K životu patria rozprávky a k rozprávkam patria princezné. Krásne, milé, trochu vrtošivé. Jednou takou bola aj Alžbeta Bavorská, princezná a neskôr rakúska cisárovná, česká a uhorská kráľovná.
Sissi, ako ju prezývali, prišla na svet presne na Štedrý večer. Narodila sa 24. decembra 1837.
Šťastie do vienka
Jej rodičmi boli Maximilián Jozef a Ludovika Wilhelmína, obaja zo šľachtického rodu Bavorského dvora. Manželia mali svoje letné sídlo na zámku Possenhofen, na zimu sa sťahovali do Mníchova.
Tu prišlo na svet ich štvrté dieťa, Alžbeta Amália Eugénia, princezná Sissi. Dievčatko malo už pri narodení zub, navyše prišlo na svet v nedeľu. Oboje malo predznamenať jej šťastný život.
Rodina sa ďalej rozrástla o ďalších piatich súrodencov. Alžbetina matka síce dbala na dvornú etiketu, no Sissi viac inklinovala k otcovi. Chodila s ním na poľovačky, jazdila na koni, preháňala sa záhradami a lesmi, rada čítala.
Veselé dievčatko milovalo slobodu a voľnosť. No v 16 rokoch sa jej bezstarostná mladosť skončila.
Zásnuby alebo zámena manželiek
Rakúskej monarchii panoval v tom čase mladý František Jozef I. a jeho matka rozhodla, že je najvyšší čas, aby ho oženila. Samozrejme, že mu vybrala aj nevestu. Za dobrú partiu pokladala svoju neter Helenu Bavorskú, Sissinu staršiu sestru.
Rodiny sa dohodli, že pytačky usporiadajú v auguste 1853 v kúpeľnom meste Bad Ischl. Tu sa však František Jozef nezaľúbil do Heleny, ale očarila ho jej mladšia sestra, pôvabná, bezprostredná a nežná Alžbeta.
Mladý cisár si navzdory svojej panovačnej matke postavil hlavu a rozhodol sa, že si vezme Sissi.
Sissi prichádza do Viedne
Keď Alžbeta prišla do Viedne, s jasotom ju vítalo celé mesto. Ulice boli vyzdobené kvetmi a slávobránami, pozdravovali ju predstavitelia šľachty aj nadšené davy ľudí, hrala hudba.
Viedenčania sa tešili, že cisár si vybral dobre. Sissi v ružových šatách a korunkou v hnedých vlasoch pôsobila naozaj rozprávkovo. A obdivovaná princezná neskrývala svoje dojatie.
Výbava pre nevestu
Keďže Alžbeta a František Jozef boli sesternica a bratranec (ich matky boli sestry), k sobášu bolo potrebné vyžiadať si od pápeža dišpenz. Takisto sa začalo so spisovaním manželskej zmluvy.
Od svojho otca dostala nevesta do vena 50 tisíc zlatých a od budúceho manžela dvakrát toľko. Štedrý cisár jej navyše sľúbil ročnú apanáž 100 tisíc zlatých na svoje osobné výdaje.
Od rodičov tiež dostala náležitú výbavu. Jej súčasťou boli zlaté a strieborné šperky. Bohatá garderóba budúcej cisárovnej pozostávala z desiatok šiat – plesových, hodvábnych, ľahučkých letných, vo farbe ruží, fialiek, či obilných klasov.
K tomu bielizeň, pančušky, košieľky, rukavičky. Klobúky zdobené závojmi, perami a kvetmi. Viac ako desiatku kabátov a plášťov, tiež jazdecké oblečenie. Na obutie vyše stovky črievic, topánočiek a čižiem.
Rozprávková svadba Sissi a Františka Jozefa
Sobáš sa konal necelý rok po zásnubách, 24. apríla 1854 o siedmej hodine večer. Augustiniánsky kostol vo Viedni bol vysvietený tisíckami sviečok, pred oltárom sa dvíhal biely baldachýn pretkávaný zlatom. K nemu hrdo kráčal v čele sprievodu mladý cisár v uniforme, čakajúc na svoju nevestu.
