Danka Hlavačková, mama troch dievčat, pochádza z Bratislavy. Napriek tomu – alebo práve preto – že vyštudovala ekonómiu a dlhé roky pôsobila vo sfére marketingu, začala pred dvomi rokmi podnikať v oblasti gastronómie. Založila pekáreň Home Bakery, kde sa zameriavajú na tradičné, poctivé koláče.
Čo je tvojim „ chlebíčkom“?
Môj „chlebíček“ nemá až tak ďaleko od reálneho chleba;-) U nás v HomeBakery pečieme sladké aj slané koláče – sú (aspoň pre nás) krásne, čerstvé, trošku krivé, no najmä poctivé – jednoducho také, aké by mali byť domáce koláče.
Na trhu je dosť „farebných jahodových dezertov bez jahôd“. My sa držíme toho, že používame tie najtradičnejšie suroviny – výlučne maslo, kvalitnú múku, aspoň 33% šľahačku, fantastický Gabikin mak z Jarnej, zháňame si vajíčka z voľného chovu aj ovocie od farmárov. Budúcu sezónu si plánujeme oficiálne vyrábať aj vlastný domáci džem!
Pamätáš si moment, kedy a kde vznikol nápad začať s podnikaním? S kým si svoje úvahy konzultovala (ak vôbec)? Radila si sa s niekým?
Podnikám už od roku 1999 – ale začala som v úplne inej branži – v marketingovej agentúre. Tá sa dá – aspoň z mojej skúsenosti – ťažko plnohodnotne robiť popri malých deťoch, a tak som z agentúry vystúpila.
Plánujúc resp. čakajúc tretie dieťa (už si presne nepamätám), mi ponúkla Eva Pavlíková možnosť pracovať, pre vtedy ešte portál Babetko.sk, v oblasti obchodu a marketingu.
V Rodinke som prežila krásnych 5 rokov, ktoré mi dali veľmi veľa – zhmotnila som si IP adresy, unikátov, banery…a aj kolektív tatíčkov/mamičiek – spolupracovníčok okolo Rodinky je skvelý!
Ale ako Strelec večne hľadám výzvy a tá sa mi naskytla v roku 2011 – kedy som po prečítaní jedného článku prišla s nápadom podnikať v biznise môjmu srdcu blízkemu – pečeniu koláčikov ;-))) Tak som si bez váhania urobila rekvalifikačný kurz a začala hľadať priestor….
Máš svoju podnikateľskú múzu, radcu, sprievodcu, inšpirátora ?
Prototyp podnikateľky, matky – „gumkáča“, ktorý zvláda všetko a skvele (aspoň navonok) je pre mňa Eva Pavlíková.
Fascinuje ma cieľavedomosť a intuitívnosť Steva Jobsa – absolútne veril svojim snom a podarilo sa mu ich splniť.
V mojej súčasnej branži bola inšpirátorkou česká „pekárka“ Ing. Hanka Šemíková, úžasné sú aj Martha Stewart, Nigella Lawson …. Rovnako ma „dobehlo“ detstvo prežité v Prievoze pri mojej omame, ktorá piekla famózne koláče – keď sa pieklo, tak celý deň a veeeeľa pre široké príbuzenstvo, susedov.
Inšpiratívne sú aj filmy s Maryl Streep – It`s complicated alebo Julia&Julie, Čokoláda s Juliette Binoche.
Ako ďaleko je tvoje súčasné živobytie od tvojej profesie „pred deťmi“? Čo si vyštudovala?
Vyštudovala som VŠE – obchodnú fakultu – najviac sa mi páčil predmet tovaroznalectvo a marketing predaja, ale samozrejme som nevedela akým smerom sa vydať…
Vždy ma bavila práca s ľuďmi – po skončení štúdia som sa zamestnala v rakúskej leteckej spoločnosti, kde som vydržala štyri roky – rakúsko-uhorský byrokratizmus, medzinárodný reporting, pravidelné školenia v multikultúrnej spoločnosti, riešenie krízových situácii – bola to výborná škola.
Potom som začala pracovať v medzinárodnej agentúre na podporu predaja, kde som sa po pár rokoch stala spoločníkom..ale o tom som už písala – v mojom prípade som nevedela skĺbiť prácu po večeroch a cez víkendy s potrebami rodiny…a rodina je pre mňa najdôležitejšia.
Čo bolo pre teba najľahšie/najťažšie zrealizovať? Myšlienky sú fajn, ale ako sa prenášajú do praxe?
