Mať sobášny list, fotku vo fraku a bielych šatách a tvár toho druhého stretať hneď ráno, keď sa zobudím. Aj keď je strapatá a aj keď v noci strašne chrápe. Nebrať každodenný spoločný život ako klišé.
Je nudný a obyčajný len vtedy, ak to dopustíme.
Často to nefunguje
Počúvame to znovu… „Vieš, nekomunikuje.. pripadám si ako na internáte, keď príde v piatok po celom týždni domov. Deti po ňom zúfalo túžia a nič. A ja pre neho neznamenám tiež nič.“
Alebo inak: „Je mi to už jedno. Všetko. No a? Však je strelená. Takto mi je dobre…“
Ako ťažko sa hľadajú slová pre priateľku do telefónu: „Dala by som všetky peniaze, čo máme – za fungujúci vzťah, lásku, dobré manželstvo.“
Možno ste mnohí počuli aj x-tú verziu tohto: „Momentálne sa máme možno celkom dobre. Chodí domov a vieme si povedať, čo treba kúpiť a ako sa majú dievčatá.“
Je to ešte to, čo by sa malo volať manželstvo? Je tam ešte nejaký živý vzťah? Láska? A ak, tak kde? Naivita je tatam, je jasné, že všade sú boje, a kadečo sa melie, život je náročný, plný zvratov, nečakaných situácií. A každému páru sa „zadarí“ nerozumieť si. Niekedy päť minút, inde päť hodín, alebo aj päť rokov. Pravda je rovnaká všade: niekedy je tak ťažké priznať si chybu, odpustiť, objať sa a začať znovu.
O to viac nás to bolí. Za zlyhania medzi nami dvoma, čo nosíme jedno priezvisko a bývame vedľa seba bez ohľadu na to, koľko rokov. Z toho, čo sa nás dotýka cez iných, lebo sa v tom často vidíme ako v zrkadle.
A potom sa cítime tak divno, podľa toho, ako kto má za ušami.
Urobiť niečo len tak
Vo vnútri kdesi hlboko veríme tou tajnou intuíciou lásky, že žiť pekný vzťah sa dá.
Kedyže som povedala len tak:
- Mám ťa rada, chýbaš mi?
- Prečo nevolám aj jemu tak často, ako mojej mame?
- Jáj… kvety… tuším výročie… zas prúser?
- A čokoláda, ten babský všeliek, zaberalo to na kadečo… ups… nabudúce? Či ešte stihnem niekde dnes? Aj keď nemá žiadny vlastný či medzinárodný sviatok?
Dá sa v manželstve žiť s radosťou?
A tak hľadáme odpoveď na starý rébus:
- Je normálne žiť s radosťou v manželstve?
- Dá sa to? Ak áno, kde je know-how?
- Prečo to zlyháva a tak často?
- Je chyba v manželstve, ako je moderné teraz hovoriť? Sú tí, ktorí všetkým plesnú a sú „bez papiera“, šťastnejší?
V okamihoch, kedy mnohí strácame nádej, stále dostávame odpoveď, že to funguje.
Možno cez ten staručký pár odvedľa, ktorých denne vídame v gala na podvečernej prechádzke. Za ruky.
Možno vďaka tým čerstvým neznámym mladým manželom, ktorí sa pobozkali pred nami len tak, až sme si spomenuli, že to predsa vieme aj my. Aj na ulici. Možno vďaka… koľko tých okamihov príde, trebárs aj cez facebook?
Že manželstvo má zmysel a že existuje cesta, ako v ňom nájsť skutočné spoločné šťastie. Len: treba na to dvoch zrelých, vnútorne krásnych a pritom nádherne žasnúcich ľudí.
Žasnúcich nad darom, ktorý sme dostali v tom druhom. Aj vtedy, keď ma práve nepočúva a po tretí raz sa pýta, či má okúpať špunta. A znovu žasnúť, kedykoľvek nám čosi frnkne o nos a nepáči sa nám to.
Stále platí:
to, že si ty tu pri mne, nie je samozrejmosť.
Dovoľ, aby som sa ti poďakovala. Chcem ti za Tvoju prítomnosť niečo darovať. Niečo úplne zvláštne. Dávam ti seba. Práve teraz, cez toto podanie pohára vody, lebo vidím, že si veľmi smädný a si na opačnom konci kuchyne. Láske stačia maličkosti. Aj bez pýtania sa.
Vieme ich ešte objaviť a máme odvahu a chuť darovať?
(Žiadne hodnotenia)
Loading...
Jesenné listy. Výtvarka pre deti
Introverti: 10 silných stránok "tichých" ľudí
Byť mamou je ako mať dve práce na plný úväzok
Rozšírený kalendár. Mená, ktoré v oficiálnom kalendári nenájdete
Večierka pre tínedžerov
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
A my mame zajtra vyrocie 🙂
Tych par roov utieklo ako voda ale nuda to rozhodne nebola 🙂 A tesime sa spolu na dalsie spolocne dni, tyzdne, roky…
Ja by som to nehodnotila ako nuda, skor , že si svoj vztah vlastne ani nevšímame. Casto riesime len deti, stravu, byvanie, veci okolo a nie nas vzajomny vztah. A sem tam z toho precitneme a je nam to luto. Sami sa pripravujeme o pekne veci.
ALE je to krasne byt v manzelmi.LEn musime-verit,doverovat .hoc v dnesnej zlej dobe sa vela ludi rozvadza,mozno keby pocuvali parntnera a chceli byt spolu slo by to. a byt empaticky voci partnerovi.ja mam velmi dobre manzelstvo sme spolu neo-13 a oficialne bude8,ale stale pracujeme na nasom vztahu,a kazdu chvilu co sme vsetci pokope snazime sa byt vsetci4 spolu,nehadame sa a citim ze cim sme starsi tym to je lepsie a silnejsia medzi nami laska,