Sissi bola očarujúca. Mala na sebe biele šaty s dlhokánskou vlečkou, vyšívané striebrom a zdobené myrtou, vo vlasoch diamantový diadém, v rukách držala kyticu bielych ruží. Jej nežné „áno“ počul ledva oddávajúci kardinál, zato to ženíchove sa hlasito nieslo plným kostolom.
Cisár a cisárovná, ktorá nebola na prvom mieste
Františkova zaľúbenosť k Alžbete bola spočiatku skutočne nefalšovaná a mladučká Sissi mu ju opätovala. No počiatočná láska z najsledovanejšieho manželstva vtedajšej monarchie postupne vyprchala a ich vrúcny vzťah sa zmenil na formálny.
Cisár kládol na prvé miesto svoje štátnické povinnosti a cisárovná bola nútená si uvedomiť, že má po jeho boku veľkú a zodpovednú úlohu.
Sissi v klietke – so svokrou, ktorá ju nemala rada
Sissi bola vychovaná pomerne liberálne a tak ťažko znášala škrupulóznosť viedenskej dvornej etikety. Zväzovala ju. V listoch sa vyjadrovala sa, že sa cíti ako vo väzení s putami na rukách, ako v zlatej klietke.
Navyše bola neustále pod drobnohľadom svojej svokry. Františkova matka Žofia nemala svoju nevestu v láske a dávala jej to patrične najavo. Vytýkala jej skoro všetko a pred druhými ju ohovárala. Alžbeta tieto konflikty znášala veľmi zle a manžel sa jej zastať nevedel.
Sissi trpela anorexiou
V mladosti bola Alžbeta prirodzene krásna a takou chcela ostať. Až prehnane sa starala o svoj zovňajšok. Chcela si zachovať mladistvú pleť, kupovala si drahé mastičky, tvár si obkladala maskami, kúpala sa v olejoch.
No skutočnou korunou krásy boli jej vlasy. Husté, gaštanovo hnedé, dlhé až po kolená. Umývali jej ich raz za dva týždne a táto kúra trvala vždy niekoľko hodín. Pri tom jej do nich vmasírovali surové žĺtka, zmývali ich odvarmi z orechových škrupín a ružových lupeňov. Aj každodenné česanie bolo veľkým rituálom.
Prehnane tiež dbala o svoju líniu. Držala rôzne diéty, cvičila, dokonca kvôli udržaniu si váhy začala fajčiť. Trpela anorexiou, až chorobne sa bála, aby nepribrala. Pri svojej výške 172 cm vážila 50 kíl a obvod jej drieku nepresiahol 50 cm.
František svoju ženu podvádzal
Alžbeta sa necítila na cisárskom dvore dobre a hľadala spôsob, ako z neho uniknúť. Obľúbila si cestovanie. Podnikala dlhšie cesty po celej Európe, spoznávajúc krajinu aj ľudí v nej.
Rada navštevovala svoje rodné Bavorsko alebo sa zvykla zdržať vo svojom letnom sídle na zámku Laxenburg. Veľmi si obľúbila Uhorsko a uhorská šľachta si obľúbila ju.
Alžbete, odlúčenej od manžela, prejavovalo priazeň veľa mužov. Nie je však isté, či sa s niektorým z nich zblížila.
Naopak, cisár si s manželským sľubom starosti nerobil. Jeho milenkou bola v rokoch 1875 – 1889 Anna Nahowski. V 80.-tych rokoch zaujala Františka mladá herečka Katharina Schratt, s ktorou udržiaval paralelný vzťah, až kým sa o ňom nedozvedela Nahowski. Vtedy milenku opustil. S Katharinou Schratt ostal až do svojej smrti v roku 1916. Ich pomer mala vraj Alžbeta podporovať.
Mamou bez detí
Rok po svadbe sa cisárskemu manželskému páru narodila princezná Žofia (1855), ďalší rok znovu dcérka, princezná Gizela (1856).
