Jej hlas spoznáte okamžite, ako ho započujete z nahrávky. Jasný a priamy, ktorým s ľahkosťou spieva trpkú poéziu svojej duše. Hlas, ktorý robí z jej piesní strhujúce príbehy a ktorý jednoduchý šansón povýšil na umenie. Ten hlas patril drobnej Francúzke známej pod menom Edith Piaf.
Jej civilné meno bolo Edith Giovanna Gassionová. Pseudonym Piaf začala používať ako dvadsaťročná, keď prvýkrát spievala pred publikom v jednom parížskom kabarete. La Môme Piaf , ako ju vtedy nazvali, sa dá preložiť ako vrabec, vrabčiak. So svojou výškou 147 cm a zvučným hlasom mnohým skutočne pripomínala malého operenca.
Vrabec bez hniezda
Kým sa však toto vrabča postavilo na pódium, zažilo veľa rán. Ako vtáča, ktoré priskoro vypadlo z hniezda. Edith sa vraj narodila na chodníku a jej matka, pouličná speváčka pochybnej povesti ju hneď po pôrode zverila svojej mame. Z úbohých pomerov jednej babičky zakrátko putovala do starostlivosti druhej starej mamy, ktorá bola majiteľkou nevestinca v Normandii. Verejný dom sa tak stal pre malú Edith na pár rokov domovom. Na roky v ňom prežité však spomínala v dobrom, prostitútky ju rozmaznávali, hrávali sa s ňou, pekne ju obliekali a dostala tu aj poriadne najesť.
V 14 rokoch si ju vzal k sebe otec. Ten sa tiež živil ako potulný artista. Na ulici predvádzal svoje akrobatické kúsky hadieho muža a Edith mu k jeho vystúpeniam spievala. Spevom na ulici si zarábala aj ďalej, sama, či s nevlastnou sestrou, časť zisku však putoval ich pasákom.
Edith sa v 17 rokoch stala matkou, no len na krátko. Jej dcérka Marcelle zomrela ako dvojročná na zápal mozgových blán. Život na ulici sa stal pre Edith kolotočom, z ktorého nedokázala sama vystúpiť. Veď iný život dovtedy vlastne ani nepoznala.
Z ulice do kabaretu
Do jej spevu v uliciach Paríža sa náhodou započúval Louis Leplée, majiteľ kabaretu La Gerny na Champs-Élysées a ponúkol jej angažmán. V Edith rozpoznal nevybrúsený diamant, zdokonalil jej prejav a zoznámil ju s ľuďmi z hudobnej branže.
Po jeho náhlej smrti sa speváčky ujal Raymond Asso, autor mnohých piesní, ktorý sa stal nielen jej imresáriom, ale aj milencom. Učil ju stáť na javisku, ale aj správať sa v spoločnosti. Učil ju spievať, ale aj jesť príborom, písať a čítať. Po čase zariadil, aby Edith vystúpila aj vo vtedy najznámejšom parížskom variétnom divadle A.B.C. A v novinách sa hneď na druhý deň objavila správa o zrodení veľkej speváčky. To jej pomohlo preniknúť do rádia, nahrať platne, vystúpiť na ďalších scénach, cestovať a sláviť veľké úspechy.
Hriešnica a svätica
Úspech v hudobnom svete sa však u Edith prelínal s pádmi, osobnými sklamaniami a tragickými aférami. O nespočetných vzťahoch s mužmi nemožno hovoriť ako o harmonických. O jednom z nich hovorila ako o láske svojho života, no bol to ženatý muž s troma deťmi, boxer a majster sveta Marcel Cerdan. Ich ročnú známosť ukončil pád lietadla, v ktorom Cerdan sedel a z tejto tragédie sa Edith nikdy poriadne nespamätala. Mnohí ďalší boli speváci, ktorým pomohla v ich kariére. Jej posledným mužom bol šarmantný Grék Theophanis Lamboukas, ktorý bol od Edith mladší o 20 rokov a s ktorým sa rok pred svojou smrťou zosobášila.
Života hriešnice sa zvláštnym spôsobom dotkol zázrak svätej Terezky z Lisieux. Bolo to počas jej detstva, v čase, keď bývala v nevestinci starej mamy. Edith ochorela, dostala zápal rohovky a oslepla. Babka so svojimi „dievčatami“ našetrili peniaze, aby mohli so slepým dievčatkom ísť na púť do Lisieux a modliť sa pri hrobe sv. Terézie. Po pár dňoch sa Edith skutočne vrátil zrak a ona sama to pokladala za zázračné uzdravenie. Do konca života si uchovávala pamätný prívesok z púte a k svojej patrónke sa obracala vo svojich najťažších chvíľach.
Nič neľutujem
Speváčka trpela vážnymi zdravotnými problémami po celý svoj život. Jej drobné telo poznačila ťažká artritída, bolesti kĺbov utišovala liekmi a morfiom. Okrem toho sa liečila zo závislosti na alkohole aj drogách. Prežila niekoľko automobilových havárií. Trpela psychicky, neskôr na javisku zabúdala texty a na koncertoch dokonca viackrát skolabovala. K tomu sa nakoniec pridala rakovina a v roku 1963 Edith Piaf ako 48 ročná zomrela.
Dodnes jej život ožíva v jej piesňach. Bol ťažký, poznačený vášňou aj bolesťou. Ale v jednom zo svojich vyznaní spieva, že ho žila naplno a brala ho so všetkým, čo jej priniesol: Non, je ne regrette rien – Nie, neľutujem nič, vôbec nič. Ani dobro, čo sa mi prihodilo, ani zlo, všetko mi je úplne jedno. Je to zaplatené, zmetené, zabudnuté…
(12 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Tourettov syndróm
Zápcha, alebo problémy s kakaním
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Farba moču môže byť znakom nejakej choroby
Prvá pomoc - Vracanie
