.
Dve dcéry a syna vohnala do manželského zväzku s deťmi svojho brata Leopolda II, sobášili sa teda so svojimi bratrancami a sesternicou. Iróniou však bolo, že jedna z jej vnučiek sa stala manželkou Napoleona Bonaparteho – „malého Korzičana“, ktorého neapolská kráľovná z duše nenávidela.
Napoleonské vojny vedené proti európskym mocnostiam zasiahli aj Neapol. Kráľovská rodina utiekla najskôr na Sicíliu, neskôr prebývala vo Viedni, kde Mária Karolína dožila.
Prečítajte si aj: Mária Antoinetta – vrtošivá princezná
Posledným trojlístkom detí cisárovnej boli dvaja chlapci a jedno dievča. Ferdinand Karol (1754 – 1806) sa po sobáši s modenskou princeznou stal zakladateľom rodu d`Este, najmladší Maximilián František (1756 – 1801) zas münsterským biskupom.
Najmladšia z dcér Mária Antónia (1755 – 1793) sa takisto musela vydať v záujme krajiny, stala sa manželkou francúzskeho kráľa a jej život preťala gilotína. Príbeh „Márie Antoinetty – vrtošivej princeznej a nenávidenej kráľovnej“ nájdete na rodinke v samostatnom článku.
Čerpané z knihy Friedricha Weissensteinera: Dcéry Márie Terézie.
(16 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Farba moču môže byť znakom nejakej choroby
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Ako liečiť kašeľ bez liekov. 10 možností.
Zápcha, alebo problémy s kakaním
Váš komentár
Boli to zaujimavé pribehy, životy tohto významneho rodu.
A veľakrat dosť kruté, napriklad aj smrť dievcat, ktore
zomreli na kiahne, o sobášoch z rozumu ani nehovoriac…
Mali rýchly život ako z romanu.
Potešilo ma čítanie posledných dvoch článkov. Máriu Antoinettu ,,poznáme,,
ale tak málo sa vie o ostatných deťoch Márie Terézie vie…. takže, ďakujem 
Potešilo ma čítanie posledných dvoch článkov. Máriu Antoinettu ,,poznáme,,
ale tak málo sa vie o ostatných deťoch Márie Terézie …. takže, ďakujem 
Dvorska etika dovolovala kralovi “vyprazdnovat” sa medzi najvyssimi dvoranmi. nebolo to brane ako nepristojnosť, ale ak prijimal hosti v svojej spálni, nebolo nezvyčajným ak sa vyprazdnoval pred prijatym velvyslancom a ostatnými dvoranmi: poradcami, kancelárom.
Mária Terézia nemusela mat 7 deti v tom čase tam mohli byt aj iné deti príbuzenstvo bežné vzhladom na veľký priestor a navyše boli pomocnicky k deťom