Najkrajšie ono úžasné puto dvoch generácií vidno, keď sa moje deti vrátia od starkých z dlhšieho pobytu: celý čas za mnou chodia ako kuriatka, chcú mi variť kávu, ktorú ja neviem do seba ani dostať a nežne dôverne ma oslovujú „starká“.
Veľmi sa teším, že je tomu tak a že napriek občasným výkyvom majú naše deti vzťah k starým rodičom skvelý.
Nebolo to však jednoduché, a nie je to jednoduché ani teraz.
Mnohé veci, postoje, názory a postupy sme si jednoducho museli tak trochu vzájomne vybojovať. Vždy je to nakoniec tak – sú veci, ktoré sa nám vo vlastnej, pôvodnej rodine nepáčia a za nič na svete ich nechceme preniesť do tej svojej, vlastnej. Aspoň nie pár rokov po sobáši…
Pamätám si ako dnes na prvé argumenty mojej mamy, s ktorou si inak rozumiem vynikajúco, k našim manželským a rodičovským nápadom:
- „Ale čo mi ty ideš rozprávať, veď ja som vychovala štyri deti…“
- „Ty tomu nechápeš, ešte to nemáš odžité…“
- „Toto máš zle, urob si to takto…“
A iné perly…
Mnohé výroky vyplývali z veľkého chcenia pomôcť nám, mladým – ale dosahovali presne opačný efekt.
Liezli nám na nervy,
stavali nás do pozície nesvojprávnych blbečkov, nedávali nám pocit domova vo vlastnej domácnosti a zbytočne nás burcovali proti sebe.
Tlak nastal ešte väčší, keď sa nám narodili deti. Situácia bola pikantnejšia o to viac, že hoci som sa ovrabčila druhá a môj brat mal už deti, vážne zdravotné problémy mojej švagrinej zatiahli moju mamu do ďalšieho kola kvázi materských povinností voči vnúčatám a tak bola v pohotovostnej role aj pri mojich deťoch…
Chceli sme len starú mamu
Lenže my sme nič nepotrebovali. Chceli sme len starú mamu, ktorá sa príde s deťmi vymojkať, vytešiť, porozprávať sa s nami a povzbudiť nás.
Miesto toho nás unavovalo handrkovanie, či mám dať aj vnútri čiapočku a dvoje ponožky (my sme boli presvedčení, že deti vatičkovať nebudeme a od malička sme otužovali), či to s tým dojčením nepreháňame, prečo nedávame vodičku, cumlík s cukrom či medom, prečo je voda na kúpanie studená…
Rady, rady, rady….
Neskôr to pokračovalo ďalej: tým, či deťom neskracujeme detstvo, keď trváme na podávaní ovocia miesto cukríkov a sladkostí, či ich nerozmaznávame tým, že večer pri nich zaspávame a spievame im (lebo nás mama vždy položila do postieľky, pohladila, zhasla a zaspali sme aj tak – vraj bez plaču), a tak ďalej.
Nechýbalo urazené ticho, ak sme namietli proti nevhodným darom či oblečeniu alebo celej krabici rovnakých jogurtov, ktoré sme nemali šancu zjesť, pričom nám očividne chýbalo do rozpočtu pár korún na potrebnejšie veci.
No a názory na výchovu, to už ani nehovoriac. Ten zdvihnutý prst a obrvy – veď uvidíš o pár rokov!
Slzičky padali na jednej i na druhej strane, občas boli slovné vojny, občas sme potichu škrípali zubami.
Po 15 rokoch sa veci zmenili – a my tiež
Mama nám odišla po víkende u nás a ja som si uvedomila, že sme tu mali ideálnu starú mamu. Mala oči, uši, ruky, nohy predovšetkým pre svoje vnúčatá, bola nimi oblepená a tak prvýkrát sa stalo, že neumyla u nás podlahu, dozdobenú v kuchyni vzorkami jedla… a prežila, že to tak vyzerá aj v nedeľu, hoci to nebývalo vždy pravidlom. Dokonca mi to ani nevytkla. Nepohádala sa s našimi pubišmi – ba naopak, mali spolu tajné šuškandy, a môj manžel nepovedal na jej adresu jediné kritické slovo.
Pravdou je, že aj my sme museli v niektorých veciach zatiahnuť ručnú brzdu a priznať si to. Ale – sú veci, ku ktorým musí aj ten najväčší idealista iba dozrieť vekom.
A čo je najdôležitejšie: po tom, ako nám nečakane z manželovej strany odišla do neba stará mama, ktorá už v čase nášho sobáša bola dlhé roky vdovou, začali sme mnohé naše postoje prehodnocovať. Pretože sme chceli, aby nám tu bolo všetkým spolu dobre – aj so starkými. Nech už sú akokoľvek na tom zdravotne, pocitovo, povahovo, sú naši a naše deti s nimi spája rovnaký svet snov a tajomstiev.
Nemáme to srdce ich o to okradnúť.
(13 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
20 básničiek pre Mikuláša
Adventný kalendár pre unavené mamy
Ja som sa práve po 10-ich rokoch rozhodla, že svokrovcom dám stop. Práve preto, že darmo sme im hovorili, že chceme, aby boli súčasťou rodiny a života našich detí, ich pôsobenie sa zredukovalo na kritizovanie. Keď sme sa s manželom kvôli tomu skoro rozviedli a začali mať vážne zdravotné problémy, vidím ako lepšiu možnosť zamedziť kontakt na úpln minimum, nevyhnutné. Nie je to jednoduché, ale ja som sa vydala za manžela a nie za jeho rodičov… Je mi ľúto, ako sa chovajú a raz to bude ľúto aj im. To však možno bude neskoro..