Poznáte to? Máte doma malé neustále choré deti a rozmýšľate, čo robíte zle. Je to zlé životné prostredie, bývanie? Chcete to zmeniť a zrazu sa dočítate, že to môže byť inak, že existujú domy, v ktorých sa so začiatkom vykurovacieho obdobia nezačne boj s nezdravou klímou.
Téma natoľko aktuálna pre nás sa stala napokon mojou pracovnou náplňou a po dlhom období vzdelávania, školenia a certifikácie v tejto oblasti som navrhla náš pasívny dom.
Pasívny dom má niekoľko objektívnych výhod,
o ktoré by som sa s Vami rada podelila.
V prvom rade má minimalizované tepelné straty. Vetranie v pasívnom dome je riadené so spätným získavaním tepla. Intenzita výmeny vzduchu je stabilná a hygienicky dostatočná. Zabudovaním vhodných materiálov (nepálená hlina, masívne drevo) je možné v dome regulovať teplotu a vlhkosť, ktoré majú priamy vplyv na zdravie človeka. V interiéri trávi človek až 90% svojho času a práve jeho klíma ovplyvní nielen stav človeka, ale aj jeho zdravie.
Optimálna teplota vnútorného priestoru je 20°C a vlhkosť 50-60%. Vlhkosť vzduchu nižšia než 40% spôsobuje vysychanie slizníc, ktoré je predpokladom zvyšovania chorobnosti. Naopak vlhkosť vzduch vyššia ako 70% je zdrojom plesní. Pre pohodu človeka sú okrem teploty a vlhkosti v miestnosti dôležité teplota okolitých povrchov, vrstvenie teploty v miestnosti (rozdiel medzi hlavou a nohami) a prúdenie vzduchu. V pasívnom dome je vďaka minimalizácii tepelných strát konštrukciami teplota povrchov len o málo nižšia ako teplota vzduchu a pohyb vzduchu (prievan ) je vďaka odstráneniu netesností stavby minimálny.
Pri potreba tepla na vykúrenie pasívneho domu sa zohľadňujú okrem tepelných ziskov slnkom aj tepelné zisky vnútorné. Znamená to, že v zime nízko stojace slniečko dokáže vyhriať celý dom a v prípade vhodne zabudovanej akumulačnej hmoty dokážeme v ňom toto teplo aj udržať . Rovnako pocítime vplyv tepla osôb alebo prístrojov, ktoré používame. Vykuruje za nás varenie, použitie počítača alebo teplo produkované ľuďmi. Pozvime si na návštevu početnú rodinu a môžeme kúrenie vypnúť!
Kvalitný návrh pasívneho domu
umožňuje riešenie konštrukcií bez kondenzácie vodnej pary a bez tepelných mostov. Vďaka tomu nevznikajú v dome plesne nebezpečné pre zdravie človeka.
Čoraz aktuálnejšie sa pre našu klímu stáva letné prehrievanie v dome. Pasívny dom musí byť navrhnutý tak, aby sa tomuto prehrievaniu zabránilo hlavne tienením. Okrem toho môžu byť kvalitné technológie navrhnuté pre zimné dokurovanie využité aj na letné chladenie. Je to ochladenie o pár stupňov stenami alebo stropmi.
Ekológia materiálov je témou naozaj aktuálnou. Ich použitím sa dopad vášho domu na životné prostredie môže naozaj znížiť. My sme náš pasívny dom zakladali na penovom skle, ktoré je recyklovaným materiálom. Ako izoláciu stien a strechy sme použili fúkanú celulózu, tiež recyklovaný materiál. Samotná konštrukcia domu je drevená, použité sú materiály ako drevo, hlina, kameň, ktoré nás navracajú k tradíciám a pritom vzhľad domu je moderný.
Pozrime sa ešte na škodliviny
CO2 v pasívnom dome je udržané na požadovanej hranici vďaka riadenému vetraniu, pre zabránenie prenikania radónu je vhodné zakladanie na penovom skle, formaldehydy sú minimalizované použitím ekologických materiálov.
A nakoniec sa môžeme zamerať na finančné hľadisko. Bežne sa hovorí o cenovom náraste stavby pasívneho domu oproti klasickým stavbám približne o 10%. Na Slovensku máme postavených pár desiatok pasívnych domov. Existuje niekoľko osvedčených dodávateľských firiem zoberajúcich sa týmito stavbami. Takýto skúsený dodávateľ Vám isto rád vysvetlí, že nárast ceny sa nedá jednoducho „zvaliť“ na stavbu domu v pasívnom štandarde. Staviteľ pasívneho domu často siaha po kvalitnejších a tým pádom drahších materiáloch a technológiách.