Alžbetu však jej svokra nepovažovala ani za hodnú vychovať svoje deti a tak jej ich odobrala, aby ona sama dohliadla na ich výchovu.
V roku 1858 priviedla na svet následníka trónu, syna Rudolfa. No ani toho jej nedovolili mať pri sebe.
Najstaršia Žofia zomrela
Keď v roku 1857 cestovala do Uhorska, presadila si, že svoju najstaršiu, vtedy dvojročnú Žofku, vezme sebou. Dievčatko však počas cesty ochorelo a zomrelo. Alžbeta tak vo svojom smútku musela znášať ďalšie svokrine výčitky.
Syn Rudolf spáchal samovraždu
V roku 1868 Alžbeta porodila ešte svoje štvrté dieťa, dcéru Máriu Valériu. S ňou jedinou si vytvorila bližší vzťah. Sissi aj Mária Valéria sa zaujímali o literatúru a spoločne napísali knihu Jeseň na juhu.
Alžbetine dcéry sa vydali a mali deti, oženil sa aj korunný princ Rudolf. Prišla však ďalšia rana. Rudolf vo svojich 31 rokoch spáchal samovraždu.
Alžbeta trpela depresiami
Namiesto vysnívaného šťastia zažívala Alžbeta život pod ťarchou problémov a rodinných tragédií. Jej dušu stále viac gniavili depresie, nezdravý životný štýl zanechal stopy na tele.
Ku koncu života chodila zahalená v čiernom a bolo z nej cítiť smútok. Jej reči sa často točili okolo smrti, akoby nenachádzala zmysel života.
Smutný koniec: Alžbetu zavraždili
Keď sa jej v lete 1898 po rôznych kúrach zdravotný stav zlepšil, podnikla so svojou dvornou dámou a priateľkou Irmou cestu do Švajčiarska. 10. septembra mali spolu poobede vyplávať parníkom zo Ženevy.
Keď sa blížili k prístavu, k cisárovnej zrazu priskočil akýsi chlap a pilníkom ju bodol priamo do hrude. Ranená Alžbeta sa pokúsila vstať a urobiť ešte pár krokov k lodi. Tam však padla na zem a privolaný lekár mohol už len konštatovať jej smrť.
Atentát na cisárovnú bol strašným činom talianskeho anarchistu Luccheniho, ktorý bol za to odsúdený na doživotie. Nad vraždou nikdy neprejavil ľútosť, no vo väzení sa napokon obesil.
Rozprávka o Sissi
Aj keď sa Alžbetino detstvo podobalo na rozprávku o krásnej princeznej, jej príbeh nemá šťastný koniec. Namiesto zvonca v ňom 60 ročnej cisárovnej zazvonil umieračik. Cisár veľmi žialil a z jej tragického odchodu sa nevedel spamätať. Manželku dal pochovať do rodinnej hrobky v kapucínskom kostole vo Viedni.
V polovici 20. storočia sa stala filmovým hitom romantická trilógia o cisárovnej Sissi. Vďaka Romy Schneiderovej Alžbeta ožila znovu a jej rozporuplný život sa tak stal rozprávkou.
Ďalšie televízne rozprávky o Alžbete
Príbeh cisárovnej Alžbety sa dočkal ďalšieho, modernejšieho spracovania (2021) vďaka stanici Epic Drama. Jeho tvorcovia sľubovali “modernejší” a úplne “nový” pohľad na cisárovnú, v ktorom ju predstavili ako emancipovanú ženu 21. storočia. Úloha prischla herečke Dominique Devenport.
Svoju verziu spravila aj streamovacia služba Netflix (2022), šesťdielny seriál sa volá The Empress (Cisárovná) a Sissi v nej stvárňuje nemecká herečka Devrim Lingnau. Aj tu tvorcovia chceli predstaviť Alžbetu ako ženu, ktorá predbehla svoju dobu.
(38 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Tourettov syndróm
Zápcha, alebo problémy s kakaním
Farba moču môže byť znakom nejakej choroby
Prvá pomoc - Vracanie
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
