Keď nemusíte na pohovore odpovedať

Pracovný pohovor veľa napovie zamestnávateľovi o potenciálnom adeptovi o prácu. No podobne aj uchádzačovi odhalí čo to o kultúre v danej firme. Niektoré otázky by mali byť pre zamestnávateľa tabu. Podľa Zákonníka práce by sa vás na pohovore nemali pýtať na veci, ktoré nesúvisia priamo s vykonávaním budúcej práce, uzavretím zmluvy či vzdelaním. Poďme sa pozrieť, na ktoré otázky nemusíte na pohovore odpovedať.

Ste vydatá/ženatý? Plánujete založenie rodiny? Koľko máte detí?

Medzi otázky, ktoré sú považované za diskriminačné patria tie, ktoré sa týkajú rodinného stavu, rodičovstva či veku. Ak zamestnávateľ požaduje odpovede ohľadom vášho súkromia, tak porušuje zákon.  V skutočnosti však možno chce personalista len vedieť, či budete ochotní sa pre prácu presťahovať do iného mesta, či budete môcť cestovať alebo pracovať nadčas. Nezvolil však vhodnú formu otázky.

Ako ste na tom zdravotne? Koľko vážite? Koľko meriate?

Diskriminačnými sú aj otázky ohľadom vášho zdravotného stavu. Zamestnávateľ totiž nemá právo rozhodovať o tom, či ste alebo nie ste spôsobilý na výkon práce. Na to slúži papier od lekára. Personalista možno len zisťuje, či zvládnete fyzicky náročnú prácu, napríklad dvíhanie balíkov nad 10 kilogramov….

„Súhlasím s tým, že personalista by nemal klásť priame otázky ohľadom rodinného stavu, zdravia, náboženstva, či politiky. Ak je vzhľadom na pozíciu potrebné zistiť diskrétne fakty, mal by zvoliť nepriamu formu –  spýtať sa na názor, skúsenosť, ochotu, predstavu do budúcna. .. Napríklad pri jednoduchej otázke, čomu sa venujete vo svojom voľnom čase, niekedy kandidáti povedia informáciu zo súkromia. Nie je to však potrebné, otázky by mali súvisieť iba s prácou a ak si myslíte, že niektoré z nich sú príliš osobné, nemusíte na ne odpovedať. Pokojne sa môžete aj vy opýtať, ako súvisia s ponúkanou prácou. Odporúčam správať sa – i napriek „nepríjemnej otázke“ od zamestnávateľa slušne a korektne. Ak však personalista dobre predostrie pracovné podmienky a požiadavky, kandidát by mal sám zodpovedne prehodnotiť, či by prácu zvládol z dlhodobého hľadiska, aj keď sa ho nikto nepýtal na jeho zdravie, počet detí a podobne. Pracovný pohovor by mal byť otvorenou a férovou komunikáciou z obidvoch strán,“ konštatuje Katarína Maťovčíková zo spoločnosti Adecco.

Ďalšie diskriminačné otázky:

• Ste občanom SR?
• Máte zvláštny prízvuk, odkiaľ pochádzate?
• Boli ste niekedy trestne stíhaný?
• Veríte v Boha?
• Aké máte vierovyznanie?
• Angažujete sa v politike? Ste členom nejakej politickej strany?
• Fajčíte?
• Ste tehotná?
• Aká je vaša sexuálna orientácia?

Ako reagovať?

Ak sa na pohovore stretnete s takýmito otázkami, môžete na ne reagovať rôznymi spôsobmi.

Odpoviete. Ak vám osobné otázky neprekážajú, môžete na ne odpovedať. Musíte sa však pripraviť aj na to, že odpoveď vám prípadne zmarí možnosť postúpiť do ďalšieho kola konania. Zodpovedaním otázky signalizujete zamestnávateľovi, že mu dôverujete.

Odmietnete odpovedať. Ak je pre vás otázka nepríjemná, nemusíte odpovedať. Môžete sa však spýtať, ako táto téma súvisí s budúcou prácou.

Odpoviete nepriamo. Nepriamou odpoveďou môžete u personalistu vyvrátiť pochybnosti o tom, že by ste sa nehodili na danú pozíciu. Uistite ho v tom, že jeho obavy ohľadom danej oblasti sú neopodstatnené. Napríklad môžete poznamenať, že nemiešate svoj osobný život s pracovným, ak sa vás opýta napríklad na rodinný stav.

Ak máte však pocit, že s vami potenciálny zamestnávateľ zaobchádzal nekorektne a diskriminačne, môžete sa obrátiť na príslušný krajský inšpektorát práce. Ten podnet preverí a ak uzná, že došlo k pochybeniu, zamestnávateľovi má právo uložiť pokutu. Brániť sa môžete aj žalobou na súde. Musíte mať však dostatočné dôkazy, ideálne písomné. Predídete tak situácii, keď vaše slovo bude stáť len proti slovu zamestnávateľa.            

Napokon je možné vyriešiť problém diskriminácie priamo počas pohovoru a upozorniť zamestnávateľa, že sa k vám správa nedôstojne. Na druhej strane je však dobre si zvážiť, či vlastne chcete pre takéhoto zamestnávateľa pracovať.