O živote jednej práčky

Bez čoho si neviete predstaviť chod vašej domácnosti?

Ja by som oželela mikrovlnku, mixér, žehličku aj hriankovač či kávovar. Ale bez práčky mi to jednoducho ani v predstavách nefunguje.

S tým praním to nie je žiadna romantika

– aj preto nie, že mám v mysli zaryté spomienky mojej mamy, ako každý jeden celý pondelok právali s mojou starou mamou na Rajčianke (tiež ich bolo doma poviacej). Nehovoriac už o tom, že sme dlhé roky mali doma iba klasickú „romu“, čo hučala v našej minikúpelni pre zmenu každú sobotu a mňa viac fascinovalo čumieť do vírov jej vrtule, ako beznádejne preplákať každú várku v šokujúco studenej vode, zohnutá nad vaňou.

Možno to je aj jeden z dôvodov, pre ktorý sa do ručného prania nejako veľmi nehrniem – i keď sú samozrejme veci, pri ktorých to urobím.

Práčka –to je moja spása,

hlavne pri našom počte ratolestí. V okamihu, kedy som dostala od spriaznenej tety vlastniacej domáce potreby informáciu, že väčší prádlový kôš, ako nám predala, nevyrábajú, mi bolo jasné, že nemám inú šancu, iba do nemoty prať.

S tým samozrejme súvisia aj rôzne „úrazy“ našej pomocnice v domácnosti na kábel so zástrčkou a návštevy majstra za posvätnej asistencie našich chalanov.

Človek sa pri tom dozvie často zaujímavé veci. Napríklad fakt,

ako dlho môže žiť taká práčka.

Lebo kým mamina „roma“ ešte trčí v pivnici, síce vyradená z prevádzky, ale funkčná a ja  si dobre pamätám ešte predpotopnejšiu obludu mojej tety, ktorú tiež zlikvidovali nie pre nefunkčnosť, ale pre rozmery skrine, my už v priebehu 14 roka života našej rodiny vlastníme druhú práčku.

Takže: správa, ktorá vás nepoteší

– taká práčka už nie je stavaná na 30 rokov. Ba nepočítajte ani s tým, že ak si ju kupujete pri narodení drobca, že s vami prežije aj jeho pubertu.

Podľa informácií chlapov opravárov od fachu sú práčky stavané teraz inak – a to na počet praní. Údajne sú stavané tak, že by ste v nich mali prať tak raz za týždeň dve-tri várky. Potom vydrží možno tak maximálne desať rokov – ak ju nevyhodíte v túžbe mať iný, modernejší typ.

Existuje aj tichý zoznam lepších a horších práčok, ktorý však je u každého opravára iný – a tak ho aj z iných pochopiteľných dôvodov nebudem rozoberať.

Alebo – taká drobnosť. Na našej značkovej práčke zlyhala veľmi zásadná vec: a to ventil na filtri. Napriek návodu na použítie ho nikdy nebolo možné otvoriť rukou a tak je po troch rokoch úplne rozlámaný (dostať ho von šlo jedine kombinačkami, čo znamenalo ďalšie odlamovanie) a filter nie je možné vyčistiť inak, ako rozobratím práčky zo spodu. Keďže nevlastním domáceho majstra, musím samozrejme vždy zacvakať. Nechápem, ako môže niekto práčku, ktorá inak ide ako hodinky, vyrobiť s ventilom na filtri z takého nekvalitného lámavého plastu, ktorý mi nedovolí robiť samej inak bežnú údržbu?

A tak sa teraz zastrájam, že až tá naša terajšia dožije pri praní každý druhý deň od rána do večera, tak si pri kúpe ďalšej okrem ekonomickej spotreby a typu všimnem čo aj pokolenačky ten obyčajný ventil na filtri… aby mi to potom nešlo do „peňez“.

A to je „iba“ práčka. Ale aká dôležitá vec v rodine s malými deťmi! Vy ste na tom s práčkou ako?