Keď v rodine chýba otec

1./ Keď je mama aj za otca

V prípade, že otec žije so svojou rodinou, ale nemá žiadnu zodpovednosť, môžeme tiež hovoriť o absencii otca. Je veľa otcov, ktorí rodine nevenujú veľkú pozornosť. Všetky výchovné problémy nechávajú na pleciach manželky. Vtedy pozorujeme nedostatok autority.

Na jednej strane vzdanie sa otca svojej kontrolnej úlohy a na druhej strane oslabenie jeho úlohy v rodine, vedie k celkovej nerovnováhe u dieťaťa, ktorému sa naskytuje možnosť porušovať pravidlá.

Mnohokrát sa snaží matka prevziať aj úlohu otca, čo vnáša zmätok do duše dieťaťa. 

2./ Otec je preč, lebo pracuje

Vplyv neprítomnosti otca na rozvoj osobnosti dieťaťa nie je rovnaký, treba rozlišovať, či ide o neprítomnosť počas pracovných dní alebo o dlhodobú neprítomnosť.

Neprítomnosť otca počas dňa, keď pracuje, nie je rušivá v prípade, ak je vyvážená. Takáto každodenná neprítomnosť môže mať aj výhody. Dieťa vníma otca ako osobu s istým sociálnym postavením a viac akceptuje autoritu, ak nie je neustála.

Dlhodobá neprítomnosť otca má zjavné následky. Je však možné tomu zabrániť, ak matka bude deťom ich otca často pripomínať.

Štúdia o dôsledkoch dlhodobej neprítomnosti otca (4-8 mesiacov) v rodinách námorníkov ukazuje, že v rodinách, v ktorých matka neustále pripomína miesto otca, napríklad tým, že o ňom rozpráva a ukazuje jeho cesty na mape sveta a zároveň necháva dôležité rozhodnutia (veľké investície, prázdniny) na otca, prebieha jeho opätovný návrat s menšími ťažkosťami.

Väčšina žien však hovorí deťom, že otec rodinu opustil a nechal ich samých čeliť ťažkostiam.

3./ Úmrtie otca

Smrťou otca sa narúša harmonický vývin citovosti u dieťaťa. Stáva sa, že chlapec zostane príliš naviazaný na matku, pretože nemá žiadneho „rivala“.

To, ako dieťa prijme smrť, závisí od viacerých faktorov:

• predstava, ktorú má dieťa o smrti,
• osobnosť dieťaťa,
• postoj matky k úmrtiu.

Strata otca spôsobuje o to väčšiu traumu, ak je matka slabá a nie je schopná sama sa vyrovnať s takouto situáciou. Dieťa teda uniká do sveta snov, v ktorom je jeho otec ešte prítomný.

V prípade, ak matka dokáže v takejto situácii stáť pri dieťati a ak môže do istej miery prevziať úlohu otca, nebude mať jeho smrť patologické následky.

Dieťa si často idealizuje zosnulého otca. Aj keď nie je reálne prítomný, vzor otca je takto ideálne zastúpený, a tak sa podieľa na tvorení „ja“ a jeho hodnoty.

4./Rodičia sa rozvádzajú

Starostlivosť o deti je často zverená matke. V takomto prípade hovoríme o fyzickej neprítomnosti otca. Určujúcimi sú však podmienky, za akých sa rozvod uskutoční.

Najťažšie prežíva dieťa rozvod vtedy, keď si rodičia navzájom strpčujú život a matka podáva dieťaťu negatívny obraz otca. Aby rodičia zachovali psychickú rovnováhu dieťaťa, mali by sa snažiť vysvetliť ich rozchod a chrániť nielen svoj obraz, ale aj obraz druhého rodiča.

Dobrý vzťah medzi rodičmi je zárukou toho, že nebude narušená funkcia otca.

5./Chorý otec

Vážne chorý otec sa nemôže ujať svojej úlohy. Dieťa ho vníma ako slabého, a preto je proces stotožnenia náročný. Chorý otec nie je schopný zabezpečiť funkciu otca.

Citová prítomnosť otca je nielen kvantitatívna, ale aj kvalitatívna. Tento dvojnásobný nedostatok vyvoláva u dieťaťa hlbokú neistotu, ktorú sa snaží kompenzovať závislosťou na matke. Ak mu však ani ona nemôže byť oporou, v takejto citovej atmosfére sa z neho nestane dostatočne stabilná osobnosť.

Pre dobrý citový vývoj dieťaťa je prvoradé zvnútornenie dobrého obrazu otca a rodičovského páru.

• zdroj: časopis Mamansolo,  preklad Zuzana Labancova

(6 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)

Loading...