Prevádzka pasívneho domu sa oproti bežnému bytu môže znížiť až na pätinu. A pritom úžitková plocha sa zdvojnásobí! Sú to peniaze, ktoré môžeme investovať do zvýšenia kvality bývania, prípadne využiť na iné pre nás dôležité veci.
Literatúra
(1) FEIST, W., Navrhování pasívních domů. Darmstadt, 2007
(2) MINKE, G., Příručka hliněného stavitelství. Pagoda, Bratislava, 2009
Článok pripravený v spolupráci s www.zelenedomy.sk.
(6 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)
Loading...
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
Diktáty pre tretiakov
Večierka pre tínedžerov
Fajn, velmi zaujímavý a poučný článok. Keby len bolo možné, aby všetci tak mohli bývať!!! Len s jedným nesúhlasím. Že človek trávi 90 percent svojho času v interiéri. Nemyslím si že sme nejak výnimoční, ale.. Od apríla do septembra/októbra chodíme domov len spať a obedovať (a aj to nie vždy, keď sme pod stanom alebo mimo bydliska), v zimnom období sme aspoň 3-4 hodiny vonku (ak práve nie je víchrica a -10). Pracujúca časť našej rodiny trávi vonku minimálne celé víkendy, celé dovolenky a všetky sviatky, cez pracovné dni aspoň poobedia.
Domov je skrátka braný ako prístrešok, nie ako miesto kde trávim volný čas. Nechcem si predstaviť, že by niekto naozaj trávil 90 percent času medzi múrmi. Alebo som to dobre nepochopila?
Dakujem za článok. Len ste nevysvetlili, ako sa vyhnut najcastejsiemu problemu pasivnych domov v zime, totiz pokles vlhkosti v interiieri, ktory sa prave riadenym vetraním aj s vlhkostou straca. Privodovy vzduch, ked vonku mrzne ma nizku vlhkost.
Pisete sice o hline, ale ak by sme mali robit s hlinou, tak potom bud cez hlinene omietky – co je naozaj velmi drahe riesenie, alebo pomocou akumulacnych nepalenych tehal. Tak isto to nie je lahke riesenie, ktore navyse v lete zvysuje akumulacnu schopnost domu, atkze sa vnutornymi ziskami moze dom tiez dost prehrievat a tazsie sa ochladi.
Mna osobne naviac trapi prave ta znizena zimna vlhkost pri domoch s nutenym vetranim. Naozaj vam vsetko doma funguje tak bez problemov? Nakolko potom kurite? Aku mate v zime vlhkost? Mate zemny register? Ako zabezpecujete vlhkost v dome?
osobne mam pocit, ze je teraz velmi modne hovorit o pasivnom standarde, ale len naozaj malo stavitelov relane taky tom, ako fungujuci mechanizmus vie postavit.
Dobry den prajem,
Rada by som odpovedala.
Jana, v interieri nastane problem v zime vzdy, ked vetrame (nie je rozhodujuce, ci je to vetranie riadene alebo oknami). Privadzany chladny vzduch ma vysoku vlhkost, ta sa ohriatim vzduchu prudko znizi. Preto som pisala, ze vlhkost je nutne regulovat materialmi, ktore s nou dokazu dobre pracovat. Je to hlavne nepalena hlina a masivne drevo…My v dome zabudovavame nepalene tehly (hore na obrazku), ktore nijak vyrazne nezvysia cenu stavby a masivne drevo bez povrchovej upravy (len olejovane). Okrem toho existuje technika aj s rekuperaciou vlhkosti.
Letny rezim pasivneho domu musi byt vyrieseny tak, aby sa zabranilo prehriatiu domu. Dom musi byt navrhnuty tak (tienenie, orientacia, velkosti okennych otvorov), aby sa jeho teplota nezvysila nad 25C urcity pocet dni v roku (max.10%). Pre letnu prevadzku je tiez velmi dolezite nocne prevetranie domu oknami, kde sa dom v noci ochladi a akumulacna hmota moze byt vyuzita na ochladenie. My mame okrem toho navrhnutu techniku tak, ze je mozne v lete spustit stenove chladenie. predsa len, klima Bratislavy sa v poslednych rokoch zacina menit….
Zdenka, pod clovekom, ktory travi 90%casu v inetrieri sa mysli bezne pracujuci clovek, ktory migruje medzi interierom domacnosti a interierom pracoviska. a pri presune sa zdrzuje tiez v interieri dopravneho prostriedku. nasa rodina je v tomto nastastie tiez vynimkou a to vdaka detom a mojej praci…
S pozdravom vanda holescakova