Mám to šťastie alebo nešťastie(?), že moje činy predbiehajú myšlienky tzn. Keď sa mi niečo zapáči idem za tým a chcem to rýchlo. A určite mám ( teda dúfam) šťastie na ľudí okolo seba.
Veľmi mi pomáha moja spoločníčka Ľubka – je z inej (mladšej) generácie a má na veľa vecí iný pohľad/nadhľad. A prax? To sú kolegovia, ktorý podnikateľský zámer zhmotňujú – bez mojich kolegýň (a kolegu!), ktorí denne pracujú ako včeličky – by sa to nedalo.
Kto ti pri realizácií tvojho sna najviac pomohol?
Rodina. Úplne najdôležitejším článkom je podpora manžela – veľmi si ju cením!
Podporujú ma aj deti – najmä dve staršie dcéry, ktoré už aj reálne pomáhajú. S mužom sa smejeme – tak takto vyzerá „rodinný podnik“;-))) Chodia pomáhať na trhy (Dobrý trh, Trh v Starej tržnici, kde sa zúčastňujeme), zlepujú linecké koláčiky alebo chodia „iba“ umývať riady do pekárne. Tá najmenšia je o to aktívnejšia v degustáciách.
Čo je najväčším benefitom tvojej práce?
Sloboda? Možnosť rozhodovať o svojom živote, čase – možnosť tráviť tých x prázdnin so svojimi deťmi.
Na druhej strane je to extrémna zodpovednosť, aby bolo každý mesiac na zaplatenie miezd, odvodov, daní, nájomného a iného „výpalného“ ;-))
Sú za tým odpracované víkendy, sviatky, večery, bezsenné noci, kde na to vziať…
Čo považuješ za úspech? (osobný/ aj pracovný)
Osobný – určite rodina.
Pracovný – že môžem robiť to čo ma baví; som obklopená ľuďmi, ktorých som si sama vybrala a ktorých beriem ako svoju „rodinu“ – síce snívam o tom, že raz zarobíme „balík“ , ale neviem si predstaviť mať manufaktúru kde sa nebudeme navzájom poznať.
Najdôležitejšia je ROVNOVÁHA- jin-jang, má dať – dal, práca – čas na oddych…
Ako vnímaš svoje pôvodné rozhodnutie začať podnikať s odstupom času?
Podnikať je fajn. Podnikať v oblasti gastronómie na Slovensku je už menej fajn- súvisí s tým veeeľa byrokratických príkazov, zákazov, nariadení, stále mám pocit, že na niečo zabúdam. Zaujímavé je to, že v okolitých krajinách je táto sféra omnoho viac o dopyte a ponuke. Na Slovensku je podnikateľ ten ZLÝ – treba mu „naložiť“.
Ako by si pomenovala možné riziká, ktoré čakajú na začínajúce podnikateľky?
Legislatíva, legislatíva….Z osobného hľadiska treba zvážiť priority – či je to rodina alebo business… u mňa víťazí rodina s vedomím, že deti raz vyrastú.. Čiže pomaly ďalej zájdeš.
Máš nejaký odkaz pre žienky domáce, ktoré uvažujú o vlastnom podnikaní a stále zvažujú nejaké pre a proti?
Správne (si) voľte …vo všetkých aspektoch ;-))
Čo robíš, keď sa nestaráš o deti, o rodinu, o manžela a o prácu (ak ťa napadne že nič iné nestíham, tak pridaj k tomu, čo by si chcela robiť, ale ešte nebolo kedy).
Cestujem. Sme tri matky, zhodou okolností „podnikateľky“- každý mesiac šetríme eurká a 1 x za rok a pol vyrážame za „dobrodružstvom“- na cca 10 dní niekde na poznávací zájazd. Je to neuveriteľný relax – bez detí, bez muža….odporúčam!
Ak sa niekto spýta tvojich detí, čím je ich mama, ako odpovedajú?
Konečne v tom majú jasno: mama je pekárka!
Foto: Jena Simkova
Vizitka:
(7 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Dani, smekám…a niekedy aj ja by som mala chuť oblízať, umyť a natierať kolíáčiky… 🙂 ale mňa to ťahá trošku inakým smerom, ale už chodím na rozumy ku kamoškám, ktoré sa tomu marketingu /to teda vyštudované nemám ale nakoniec nemám vyštudované ani to, čo robiť chcem a viem) rozumejú…
Ake tajuplne. tak prezrad-
Držím palce! Už sme vo veku žeby sme mali robiť čo nás baví, nie?