Som neschopná, tučná, blbá. Patria tieto hlasy skutočne nám?

Steve Jobs raz povedal absolventom Stanfordovej univerzity tieto slová:

“Váš čas je obmedzený, tak ho nepremárnite tým, že budete žiť život niekoho iného. Nenechajte sa uväzniť dogmami – to znamená žiť podľa výsledkov myslenia iných ľudí. Nedovoľte, aby názory iných prehlušili váš vlastný vnútorný hlas. A to najdôležitejšie: majte odvahu ísť za svojim srdcom a svojou intuíciou. Už totiž nejako vedia, čím sa skutočne chcete stať. Všetko ostatné je vedľajšie.”

Koho sú to hlasy?

Počúvať vlastný vnútorný hlas môže byť naozaj ťažké. Najmä, ak je tento hlások tichý a v hlave nám hučia všetky možné iné, len nie naše názory.

Tieto iné hlasy sú hlasy z našej minulosti, ktoré si v sebe nesieme od detstva. Tie hlasy, ktoré nám hovoria, čo sa od nás očakáva a ako sa máme správať. Niekedy ani netušíme, nakoľko nás tieto hlasy ovplyvnili. A dokonca nemusíme vedieť, že tento “bzukot” patrí iným, ale považujeme ho za súčasť nášho obrazu, ktorý sme si o sebe vytvorili.

Môžeme k sebe prehovárať aj takto: “Pozri, aká si tlstá.” Vidíš, aká si hlúpa.” “Si dobre nanič.” Sú to však naozaj naše vlastné hlasy, ktoré toto o nás tvrdia?

Prečítajte si aj:

Prečo ma materstvo stojí toľko síl? Som neschopná?

Názory v našej hlave

Psychológ Carl Rogers označoval tieto iné hlasy za naše “podmienky osobnej hodnoty.” Pravidlá, ktoré sa naučíme v detstve, keď je láska, ktorej sa nám dostáva, podmienená. Rodičia môžu podmieňovať náklonnosť dvomi spôsobmi: neposkytovať svoju lásku, keď sa dieťa nespráva tak, ako si oni želajú alebo im prejavovať lásku len vtedy, keď dieťa robí to, čo chcú oni.

Keď sú naše životy ovládané takýmito podmienkami, nepoznáme svoju vlastnú pravdu. Ani svoju vlastnú hodnotu. A potrebujeme okolo seba ostatných, aby nám dodali pocit hodnoty. Obraciame sa na iných, aby nám povedali, či veci robíme dobre. Pretože sami svoje kompetencie ohodnotiť nevieme. Nenaučili sme sa to.

Náš vnútorný kritik a škaredé hlasy

“Pokiaľ sme uzavretí v podmienkach osobnej hodnoty, potrebujeme neústale uznanie ostatných, že pracujeme dosť tvrdo, zarábame dosť, sme najlepší alebo čokoľvek ďalšie, čo pociťujeme, že musíme robiť, aby sme vyhoveli ich očakávaniam a boli oceňovaní.

Ale nech sa akokoľvek snažíme získať ich uznanie, aby sme uspokojili svoje vnútorné kritické hlasy, nikdy nás to naozaj neuspokojí, pretože to, čo skutočne potrebujeme, je uznať samých seba,” píše psychológ Stephen Joseph, autor publikácie Autenticita.

Ak máme žiť autentický život, ku ktorému vyzýval v prejave aj Steve Jobs, našou úlohou je nenechať tieto hlasy, aby prehlušili naše vnútorné hlasy múdrosti. Musíme byť schopný prijať seba takých, akí sme. Inak nás budú tieto hlasy prenasledovať a ďalej nám hovoriť veci ako: som zlý, som neschopný, mňa nikto nemôže mať rád, nie som v poriadku, som odporný, nie som k ničomu, som blbý, nemám cenu.

Prečítajte si aj:

Prečo neodsudzujem iné mamy.

Ako byť autentický

Jednou z ciest, ako môžeme začať čeliť vplyvom našej minulosti, je podľa psychológa vyhľadávať vzťahy, v ktorých sme prijímaní takí, akí sme.

“Aby sme boli svojim najlepším ja, potrebujeme empatické, skutočné a bezvýhradne podporujúce vzťahy: osoby, ktoré nás majú radi takých, akí sme a inšpirujú nás, aby sme boli najlepšími ľuďmi, akými môžeme byť,” píše Joseph.

“Dobré vzťahy nám poskytujú intimitu, kde cítime, že sa môžeme slobodne vyjadriť, a kde sa cítime chápaní, uznávaní a opatrovaní,” tvrdí ďalej Stephen Joseph. Odvoláva sa pritom aj na výskumy, ktoré ukazujú, že blízke vzťahy s ľuďmi nám pomáhajú prospievať. Či doslova rozkvitnúť.

Prijatie vo vzťahoch

Naopak zlé, nekvalitné vzťahy alebo nedostatok dobrých vzťahov je spojený s duševnými problémami. Podľa psychológa majú ľudia s depresiami a úzkosťami menej blízke, menej dôverné vzťahy a skôr konfliktné vzťahy. Sú tiež menej v kontakte s priateľmi a v mnohých prípadoch im blízke vzťahy chýbajú. Alebo z nich unikajú, pretože sú neúprimné, neprijímajúce, neempatické.

Psychické živorenie plynúce z problémov v medziľudských vzťahov je jedným z hlavných dôvodov, ktoré privádzajú klientov na psychoterapiu. Dobrý terapeut dokáže človeka prijať takého aký je, vďaka čomu sa aj on naučí prijímať seba.

Len v takom vzťahu, v ktorom sa cítime bezpečne, poznávame samých seba a môžeme preskúmať masku, ktorú možno nosíme. Začíname si uvedomovať pocity a skúsenosti, ktoré sme potlačili. Dozvieme sa mnoho o sebe a o tom, čo od života skutočne chceme.

Prečítajte si aj:

Čo je psychoanalýza? Vysvetlenie v skratke.